Pekne zhrnutie a musim Vam dat z casti zapravdu. Jedine co vsak asi cast linux userov drzi pri myslienke "nastavenia sa musia dat editovat cez vim!" je podla mna to, ze ked sa daco pokazi, netreba mat nic, len pristup na disk a vim. Teda, ze ked napriklad pokazim nastavenia vo fstab a po reboote system nenabehne, tak mam stale moznost nastartovat iny random linux z live cd a opravit to. V pripade binarnej verzie konfiguraku by bolo nutnost mat na to nejaky nastroj, co vie tu binarku editovat. Nepomoze ani riesenie, kedy bude ona toola pristupna v statickom builde dakde na stiahnutie. Nejde o technicky priblem, ale o mentalitu uzivatelov.
Ako riesenie by som videl socialne inzinierstvo :D Spravit GConf, ktory bude umoznovat ukladat nastavenia i do xml i do binarky (bud jedno, alebo druhe, nie naraz). Defoltne sa to bude davat do binarky a komu to bude vadit, tak si to prekonvertuje a bude ukladat v xml a bude spokojny. Casom sa pride na to, ze vela userov to nechalo v binarke (nechcelo sa im riesit,/nevedeli o tom) a prejde na to i zvysok sveta. Aspon by som to tak tipol ja, ale odhadnut swarm je tazke :-)
PS: skoda, ze tato diskusia je zbytocna. Sice mozno prideme k nejakemu zaveru/kompromisu, ale vyvojari sa k tomu asi nedostanu :-/

