určite je to najmä o zvyku, ale:
- pokiaľ túžim vidieť vo Windows plochu, je na to aj klávesová skratka (ani si ju nepamätám), aj ikonka v "quick launch" (zmazal som ju). Ale na čo, na prípadné spustenie programu mám menu a quicklaunch, bez ikon na ploche sa zaobídem. Okná sa vo Windows minimalizujú preto, že vtedy zaberajú menej miesta v RAM ako keď sa len prekryjú.
- veľké ikony môžem mať v lište aj vo Windows, aj v Linuxe (tam ešte jednoduchšie). Text názvu okna mi pomáha nie vtedy, keď sa rozhodujem medzi FF a MSO, ale vtedy keď sa rozhodujem medzi troma dokumentmi otvorenými v MSO.
- čo to znamená "maximálne potrebná plocha" okna? napr. že sa mi Word otvorí len na šírku strany? A keď zmením zoom tak sa zmení veľkosť okna? To nemusí každého baviť. U mnohých aplikácií je dobré mať maximálnu možnú plochu (u tých občas dokonca zapínam autohide spodnej lišty), u niektorých som limitovaný trebárs šírkou toolbarov (počtom nástrojov vnich), ktorú som si navolil. Vista ponúka napr. možnosť nechať bočný panel s miniaplikáciami "vždy na vrchu", čo v skutočnosti znamená, že okná sa maximalizujú len do plochy mimo bočnej lišty. Teoreticky to môže byť na širokom monitore praktické, ale zatiaľ ma to tiež neoslovilo.
Názor k článku
Wbar: panel pro Linux jako v Mac OS X
