jj, keď má to Linux, musí to byť vynikajúce…
Virtuálne plochy by som možno nenazval zlými, ale z môjho pohľadu tak robím len zo slušnosti. Inak sú naozaj len „dvojstupňovým taskbarom“, ktorý sa pre 95% situácií nehodí. Pre BFU znamenajú len chaos, nutnosť pamätať si, čo mám na ktorej ploche otvorené a nutnosť naučiť sa pár „trikov“ pre presúvanie a špendlenie okien. Znamenajú stres pri otváraní programov („prehoha, toto som mal otvoriť na ploche 3“) a následné korigovanie stavu. Áno, neskôr si vytvorím nejakú rutinu, takže niektoré programy budem už bez premýšľania otvárať na „správnej ploche“, ale je to až taká pomoc? Píšem čosi vo Worde, zistím, že potrebujem pozrieť niečo na internente. Normálne by som spustil browser, resp. ho maximalizoval a zagooglil. Takto musím urobiť klik navyše, ísť na tú správnu plochu a spustiť či maximalizovať browser… Čo som získal? Žeby nič?
Áno, môžem mať na viacerých plochách rozloženú svoju typickú kombináciu menších okien, ale ruku na srdce, koľko programov (a ich kombinácií) sa používa takto? Najviac sa spomína GIMP, ktorý je, paradoxne, bojovníkom proti prehľadnosti taskbaru – virtuálne plochy sa ho snažia sprehľadniť, GIMP sa ho snaží zneprehľadniť. Aj s plochou samotnou. Práve GIMP je aplikácia, ktorá potrebuje dvojstupňové ovládanie, a jeho absencia sa obhajuje práve odvolávaním sa na plochy. Všetky (takmer všetky) ostatné aplikácie majú jedno okno a drvivá väčšina z nich sa používa v maximalizovanom okne, takže je vcelku jedno, či ich vyberám z taskbaru, alebo z virtuálnej plochy. Mať otvorených zbytočne veľa aplikácií nie je ani dnes dobrý nápad, takže preplnenosť taskbaru hrozí len zriedka. A práve preplnený taskbar ma občas prinúti si „vyčistiť desktop“, čo je skôr na osoh než na škodu.
Dvojstupňovosť výberu okna sa často hodí, ale skôr na úrovni aplikácie, napr. taby v browseri (tie zas spôsobujú menšiu potrebu virtuálnych plôch). Inde sa zas opustila, napr. prepínanie dokumentov menu „winndov“ sa značne potlačilo otváraním dokumentov v samostatných oknách a málokto sa sťažoval. Ja áno, ale pripúšťam, že mať v jednom okne Wordu otvorených viacero dokumentov viedlo občas k tomu, že človek zabudol zatvoriť aj to, čo už pol dňa nepoužíval. Mať všetky dokumenty otvorené na osobitnej ploche by mohlo mať určitý význam, málokedy ich však potrebujem naraz naozaj veľa a správne je tie nepoužívané zatvárať, nie ich hromadiť.
Dvojstupňovosť na úrovni desktopu sa využíva len málo a aj väčšina pokročilých užívateľov ju nepotrebuje. Som zvedavý, či mi niekto dokáže napísať príklad využitia, ktorý by bol zaujímavý pre aspoň trochu širšie spektrum užívateľov. Ja som na taký nenarazil…
