strucne…
tu sa ale bavime o tom, ci je prechod od dodavatela linuxoveho riesenia k inemu dodavatelovi problematicky, alebo nie.
v takom pripade existuju v zasade 3 skupiny uzivatelov:
- ti, co si vystacia so software-ovou vybavou, ktoru obsahuje lubovolny linux, tzn. s riesenim vyskladanym cisto z bezne dostupneho opensource software-u.
- ti, co vyzaduju aj veci, ktore implementuje iba niektory dodavatel linuxu, napriklad virtualizacne nastroje, riesenie tenkych klientov, clustrovacie riesenie a pod.
- ti, co vyzaduju 3rd party riesenie vyvijane separatne od distributorov linuxu
prvym je v zasade jedno, aky linux pouzivaju, aky balickovaci system pouziva, ak sa im o toto riesenie v plnom rozsahu stara dodavatel. klientovi moze byt jedno, ze sa pouziva RPM, ak upgrade systemu vykonava dodavatel, software instaluje dodavatel, atd. on si zaspieva, ze chce mat desktopy s openofficom a gnomom pre sekretarky a moze mu byt jedno, co je pod tym, ak to funguje.
druha skupina je ciastocne zavisla na dodavatelovi, ale nie je mi zname, ze by niekto vyvijal nieco, co je vyrazne limitovane na jednu distribuciu. nastroje na virtualizaciu sa sice mierne lisia nepriec distribuciami, ale pod kapotou je vzdy ten isty xen, alebo kvm, cize rezia je maximalne tak v metadatach.
tretia skupina je na dodavatelovi opat relativne nezavisla. jedinym obmedzenim je, pre ktore distribucie dodavatel 3rd party riesenia poskytuje na svoj software podporu, v otazkach instalacie a aktualizacie je opat prakticky jedno, co je pod kapotou, pretoze sa o to stara dodavatel.
no a potom moze este existovat skupina klientov, ktori maju nejake specialne poziadavky a tam sa neda generalizovat prakticky nic.
v reci penazi a casu zrejme bude preinstalovanie jednej distribucie na inu rovnako nakladne, ako cerstva instalacia novych stanic, ale nebal by som sa, ze v ramci konkurencneho boja by dodavatelia na toto ochotne poskytli nejaku vstupnu zlavu. skomplikovane to moze mat maximalne druha skupina.
avsak vyhoda je v tom, ze prepojovacie technologie su u vacsiny distribucii vzajomne kompatibilne, takze je mozne premigrovat z distribucie na distribuciu bez nejakeho vaznejsieho vypadku postupne. je mozne vyuzivat autentifikaciu voci centralnemu LDAP serveru prakticky bez ohladu na distribuciu, ak tuto sluzbu poskytuje ako stavajuca, tak nova distribucia. proste ked sa chce, tak sa vie.
co sa tyka rieseni tretej strany, tam je to silne odvisle od toho, ako je toto riesenie dodane a nakolko sa integruje so systemom, kde prenos software-u na inu platformu zabezpeci bud dodavatel distribucie, alebo priamo dodavatel riesenia zrejme za uplatu.
najrozhodujucejsie pri prechode je vsak to, co sa stane s datami. a to je na tom ta najvacsia vyhoda, ze nic. v drvivej vacsine pripadov sa je schopna vsetka konfiguracia a data plne zachovat bez nutnosti nieco konvertovat, alebo opravovat konfiguraciu.
potialto to moze vyzerat, ze teda nakladne to je. ale ked si zoberieme riesenia proprietarne, nie je vyssie opisany postup zhodny napriklad pri prechode z jednej verzie windows na druhu? velke mnozstvo komercneho software-u ma problem s prechodom na vyssiu verziu windows, pretoze dodavatelia reaguju pomalsie, hlavne ak sa jedna o specializovany software, kde tolko konkurencia netlaci, nezriedka je potrebne odstavit cast firemnej siete napriklad kvoli reinstalacii domenoveho radica, alebo nekompatibilite klientov a pod. cize tieto naklady nie su onic vacsie, nez napriklad prechod do noveho cyklu u rovnakeho dodavatela proprietarneho software-u.
