Hlavní navigace

Linux a digitálna fotografia: - správa zbierky fotiek

6. 10. 2004
Doba čtení: 9 minut

Sdílet

Základné pravidlo digitálnej fotografie znie: "fotiť veľa". Fotky teda utešene pribúdajú a po krátkom čase sa ich spravovanie stane problémom. Dnes nás teda bude zaujímať, ako sa dá vytvoriť archív obrázkov a ako v ňom vyhľadávať.

Na úvod

Databáza fotografií sa dá vytvoriť mnohými spôsobmi. Fyzicky môžu byť fotky uložené priamo na pevnom disku, prípadne na viacerých externých pamäťových médiách, obvykle na CD alebo DVD. Je teda dôležité, aby sa v katalógu dalo vyhľadávať, aj keď je súborový systém s fotkami odpojený.

Aj informácie o fotkách sú rôznorodé. Súbor s obrázkom sám o sebe obsahuje názov, dátum vytvorenia a EXIF. Ďalšie metadáta, podľa ktorých sa dá v databáze vyhľadávať, môže užívateľ s pomocou archivačného programu pridávať priamo do obrázku, alebo do externého katalógu. A samozrejme, aj samotný obrázok predstavuje istú informáciu a vyhľadávať sa tak dá podľa podobnosti s iným obrázkom.

Čím viac informácií program pri vyhľadávaní obrázkov dokáže použiť, tým lepšie. A z hľadiska použiteľnosti by zadávanie týchto dát malo byť čo najjednoduchšie, prípadne úplne automatické.

Prístupov je veľa a v Linuxe zatiaľ nie je aplikácia, ktorá by kombinovala všetky. V tomto článku budú predstavené niektoré programy, z ktorých si snáď každý vyberie podľa svojich potrieb.

CD katalógy

Existujú malé programy na katalogizovanie zbierky CD ako napríklad GTKtalog alebo CDcat. Princíp je jednoduchý – program prezrie určené médium a vytvorí si kópiu štruktúry jeho súborového systému s rôznymi informáciami o súboroch a adresároch. Užívateľ obvykle môže položky databázy ďalej označovať kľúčovými slovami alebo priradiť do nejakej kategórie. Podľa týchto informácií sa potom dá v katalógu vyhľadávať, aj keď nie je CD pripojené.

Bohužiaľ spomínané programy nepočítajú s tým, že sa na CD dajú ukladať aj fotky. Obidva síce podporujú MP3 značky, no EXIF nepoznajú a už vôbec neukladajú do svojej databázy náhľady obrázkov.

Z tohoto dôvodu je ich použiteľnosť pre archiváciu fotiek veľmi obmedzená. V podstate jediným riešením je pomenovávať adresáre a súbory na CD tak, aby ich názvy niesli nejakú informáciu, podľa ktorej sa dajú fotky hľadať, čo je veľmi nedostatočné riešenie.

Kimdaba

Jedným z jednoduchších pokusov o správu obrázkov je Kimdaba (KDE Image Database). Ide v podstate o aplikáciu, ktorá z obrázkov na disku vytvorí databázu. Obrázkom sa dajú pridávať isté vlastnosti a potom je možné podľa nich vyhľadávať. Integrovaný je aj jednoduchý prehliadač. Program je primárne určený pre správu obrázkov uložených priamo na disku. Po prvom spustení sa zadáva cesta k obrázkom, takže tie musia byť v jednom koreňovom adresári.

Kimdaba si obrázky prezrie a vytvorí z nich databázu, pričom na adresárovej štruktúre nezáleží, načítané obrázky sú si všetky rovné. Následne je možné pridávať im vlastnosti z tried, ako je napríklad „location“ alebo „persons“.

Podľa týchto vlastností sa dá v databáze vyhľadávať. To znamená, že môžeme hľadať fotky, ktoré boli fotené v „Žiline“ a na ktorých je zároveň osoba „Vincent“. Triedy vlastností sa dajú definovať aj vlastné a samozrejme jedna vlastnosť môže mať viac hodnôt, teda na fotke môže byť napríklad viac osôb. Tento systém je veľmi účinný a k pozitívam sa pridáva jednoduché užívateľské rozhranie a dobrá dokumentácia.

Bohužiaľ, program nám nepomôže s katalogizáciou fotiek na CD. Do databázy je síce možné pridávať aj obrázky z externých médií, ale postup je to dosť zložitý a nemá v aplikácii takmer žiadnu podporu.

Kimdaba

Kimdaba má aj niekoľko dodatočných funkcií. Obrázky v databáze sa dajú označiť ako dôverné a zamknúť na heslo. Systém je to však veľmi triviálny, užívateľ je len jeden a súbory s obrázkami zostávajú v nezmenenej podobe, takže si ich každý môže pozrieť priamo na disku.

Program tiež umožňuje kresliť do obrázku jednoduché tvary, ktoré sa však neukladajú do obrázku, ale len do databázy. Nemá to však veľký význam, pretože podľa náčrtkov sa nedá vyhľadávať ani triediť.

No program má aj svoje nedostatky. Kimdaba vie vytvoriť iba jednu databázu. Na umiestnení obrázkov v adresároch vôbec nezáleži, pretože databáza vôbec s takouto informáciou nepracuje. To znamená, že aj keď obrázok nájdete, nedozviete sa, kde na disku sa nachádza.

A čo je úplne nepochopiteľné, aplikácia takmer vôbec nepoužíva EXIF informáciu a už vôbec podľa nej nedokáže obrázky vyhľadávať.

Záverom by sa dalo povedať, že pokiaľ potrebujete spravovať zbierku fotiek uloženú výhradne na disku a stačí vám vyhľadávanie podľa informácií, ktoré si do fotky ručne vložíte, môže byť Kimdaba pre vás užitočným nástrojom.

MaPiVi

MaPiVi znamená „Martin's Picture Viewer“ a skutočne je to aplikácia určená hlavne na prehliadanie a editovanie fotografií. Niektoré jej vlastnosti však umožňujú solídnu katalogizáciu fotiek. V nasledujúcom texte sa bližšie pozrieme hlavne na tieto funkcie.

Program MaPiVi je napísaný v Perle a používa množstvo externých knižníc a programov, takže kompletná inštalácia nemusí byť práve triviálna. Hneď na úvod treba poznamenať, že aplikácia pracuje len s formátom JPEG a ostatné obrázky sa snaží do neho konvertovať.

Navyše všetky zmeny, ktoré s obrázkami užívateľ robí, sa automaticky zapisujú priamo do súboru s obrázkom, na čo si treba dať pozor pri práci s originálmi.

Prezeranie a editovanie

Aplikácia má klasický dizajn prehliadačov obrázkov – okno s adresárovou štruktúrou, zoznam náhľadov a detail vybranej fotky. K dispozícii sú základné možnosti upravovania obrázkov – bezstratové otáčanie, orezanie a zopár efektov. Všetko je možné robiť aj na viacerých obrázkoch naraz a klávesové skratky prácu veľmi urýchľujú. Za bližšiu zmienku stojí orezávanie, pri ktorom sa dá nastaviť pomer strán výslednej fotky.

Komentáre

Silnou stránkou MaPiVi je práca s komentármi uloženými v obrázkoch JPEG. V jednom obrázku môže byť neobmedzené množstvo komentárov s akoukoľvek textovou informáciou. MaPiVi má dobre vytvorené užívateľské rozhranie pre editáciu týchto poznámok, a tak môžeme priamo do obrázku veľmi jednoducho a rýchlo uložiť, čokoľvek chceme – informáciu o mieste či osobách na fotke, alebo o autorských právach. Možné je aj hromadné pridávanie komentáru do viacerých obrázkov. Podľa komentárov sa dajú fotky vyhľadávať, ako bude spomenuté neskôr.

Mapivi - pridávanie komentárov

Ďalšie informácie

MaPiVi samozrejme podporuje EXIF, no dokáže ho nielen zobrazovať, ale aj ďalej používať. Fotky sa dajú zoraďovať napríklad podľa času expozície alebo clony a v databáze sa dá vyhľadávať aj podľa EXIF informácie.

Naviac program používa značku, ktorá vyjadruje „dôležitosť“ fotky. Zapisuje ju ako IPTC komentár a aj podľa tejto informácie sa dajú obrázky hľadať alebo triediť.

Vytvorenie databázy

Najprv je nutné v konfigurácii nastaviť voľbu „Store search database to a file“. Potom je možné na akomkoľvek adresári s obrázkami spustiť príkaz „build database“, ktorý rekurzívne pridá všetky informácie ako EXIF a komentáre do databázy.

Ďalším dôležitým nastavením je „Store all thumbnails in a central place“, ktoré zabezpečí, že náhľady vytvorené pri prezeraní fotiek sa budú ukladať do adresára ~/.maprogs/ma­pivi/thumbDB v zodpovedajúcej adresárovej štrukrúre. Náhľady sa dajú vytvárať aj hromadne, príkazom „build thumbs in all subdirs“.

Keď teda spomínanými postupmi vytvoríme nad adresármi s obrázkami databázu, môžeme v nej vyhľadávať podľa všetkých dostupných informácií – podľa komentárov, EXIFu, IPTC priority alebo názvu súboru. Výsledky hľadania obsahujú aj náhľad fotky a jej miesto na disku.

Mapivi - vyhľadávanie

Archív na CD

Aj MaPiVi je určené hlavne na správu fotiek na stále pripojenom disku. Ale urobiť katalóg obrázkov na CD nie je tak zložité. Pripojené CD (alebo iné externé médium) je možné pridať do databázy tak ako akýkoľvek iný adresár. Bohužiaľ si databáza o všetkých CD bude myslieť, že patria do /mnt/cdrom, a tak nebudeme po nájdení správneho obrázku vedieť, z ktorého CD vlastne je.

Jedným z riešení je mať na každom CD koreňový adresár, ktorý bude CD jednoznačne identifikovať. Potom obrázky z „cd1“ budú v databáze uložené, akoby sa nachádzali v /mnt/cdrom/cd1.

Je treba si ale uvedomiť, že komentáre do obrázkov na CD sa dodatočne vložiť nedajú.

Zhrnutie

Práca s MaPiVi je po krátkom zacvičení veľmi rýchla a pohodlná aj napriek tomu, že pre aplikáciu nie je k dispozícii takmer žiadna dokumentácia.

Hoci tento program nie je primárne vytvorený na správu archívu fotiek, ponúka dosť funkcií, ktoré z neho robia zaujímavý nástroj, hlavne v prípade, keď sú fotky uložené na lokálnom pevnom disku.

ImgSeek

ImgSeek je program priamo určený na správu zbierky fotografií. Je napísaný v Pythone a v súčasnosti sa nachádza vo viacerých linuxových distribúciách, takže s inštaláciou by problém byť nemal.

Program poskytuje väčšinu funkcií potrebných pre archiváciu a vyhľadávanie digitálnych fotografií, a tak sa na jeho vlastnosti pozrieme bližšie.

ImgSeek

Pridávanie fotiek do databázy

Do archívu sa dajú vložiť fotky z akéhokoľvek pripojeného súborového systému, pričom program umožňuje rozličné médiá pomenovať. Pri pridávaní sa do databázy vložia informácie IPTC a EXIF, náhľad obrázku a samozrejme všetky informácie o súbore.

Dá sa nastaviť, aby program vyhľadával po štarte nové fotky v určených adresároch, prípadne aby sa nové fotky pridávali automaticky pri prezeraní.

Dodatočné informácie

Užívateľ môže mnohé metadáta meniť, a to aj hromadne na viacerých obrázkoch. Dokonca sa dajú pridávať k fotkám aj vlastné informačné polia. Tieto dáta sa potom používajú pri vyhľadávaní podľa kľúčových slov.

Silným nástrojom v ImgSeek je možnosť priraďovať obrázky do skupín. Tieto skupiny vytvára užívateľ a majú stromovú štruktúru. To znamená, že sa dá definovať skupina „Zvieratá“ a jej podskupiny „Mačky“ a „Psy“. Keď obrázok patrí do skupiny „Psy“, automaticky patrí aj medzi „Zvieratá“.

Naviac jeden obrázok môže patriť do viacerých skupín, takže čiernobiely portrét je prvkom skupín „Čiernobiele obrázky“ a „Portréty“.

Samozrejme, podľa príslušnosti k skupinám sa dajú fotky vyhľadávať.

Prezeranie zbierky a vyhľadávanie

Archívom sa dá prechádzať podľa skupín obrázkov, podľa príslušnosti k jednotlivým médiám, prípadne sa dá prezerať súborový systém tak, ako to robia klasické prehliadače.

Vyhľadávať v databáze je možné podľa kľúčových slov v akomkoľvek poli metadát, či už sa jedná o EXIF, alebo užívateľom definované dáta. Samozrejmé je hľadanie podľa názvu súboru, jeho veľkosti, rozmeru obrázkov a podobne.

Výborne vyriešené je spomínané vyhľadávanie na základe skupín. Obrázky sa hľadajú podľa toho, či patria, prípadne nepatria, do vybraných skupín.

No najzaujímavejšou možnosťou je hľadanie fotiek podľa podobnosti s daným obrázkom. Ten môže byť zo súboru, alebo si ho užívateľ môže načrtnúť v jednoduchom editore (ako to vidno na nasledujúcom obrázku).

Hľadanie obrázkov podľa náčrtku

Zhrnutie

Dalo by sa povedať, že ImgSeek je ideálnym riešením pre správu zbierky fotografií. Problém je v tom, že hoci je k dispozícii vo verzii 0.8, je to veľmi nestabilný a nespoľahlivý program. Niekedy spadne a niektoré funkcie nerobia to, čo majú. Databáza sa však ukladá po každej zmene, a tak jediné nebezpečenstvo je strata trpezlivosti.

root_podpora

Ak teda niekto hľadá dobré riešenie pre archiváciu svojich fotiek, ImgSeek stojí za pokus. Aj preto, že jeho stabilita sa zlepšuje každou verziou.

Záver

Správa zbierky obrázkov je na Linuxe asi najslabším článkom v oblasti digitálnej fotografie. Ideálne riešenie zatiaľ neexistuje, no existujúce programy sú použiteľné a dá sa z nich vybrať. Naviac, projekdy ako ImgSeek sú dobrým prísľubom do budúcnosti.

Byl pro vás článek přínosný?