Veta 1 hovorí o _náhodnom_ výbere blokovej šifry E z BC(K,n). No ale odkiaľ takúto šifru zoberieme? Všetky, ktoré máme (a budeme mať), majú nejaký konkrétny predpis. Vadí nám to? (tá istá otázka sa vzťahuje k náhodnému orákulu vo Vete 3).
"Trocha" to vadi. Trik je v tom, ze ziadna konkretna funkcia (blokova sifra) nie je nahodnym orakulom, tym padom nie je mozne nic podobne dokazat, ak sa dosadi konkretna blokova sifra. Tie vety platia pre nahodne vybranu funkciu z mnoziny vsetkych hasovacich funkcii s HMAC/NMAC konstrukciou, teda vypovedaju o sile konstrukcie, ale nehovoria moc o konkretnej instancii. Fakt je, ze sa s tym moc neda robit, akurat mozno zabezpecit blokovu sifru proti niektorym utokom (v zmysle ako tu o tom debatujete). Na druhej strane stare konstrukcie (ako iteracne hasovacie funkcie) nemali ani tieto vlastnosti.