že aj tu narazím slovenského na ekofundamentalistu, to by ma teda nenapadlo :-)
Takže sa poďme baviť o ekológii:
1. máte tam protirečenie – „monokultúra je porast tvorený jedným druhom rastliny“ a zápätí reči o „monokultúrnom lese vo Vysokých Tatrách“ – tie tatranské smrečiny monokutlúrami neboli. Smreka v nich bolo len (v jednotlivých porastoch) cca 50 – 80%, vietor tam vyvrátil aj veľa smrekovca, borovice a jedle. A aj v tých pár čistých smrečinách rástli aj iné druhy rastlín – od machov a lišajníkov až bo byliny a kry.
2. „Monokultúry“ vznikajú aj v prírode – okrem tých trstinových spoločenstiev, ktoré bývajú naozaj monotónne sú napr. v tých Tatrách porasty kosodreviny, ktoré sú omnoho „monokultúrnejšie“ ako tie smrečiny, za zatiaľ nemajú problém. Monokultúrami takéto spoločenstvá nenazývame nie preto, že by neboli „mono“. ale preto, že nie sú kultúrami, t.j. že nie sú umelo vysadené.
3. Existujú aj dlhodobo úspešné „monokultúry“, napríklad slovenské bučiny.
4. Sukcesia nejde vždy smerom väčšej biodiverzite – u tých bučín sú napr. rané sukcesné štádiá (napr. rúbaniská alebo porasty pionierskych drevín) ďaleko pestrejšie, než to záverečné štádium – bučina.
5. O reziliencii sa neuvažuje v desaťtisícoch ani miliónoch rokov – v takomto časovom rámci sa tá príroda vysporiada s existenciou monokultúr úplne rovnako ako s existenciou iných ekosystémov – nikto žiadny rozdiel nezbadá. Pred 14 000 rokmi tu bola tundra a v Poľsku ľadovec. Ste schopný rozoznať, čo tam bolo pred dobou ľadovou? :-))
To len, keď už sem tú ekológiu ťaháte, aby ste sa necítili nadradeným :-)
