Tak sme sa dockali 2. dielu, aj nejakych tych odkazov na kniznice, ale vacsina clanku sa tocila okolo akehosi 3-rd party webmail riesenia. Tym sme sa dostali do pozicie "kluc ulozeny na serveri, nezasifrovany (resp. zasifrovany, ale niekym, koho nepoznam, a komu nevidim do technologii)". Paranoidne duse stale cakaju na BEZPECNE riesenie.
Samozrejme, vdaka patri autorovi za uz vyssie spominane odkazy na implementacie openPGP a hash funkcii cez javascript.
Názor k článku
Jak na webmail a OpenPGP s Hushmail
