Situácia, keď som si poriadil počítač bola taká, že tu v Brně kde
žijem žiadna škola ani len nemukla, že existuje niečo iné ako Windows.
Prešiel som školením organizovaným dnes už neexistujúcim „Ministerstvom
informatiky“, kurzom na „Vysokém učení technickém v Brně“, ako i na
„Masarykovej univerzite v Brně“. O nejakom inom operačnom systéme ani
slovo, o inom kancelárskom balíčku než Microsoft World taktiež ani slovo.
Som presvedčený, že je to jedna z metód potláčania konkurencie
Microsoftom. Vypadá to tak že uvedeným školám Microsoft poskytol nejakú
zľavu na vybavenie učební a oni sa zaviazali, že budú vyučovať len jeho
programy. U firiem, ktoré sa vtedy zaoberali predajom počítačov bola
situácia podobná. Nič iné ako WindowsXP OEM do nich neinštalovali. Dnes je
to už trochu iné. Tu Brne existujú firmy ktoré sa zaoberajú zostavovaním
počítačov s nainštalovaním operačného systému na bázy Linuxu. I cez
to ale väčšina používateľov počítačov prechádza cez OP Windows.
Podobnou cestou som prešiel i ja.
Medzi tým vyšla knižka o Ubuntu 8.04 obsahujúca tiež inštalačné DVD.
Keď som si ju ale dôkladne prečítal, tak radšej milý počítač odniesol
do podniku, aby mi tam Ubuntu spolu s kancelárskym balíčkom OpenOffice.org a
prehliadačom OPERA nainštalovali. Spravili mi to prakticky na počkanie za
500 Kč. Viete ja nie som totálnym prívržencom všetko dostať zadarmo.
Ľudia ktorí na nejakom programu pracujú musia predsa z niečoho byť živý.
Ja bych sa ani nedivil keby vo vývoji Microsoftu najdôležitejším oddelením
bolo práve to ktoré sa zaoberá vyhľadávaním rôznych vhodných vychytávok
z iných programov a operačných systémov. Takže milý obetavý Linuxový
vývojári, vy sa v dobrom úmysle pachtíte zadarmo s nejakým programom,
dávate ho nezištne k dispozícii všetkým ostatným a prvý kto z vašej
práci môže mať osoh je Microsoft, ktorý si tento váš nápad môže
prispôsobiť a za drahé peniažteky predávať.
V mojom prípade, keď som mal možnosť po prvé prečítať si EULA- výplod
to firmy ktorú vtedy viedol pán Bill Gates, tak sa vo mne vzoprela všetka
hrdosť a ta vyžadovala poobzerať sa inam, kde si budú viac vážiť svojich
zákazníkov. Odvtedy s týmto podnikom nechcem mať nič spoločného. Preto
cez všetky ťažkosti prechádzam na Ubuntu. Vynikajúcu školu ako má
vyzerať solídny podnikateľ som dostal ako „Mladý muž“ u firmy Baťa.
Všimnite si že svoj dorast Baťa nemenoval ako bolo to obvyklé u iných
„učni“, ale pre neho to boli „Mladý muži“. Nastúpil som k nemu
v roku 1948. V tom čase bolo všetko na prídel a ten bol taký, že keby
sme sa z bratom pustili do toho čo pre päťčlennú rodinu nám dali na
mesiac, tak by to bolo pre nás dvoch ani nie na týždeň. Preto i ten chlieb
musela mama zamykať. Podobne to bolo z ošatením a ďalším. V tomto čase
po príchodu k Baťovi sme dostali na mieru ušitú uniformu (to bol môj prvý
oblek ušitý na mieru, do tej doby som nosil len konfekciu) a poukážku na dva
páry poltopánok (a zase nie na nejaké podradné, ale poukážku na ktorú mi
ich v predajni, podobne ako ktorémukoľvek inému zákazníkovi ktorý platil
peniazmi, vydali). Nie inak to bolo zo stravovaním. Päťnásťročný chlapec
zje obvykle viac, ako dospelý chlap, ale u Baťu si nepamätám, že bych
trpel hladom. Baťa a jeho systém sa preto pre mňa stal na celý život
základným meradlom (etalonom) pre hodnotenie správania sa podnikateľa ku
svojmu okoliu. A teraz k jednotlivým problémom s ktorými som sa pri
prechodu na Linux potýkal:
1. Po naskočení obrazovky s voľbou operačného systému sa mi
zobrazilo: Ubuntu 8.04.2, Kernel 2.6.24–23-generic
Ubuntu 8.04.2, Kernel 2.6.24–23-generic (recovery mode) Ubuntu 8.04.2, Kernel
2.6.24–22-generic Ubuntu 8.04.2, Kernel 2.6.24–22-generic (recovery mode)
Ubuntu 8.04.2, memtest 86+
Other operating system:
Microsoft WindowsXP Home Edition (A do toho prišiel Správca sťahovania a ten
sťahoval a sťahoval až to zaplnilo celú obrazovku a druhý operačný
systém WindowsXP bol v nedohľadnu. Samé Ubuntu 8.04.2 Kernel od 2.6.24–16
až po2.6.24–23-generic a generic (recovery mode). A nikde žiadne
vysvetlenie čo s tým. 2. Po nainštalovaní kancelárskeho balíčku
OpenOffice.org mi Správca sťahovaní, ako dôležitú bezpečnostnú
aktualizáciu vnucoval Afrikánštinu a to v dobe keď som si ešte nestačil
stiahnuť a nainštalovať Češtinu ani Slovenčinu. Teraz mi „Správca
aktualizácii“ vnucuje ďalšie, ale všetko pre (ak dobre rozumiem koncovke
on x86/x86_64) 64– bitovú verziu, ale ja používam len verziu 32-bitovú. Je
to tak, alebo to mám stiahnuť i pre moju 32-bitovú verziu? Správca
aktualizácii mi ako „Dôležitú bezpečnostnú aktualizáciu“ ponúka:
linux-headers-2.6.24–23 generic
linux-image-2.6.24–23-generic
ntpdata Ako „Doporučenú aktualizáciu ponúka:
linux-generic
linux-header-2.6.24–24-generic
linux-headers-generic
linux-image-2.6.24–24-generic
linux-image-generic
linux-restricted-modules-2.6.24–24-generic
linux-restricted-modules-generic
linux-ubuntu-modules-2.6.24–24-generic Ako „Ostatné“ ponúka:
skype
skype-common a pri tom varuje, že to nie je pre Ubuntu. 3. Po zvolení Ubuntu
8.04.2 Kernel 2.6.24–23-generic naskočí (po predchádzajúcom uspaní na
disk): Starting up … Loading, pleas wait… Kinit: name_to_dev_t (/dev/
disk/by-uuid /7aec6a39-ff7f-4845-b7ed-ca7af6e97eb4)=sda 2 (8.2) Kinit: trying to
resume from/dev/disk/by-uuid/7aec6a39-ff7f-4845-b7ed-ca7af6e97eb4
- pri čom po chvíľke nasleduje:
[40.182500](alebo nejaké iné podobné číslo) i 8042 aux 00:05 activation failed [40.182528](alebo nejaké iné podobné číslo, ale s odstupom 27 až 30) i 8042 kbd 00:06 activation failed Môžete prosím vysvetliť čo to znamená, či je to chyba a keď áno ako sa dá odstrániť. 4. Veľkou chybou podľa mňa je to, že firmy a obchody neuverejňujú informáciu o tom z akým operačným systémom ten ich hardware spolupracuje. Keby v čase keď som sa rozhodoval pre kúpu monitora takáto informácia bola k dispozícii tak nekúpim ASUZ PG191, ale nejaký iný ktorý spolupracuje s operačným systémom Linux-Ubuntu. O tom, že spolupracuje len s Windows som sa dozvedel až z podrobného návodu. Výsledkom bolo, že keď som k počítači s nainštalovaným Ubuntu pripojil tento monitor, tak z neho nešlo vytiahnuť vyššie rozlíšenie obrazovky než 768×576 a žiadne návody, ani fóra neboli nič platné. Pomohol len platený technik od špecializovanej firmy, ktorý rozlíšenie bol schopný upraviť na 1024×768 pri 60 Hz. Monitor však i tak nemôžem plne využívať pretože zabudovaná videokamera spolupracuje len s Windows. Podobne som dopadol i s digitálnym fotoaparátom FujiFilm A850, ktorý uznáva z Windows len 2000,XP a Vistu a z ďalších len operačný systém Macintoch. Obchodníci i internetový sú schopný popísať všemožné podružné údaje, ale to hlavné (s akým operačným systémom spolupracujú) sa od nich nedozviete. Nemal by byť tento údaj povinný. A nemali by radšej zverejňovať (miesto dohadovania sa o tom ktorý systém je lepší Dedian alebo Ubuntu?) takéto zistenia na nejakej Webovej stránke sami Linuxací. Som presvedčený, že zverejnený a aktualizovaný zoznam firiem, prípadne ich výrobkov, ktoré je možno používať bez zložitých prispôsobení k Linuxu a k Ubuntu zvlášť by týmto firmám pomohol zvýšiť ich obrat a na druhej strane pritiahnuť k Linuxu ďalších používateľov, ktorých dosial takéto „maličkosti“ od tohto operačného systému odrádzajú. 5. Pociťujem ako veľký nedostatok, prakticky vo všetkých príručkách, chýbajúce podrobné návody ako získať ovládače pre rôzne druhy tlačiarní a ako ich nainštalovať. I v tomto platí čo som napísal v bode 4. Stiahol som si u firmy HP, údajne ovládač pre Linux na tlačiarňu HP deskjet 656c, ale získal som len textový dokument a neviem čo sním. Chyba je však v tom, že u tejto tlačiarni je veľký rozdiel v nastavení Windows proti Linuxu. Napríklad sa v Linuxu nastavuje Portrét alebo krajina (U fotografie bych to chápal, ale u tlačiarni?? Dočasnou pre mňa výhodou je, že tlačiareň i v Ubuntu akceptuje nastavenia z Windows. Prečo dočasnou. Pretože hodlám plne prejsť na Ubuntu, zmodernizovať si počítač, ale tým stratiť OEM WindowsXP. 6. Ďalší problém je, že operačný systém WindowsXP i keď je uspaný na samostatnom disku, ovplyvňuje pripojenie Ubuntu na sieť. Proste, keď sťahujem niečo s WindowsXP odpojí to možnosť sťahovania v ten deň u Ubuntu. V nasledujúci deň je zase všetko v poriadku. Jak sa mi podarilo zistiť toto má na svedomí elektronický prepínač Linksys. 7. Je toho omnoho viac s čím sa nováčik ako já pri používaní operačného systému Linux/Ubuntu stretáva. Sklamali ma doporučované „Fóra“ na ktorých miesto rady nájdete len vyťahovanie sa jedného nad druhým, sklamala ma i Ubuntu – „Praktická příručka uživatele Linuxu“. Doteraz som na žiaden môj problém odpoveď nedostal. I cez toto negatívum oceňujem, že Linux- Ubuntu je na mojom počítači rýchlejší a spoľahlivejší než WindowsXp a preto väčšinou času pracujem s týmto operačným systémom.
