Odpověď na názor

Možná stojí za zmínku, že rozhraní jsou chápána jako pojmenování, a většina jejich smyslu se zužitkuje při compile-time (s výhradou nějaké té reflexe etc).

Možno stojí za zmienku aj to, že môže dôjsť k rozdielu v tom ako niečo chápe jedna konkrétna osoba a ako je to definované v rámci počítačových vied.

V C++ je nějaká deklarativnost a hraní si na typy dost cizorodý element.

Pokiaľ myslíte závislé typy, tak o tom sme sa už predsa kedysi bavili. V zmysle, že chápem želanie mať všetky možné kontroly v rámci jedného jazyka a počas jedného kroku zostavenia, ale často sa ten jazyk potom stáva pre normálnych programátorov ťažko pochopiteľný a vo finále jeho náročnosť presahuje náročnosť použitia viacerých overovacích a formalizačných technológií.

C++ má jednoducho takú podporu typov, na akej sa komunita zastúpená pracovnou skupinou WG21 pri ISO dohodla. Ak sa ukáže, že by bolo prínosné rozšírenie typového systému, dá sa predpokladať, že sa do C++ dostane.

Opravdu mě zaskočilo, když mi jistý C++ programátor, který dokonce to C++ vyučuje s vážnou tváří tvrdil, že dědičnost slouží k reusable kódu. Ne, že "se používá", nebo "dá se zneužít", nebo "dobře poslouží".

Programovací jazyk predsa nie je zodpovedný za to, že má niekto nedostatočné znalosti, prípadne, že, ako v tomto prípade, má neodostatočné znalosti v programovaní ako takom.