"navíc na 400GB disku byste nezaplňováním nad 80% ztratili 80GB!"
Presnejšia formulácia by bola "pri 400 GB disku vymeníte 40-80 GB za rýchlosť". V skutočnosti netreba až toľko, závisí aké veľké súbory sa budú pridávať a meniť. Napr.:
Film (iné väčšie sekvenčne čítané dáta) s cca .5 - 2 GB je nakopírovaný raz a aj keď je fragmentovaný na 5-20 častí, tak to moc žily netrhá, pretože čas strávený seekovaním disku je zanedbateľný oproti čítaniu (predpokladáme že sa číta po dosť veľkých blokoch).
Zato ak máme napr. 2 GB malých, často sa meniacich súborov (ku ktorým je pristupované osobitne v menších dávkach), je pre ne lepšie mať osobitnú partíciu, kde bude .5 - 1GB voľných, miesto aby boli premiešané s >=1 GB súbormi. Tak sa a) neobetuje 40 GB kvôli fragmentácii b) jednotlivé súbory budú korelovanejšie (malé blízko spolu, každý veľký viacmenej pokope).
Teoreticky by sa dalo "štatisticky naučiť" alokátor, čo kam hádzať pre ktorý proces, ale skončilo by to najskôr tak komplikované ako SELinux.
Názor k článku
Defragmentace disků v Linuxu
