Kde všade je nasadený GNU/Linux

Čo ma motivovalo napísať tento článok?

Zaujala ma správa, že na trhu je nový Realtime Linux. Ide o RedHawk 2.1 (viac na webe CCUR). Ako vidno z linku, až šokujúco rýchlo sa v riadení presadilo jadro 2.6.3. Až do minulého roku sa tu totiž, z dôvodu otestovanosti, používalo jadro série 2.0.x. Jav rýchleho použitia nových technológií v riadení možno považovať za neštandardný, lebo za nové priemyslené PC je dnes bežne považované Pentium MMX@233Mhz, čo je ďaleko za stavom na desktopoch.

OS na riadenie sú opísasné v prezentácii. Dočítate sa tu, že v roku 2002 mal mať GNU/Linux cca. 27 % trhu s OS pre priemyslené PC a mal by byť No.1 v tejto oblasti, pričom druhý VxWorks by mal mať okolo 17 % a Win CE by mali mať okolo 15 % trhu. Čo sa týka predinštalovaného OS na systémoch výhradného dodávateľa pechoty a námornej p. US Army fy.Octagon systems, je k dispozícii 7 Linux, 3 Win CE.NET, 5 QNX (Unix like R-T OS) a 3 DOS 6.22 riešenia.

Na druhej strane je pravda, že najväčší dodávateľ systémov pre riadenie Advantech veľa Linux riešení nemá. Naopak jeho bývalá divízia, dnes samostatná firma Adlink, má veľmi dobrý Linux support, Keďže obe firmy poskytujú podrobný prehľad adresného priestoru kariet, napísať driver pre nejakú kartu nie je problém (viď projekty CAN festival alebo Comedi). A ani ďalśí dôležitý výrobca priemyslených PC IPC Acquire nie je Linux free. Ako vidno máme konzervatívny trh s túžbou nájsť niečo nové a spoľahlivé.

Čo je teda príčinou toho, že tak konzervatívny segment trhu sa dal na nové jadro?

Dôvod nasadenia jadra série 2.6.x je jednoduchý. Je ním preempcia jadra, ktorá prináša výrazné zníženie odoziev OS (viď Linux devices)

Pre bežného užívateľa je podstatná maximálna priemerná odozva (tzv. soft realtime) na nejakú udalosť, ktorá zaručí napr. správnu funkciu multimedií, ale v riadení je dôležitá maximálna zaručená odozva jadra (hard realtime). Preto sa tam používa buď vlastný OS, alebo niečo Unixoidné. Z grafov nad týmto odstavcom zistíte, že jadro 2.6.x jednak výrazne pokročilo v zkracovaní odoziev, jednak aj v deteministikosti chovania sa OS. Pod pojmom deteministickosť OS rozumieme rozdiel medzi priemernou a maximálnou odozvou.

Nasadenie GNU/Linux v priemysle

Vďaka tomuto a realtime exekutívam pre staršie jadrá, ktoré sú založené, mimo iného, aj na obchádzaní jadra pre realtime úlohy spolu s aplikáciou nie celkom korektných preemptive a low latency patchoch k tým jadrám, vo využitií Linuxu v strojárenstve nastal zlom. A aj kôli jadru 2.6.x sa predpokladá razantný nástup tejto platformy. ako napr. projekt

Portovanie v zariadení zabudovaného Numerical Control na GnU Linux".

Keďže projekt robí talianska firma Fidia, viac sa dozviete na jej webe. Ja uvediem len veľmi skrátený popis toho, čo sú ciele tohto projektu. Cieľom bolo nahradiť properiétny RT operačný systém Fidia NCOS a nadradené Windows NT R-T Linuxom. Chceli využit nástroje, ktoré R-T Linux má, ale properiétny SW ich nemá, ako aj iné veci. K tomu treba pripočítať zníženie nákladov. Veď Unix like Hard R-T OS VxWorks či QNX stoja 4000 USD/PC a rozšírenie MS Windows na Hard R-T VenturCom RTX stojí 2 400 – 9 600 USD/PC podľa rozsahu činností s hard realtime možnosťami. A celý stroj na rezanie kovov plazmou stoji okolo 2,5 mil. SK.

Úskalia prechodu z iného OS na GNU/Linux

Podľa talianov vývoj zabral 67,1 človekome­siaca, aj keď plán bol len 57 človekomesiacov. Žeby normálny jav pri implemtácii všetkých prechodov na GNU/Linux.

Iné projekty súvisiace s GNU/Linux podporované Európskou komisiou alebo Agentúrou na Podporu Vedy a Techniky v SR

Teraz, keď vieme, že Linux má šancu presadiť sa, ale nie je to ľahké, by bolo vhodné uviesť nejaké zaujimavé, nie len priemyselné, projekty, ktoré niekto podporil, aby prechod nebol tak náročný. A hádajte, kto ich podporil najviac? Podporila ich EÚ.

Linky na výsledky niektorých z týchto projektov sú na …/opensource/e­uropean_activi­ties Ako vidno, taliani vo vyššie spomenutom projekte Penguin-PC zvolili taliansku R-T exekutúvu pod GNU/GPL s názvom RTAI (Real Time Application Interface), ktorá je priamo implementáciou VxWorks RT volaní do jadra Linuxu).

Tu by som mal podotknúť, že na podobnom projekte, ktorý sme robili v rokoch 2001–2, sme použili obyčajný Linux. Išlo o Red Hat 5.1 s jadrom 2.0.36. Treba povedať, že k zrýchleniu prechodom z Win NT na Linux došlo, a to výraznému. Pod NT4.0 sme dosiahli periódu vzorkovania 4 ms a pri použití default jadra Linux to bolo 3 ms a dočasne (asi pol minúty) aj 2 ms. Vďaka tomuto projektu sme presedlali na konkurenciu RTAI s názvom Open RT Linux,

High end nasadenie RT Linuxu

ktorý sa používa hlavne v leteckom priemysle a robotike. Na webe autora RT Linux, Finite State machine laboratories, je totiž veta „NASA's FlightLinux uses RTLinux for onboard spacecraft control and management.“ A to samé osebe hovorí za všetko. A k tomu napr. „Pratt and Whitney uses RTLinux to simulate and test weapon systems for the Comanche attack helicopter“. Vďaka tomu je asi každému jasné, že RT Linux, ktorý bol diplomovkou, je zaujimavá vec. Je tiež jasné, že Linux sa dostal tam, kam asi nik nepredpokladal, že sa dostane.

Linux vs. properiétny UNIX bojujú aj na telekomunikač­nom trhu

Tieto úspechy sa už prejavili v tom, že producenti properiétnych RTOS ako Wind River(VxWorks) a LynuxWorks(LynxOS) vstupujú na Linux trh. Wind River to robí spoločne s Red Hatom cez Red Hat Embedded Linux a Lynux Works samostatne cez svoj BlueCat Linux. Navyše Open Source Development Labs definovali štandard OSDL CGL 2.0, ktorý je určený pre tvorbu Linux, ktorý vytlačí properiétny UNIX z oblasti telekomuninácií. Na vývoji tohto štandardu sa podieľali také giganty ako NEC, Nokia, Ericson a Alcatel, čo je z pohľadu nasadenia dobré znamenie.

Linux vo firmách a štátnych aparátoch

Ale, čuduj sa svete, našli sa aj takí, čo tvrdia, že Opensource je drahé, ale použitie otvorených štadardov je kľučové pre ich e-gov. Ide o írsku vládu.

Aj EÚ sa v tejto oblasti angažuje. Dalo podporu vo výške 6,4 mld (z 8 mld.) Euro pre trojročný projekt Linux v správe vecí verejných a firiem. Projekt robí The Consortium for Open Source in Public Administration. K tomu je dobré pridať najznámejšie EÚ sledované projekty Open Source z celého sveta.

The Register píše, že taký koncern ako Siemens zistil, že prechod na Linux spolu s OO.org (či StarOffice) je lacnejší ako upgrade Windows! „Siemens concluded that changing to Linux and StarOffice was no more expensive than a Windows upgrade – in terms of training. On top of that, it saved 20 to 30 per cent in administration costs, 50 per cent in hardware costs and 80 per cent in licensing costs“. Z minulého času sa dá vyvodiť, že aj Siemens prešiel na GNU/Linux, rovnako ako DaimlerChrysler, Mníchov, Halle, Dortmund, ministerstvo financií SRN, Bundestag, AutoZone, Česká pošta, ako aj Telenor a Nextra, ale aj Sun. Chief Information Officer IBM verejne vyzval firmu na prechod do konca roku 2005. Zaujímavé ďalej je, že Paríž tiež testuje Linux pre nasadenie na svojich desktopoch. Ako aj, že britský parlament zaviazal vládu testovať nasadenie Linuxu a iného OSS v správe Británie. Podobne ako britský urobil aj juhoafrický parlamnet. Linux je tiež oficiálny desktop OS v štátnej správe Brazílie. Čínsky oficiálny OS pre štátnu správu je klonom Linuxu.

OSS má lepši support ako properiétne produkty

Článok na E Week-u navyše tvrdí, že OSS má lepšiu podporu ako properiétny SW!

A Computer World pýta „Je možno Microsoft Office dať do starého železa?“ A záverečná odpoveď je áno. Toto ešte umocňuje otázka „Je koniec éry Windows?“, ktorú si kladú Electric News.

A hoci OS Views konštatuje, že Linux je v chápani managerov 10 rokov za Windows, tak sa ním treba zaoberať!

Predpoveď do budúcnosti

Sumár uvedeného znamená, že Linux má veľkú budúcnosť ako aj prítomnosť! A jeho význam v našich končinách rastie a bude rásť, vďaka nášmu členstvu v EÚ, lebo Európska komisia dáva také peniaze do GNU/Linux. Údajný dôvod je schopnosť vymaniť sa z vplyvu USA vďaka tomuto OS. Čo ešte dodať na záver.

Ako je už dlhšie známe, taká firma ako Sandia National laboratiories, ktorá má na starosti kontrolu civilných a vojenských jadrových zariadení, ako aj jadrových bômb v USA a simuláciu jadrových výbuchov, bude mať v lete 2004 svoj najvýkonnejší počítač RED Storm na Linuxe.

Z úplne iného súdka je popora Linuxu vo web-TV a inej spotrebnej elektronike od fy. Philips. Od roku 1999 existuje Organizácia Relatime Linux Foudation.

Dúfam, že na vykreslenie toho, kde a na čo sa Linux používa a aká je jeho budúcnosť, moje slová stačili.