V druhom dieli je písané aj o sieťach Gnutella a Gnutella 2 - o spôsoboch vyhľadávania, v ostatných veciach sa príliš nelíšia od popísaných sietí.
Väčšina p2p sietí používa implementácie rovnakých myšlienok (algoritmov), ktoré sú tu spomenuté, s drobnými rozdielami (podobné spôsoby hašovania, distribúcie častí súborov atd). Ich rozobratie by teda neprinieslo nič nové.
Na druhej strane, vytvoriť tabuľku a napísať, čo ktorá sieť používa, je práca na celkom dlho (hlavne nie vždy je dokumentácia up-to-date). Rovnako existuje množstvo klientov, ktorí si protokoly sietí rozširujú a rozšírenia sú kompatibilné len medzi danými klientami. Medzi rôznymi klientami tej istej siete sa komunikuje na úrovni pôvodného protokolu. To v podstate znamená, že rozličných sietí (a ich modifikácií) je zhruba toľko, ako klientov.
ed2k som vybral preto, že má dobrú dokumentáciu (a čitateľné zdrojáky) a na príklade klientov aMule a eMule je vidieť, ako sa dá rozšíriť protokol bez nutnosti nekompatibilnej zmeny protokolu. Tento princíp je používaný prakticky všetkými klientami ostatných sietí.