Proč? Programy snad nepřistupují ke konkrétním sektorům, ale drží si nějaké file descriptory a to že tomu "něco" bude přehazovat soubory pod rukama vůbec nemusí vidět. (Jo, tak bude to složitější na implementaci než kopírování, ale nevidím důvod, proč by to nemělo jít.)
Ano, existujú online repackery (defrag), napr. pre XFS, plánované (tj. neviem v akom stave je implementácia) sú pre Ext4 a Reiser4.
Ono najlepší "defrag", čo sa týka vplyvu na výkon je aj tak zobrať súbory, ku ktorým jedna aplikácia/proces pristupuje a prekopírovať ich (typický alokátor spraví to, že sa ich bude snažiť naalokovať blízko seba, čím spôsobí menšie seekovanie). Naopak "obyčajný defrag" nemá ani šajnu v súvislostiach ktorý fajl sa bude ako používať, takže ich síce môže defragmentovať, ale zároveň rozhádzať po disku (a bude to seekovať viac).
BTW defrag mal skôr zmysel v DOSe, kde sa čítal jeden fajl v jednom momente (dnes je to tak skôr kvôli dobrému pocitu modulo extrémne prípady, keby sme rozsypali fajly po disku jak čaj). Moderné FS alokujú fajly nie po jednotlivých blokoch, ale po extentoch (premenlivo dlhý súvislý pás blokov), tu delayed allocation dosť pomáha proti fragmentácii preventívne.
Pr. XFS má niekoľko B+ stromov, podľa jedného hľadá voľný extent najbližšej vhodnej veľkosti, podľa druhého hľadá extent/blok v blízkosti predchádzajúceho, tie B+ stromy sú tuším per AG (allocation group, ale už si to nastropro nepamätám).
Počet fragmentov na MB apod. je absolútne nič nehovoriaca metrika (nehovorí nič o čase seeku/"vzdialenosti" medzi fragmentami, nezaoberá sa o koreláciami medzi čítaním súborov atď).
