Hlavní navigace

Info: man druhej generácie

8. 8. 2000
Doba čtení: 6 minut

Sdílet

Kde bolo tam bolo, bola raz jedna krajina, kde žili mocní UN*X čarodejníci. Vybral sa raz jeden mladý hacker do tej krajiny na skusy, že sa reku voľačo podučí. Nikde ho však nechceli zobrať do služby, nieto ešte do učenia. Naveľa, naveľa ujal sa ho jeden starý mrzutý čarodejník, pod jednou podmienkou, že ho učen nebude príliš otravovať. Fígeľ starého čarodeja spočíval v tom, že dával mladému hackerovi čítať man stránky. Tam je vraj ukrytá všetka múdrosť počítačového sveta. Len jedno mu nakázal, nedívať sa do zakázaného trinásteho adresára.

Ale ako to už chodí, keď sa mladý a neposedný hacker nabažil múdrosti man stránok, v nestráženej chvíli do 13. adresára nazrel. A čo tam našiel? Nuž, info stránky. Pýtate sa, čo je na nich takého zvláštneho a tajomného, že ich nesmel učeň čítať?

info 

info: man druhej generácie

Určite poznáte tú situáciu: Zanietene píšete zopár prešibane skombinovaných príkazov do príkazového riadku, alebo len chcete vylistovať všetky súbory vrátane súborov v podadresároch, a akosi si práve v tom momente neviete spomenúť na ten pravý prepínač, ktorý k tomu príkazu patrí.

Automatická reakcia každého UN*X čarodejníka je man príkaz a po chvíli listovania a hľadania je všetko jasné: ls -R pre rekurzívne vypísanie obsahu všetkých podadresárov, a ide sa ďalej.

Charakteristika info stránok:

  • sú členené do logických celkov, v ktorých sa dá orientovať omnoho jednoduchšie ako v jednej siahodlhej man stránke
  • navigácia medzi jednotlivými stránkami, či ich časťami, pomocou textových menu
  • odkazy (linky) na súvisiace časti dokumentácie priamo z textu
  • hľadanie pomocou indexov
  • súhrnný zoznam všetkých info stránok na jednom mieste.

Ale dosť bolo teoretizovania, poďme si to skúsiť na vlastnej koži.

Chceme nájsť prepínač k príkazu ls (na vylistovanie súborov v podadresároch). Spustíme si teda info ls a na obrazovke sa zjaví úvodná stránka o príkaze ls.

screenshot 1

Vidíme tradičný pokec, čo ls je a čo robí. Ale čo je ten riadok na samom vrchu? Nuž to niečo ako popis stránky, ktorú si práve prezeráme. File je meno info súboru, ktorý máme práve otvorený, Node je názov uzlu, ktorý prezeráme, Next je meno uzlu ktorý nasleduje za aktuálnym uzlom a Up je skok na uzol o úroveň vyššie. Dalo by sa povedať, že je to popis polohy v info systéme.

Ako sme už povedali každá info stránka je rozčlenená do logických celkov, podobne ako kniha: na kapitoly, sekcie, podsekcie… Každá kapitola má názov (nadpis), rovnako i sekcia má názov (podnadpis)…

Next teda hovorí, že nasledujúca kapitola je o príkaze dir. Up zase, že nadradený celok je o vypisovaní obsahov adresárov vo všeobecnosti ( ls je teda jeden z možnych spôsobov ako vypisovať súbory).

Menu

Krok od man k info je ako prechod od textu k hypertextu (html). Info má, podobne ako html, odkazy (alebo ak chcete linky). Prakticky ich môžeme rozdeliť na odkazy usporiadané do Menu a odkazy v texte, nazývané Referencie. Všetky odkazy sa začínajú hviezdičkou * a niektoré info prehliadače ich zvýraznia ešte aj tučným fontom, alebo výraznou farbou.

Menu je zoznam odkazov. Najčastejšie je to zoznam podcelkov (napríklad v kapitole je to zoznam sekcií) alebo len zoznam súvisiacich sekcií, ktoré môžu byť z iných kapitol, či dokonca z iných info stránok.

Na spodu info stránky o ls vidíme Menu (ak ho nevidíte, stlačte medzeru, alebo Page Down).

screenshot 1– Menu

My hľadáme prepínač na vylistovanie súborov v podadresároch. To je predsa odpoveď na otázku: „Aké súbory sa majú vylistovať“ (Which files are listed)! Takže práve tam sa skrýva to, čo hľadáme.

Šípkami sa nastavíme niekde na riadok:

* Which files are listed::

Úder na Enter a máme to.

screenshot 2

Vidíme, že sa stále nachádzame v tom istom info súbore fileutils.info (File), tento uzol (Node) sa volá „Which files are listed“, jeho nasledovníkom (Next) je „What information is listed“ a uzol o úroveň vyššie (Up) je „ls invocation“, teda uzol z ktorého sme tu prišli.

A na samom spodu je presne to, čo sme hľadali: vypísanie obsahu všetkých podadresárov. Takže vieme, že ls -R alebo ls --recursive urobí presne to, čo potrebujeme.

screenshot 2 –recursive

Referencie

Dokumenty sa zvyčajne čítajú dvoma spôsobmi:

  1. od začiatku po koniec (ak sa chceme zistiť čo to je a ako to používať)
  2. hľadáme konkrétnu informáciu, ktorá rieši konkrétny problém, a nemáme záujem čítať celú dokumentáciu.

Priznajme si, že v dennej praxi prevažuje druhý spôsob. Ak pri čítaní narazíme na nejaký neznámy pojem, chceme sa dostať k jeho vysvetleniu okamžite, bez zdĺhavého hľadania. Práve na tieto účely slúžia Referencie.

Ak je v rámci textu použitý pojem, ktorý je vysvetlený niekde inde, tak povieme užívateľovi, kde má hľadat vysvetlenie, či ďalšie doplňujúce informácie.

Ak sa vrátime na predošlú stránku (l ako last alebo <- šípka vľavo, v závislosti od prehliadača), môžeme si všimnúť texte pred Menu odkaz na Spoločné voľby (Common options).

screenshot 1– Common options

Referencie sú v rámci textu označené *Note, za ktorými nasleduje krátky popis toho, čo sa za tou referenciou skrýva. Takže si to hneď skúsime. Šípkami sa nastavíme na Referenciu a stlačíme Enter.

screenshot 3

Tu si môžeme všimnúť, že okrem zvyčajných vecí v prvom riadku, nám pribudla položka Prev, ktorá popisuje predchádzajúci u­zol.

Zopár tipov navyše

Súčasťou každej dobrej info stránky je aj uzol nazvaný Index. Teda zoznam použitých pojmov z celej stránky, ktorý uľahčuje hľadanie. Je to vlastne jedno veľké Menu, v ktorom stačí zvoliť hľadaný pojem a info nás prenesie presne tam, kde je o ňom reč.

Okrem tých niekoľko klávesov, ktoré sme už spomenuli, pridám ešte niektoré z tých najpoužívanejších:

d
skok na „dir“, uzol všetkých uzlov, teda na zoznam všetkých info stránok
m <info stránka>
skok na info stránku (funguje len z dir)
tabulátor
nastaví kurzor na najbližší odkaz
medzera
slúži na sekvenčné čítanie; ak si chcete prečítať celú dokumentáciu od začiatku do konca, vystačíte s týmto klávesom
s
hľadanie nejakého reťazca
?
pomoc – keď sa vám zdá, že niečo sa predsa musí dať v infe urobiť či nájsť rýchlejšie a chcete vedieť ako, alebo si jednoducho neviete rady

Nie je info ako info

Môže sa stať, že info nemáte nainštalovaný, ale na dobrých systémoch je vždy k dispozícii: balíky .deb alebo .rpm na Linuxoch, ale i pre HP-UX atď, alebo si ho jednoducho stiahnite z domovskej stránky Texinfo.

Mal som možnosť si vyskúšať aj pinfo, info prehliadač, ktorý veľmi pekne farebne rozlišuje Menu, Referencie a klúčové slová, takže uľahčuje orientáciu v texte. Podporuje aj voľbu odkazov pomocou myši a vôbec sa užívateľom javí ako intuitívnejší.

Užívatelia emacs-u, zasa môžu skúsiť info mód (C-h i), ktorý je plnohodnotný info prehliadač, zvýrazňujúci Menu, Referencie a klúčové slová rozdielnymi fontami a umožňuje tiež voľbu odkazov pomocou myši.

Pohľad nazad (cez plece)

Len tak pre zaujímavosť (alebo aby ste mi verili, že netrepem do vetra), skúste si (možno už naposledy)  man ls.

screenshot 4

root_podpora

Kuknem do sekcie DESCRIPTION, no a sme doma. Ešte aj tu nás odkazujú na Texinfo dokumentáciu. Pozorný čitateľ si určite všimol, že sa tu spomína Texinfo a nie len info. Texinfo je „jazyk“, v ktorom bola napísaná táto dokumentácia a info súbor je jedným z možných výstupov. Viac o tom, čo je Texinfo a ako v ňom písať dokumentáciu čoskoro.

Nuž a odteraz môžeme aj my, obyčajní smrteľníci, používať tajomné info stránky, ktoré sú plné informácií!

Linky

Byl pro vás článek přínosný?

Autor článku