Koniec svätej vojny - textové editory

ed

Najstarší a najjednoduchší z dnešnej trojky pochádza od autora Unixu Kena Thompsona z roku 1970. Nikdy nebol modifikovaný a v jeho súčasnej GNUovitej inkarnácii ho poznáme od roku 1993 vďaka Francoisu Pinnardovi. Je prítulný a preto mimoriadne vhodný pre nováčikov a na vábenie konvertov z Windows. Najprv si pozrime typickú session s týmto textovým editorom.

Ako ste si určite všimli, za pozornosť stojí hlavne stálosť užívateľského rozhrania a spôsob oznamovania chýb. Ed je dostatočne prívetivý, aby označil všetky vaše chyby, no nezasype nového užívateľa množstvom chybových hlášok. Prítulnosť bola skrátka jednou z hlavných priorít pri jeho tvorbe a je to vidieť. Na rozdiel od ostatných textových editorov nemá ed strmú krivku učenia. Dalo by sa povedať, že práve naopak.

vi(m)

Editor pôvodne naprogramovaný v roku 1976 Billom Joyom. Jeho BSD verzia „nvi“ je pravdepodobne aj vo vašich hodinkách a mikrovlnke. V skutočnosti stačí na úspešné ovládnutie tohoto editora len vedieť, že má 2 módy fungovania. Menovite: pípajúco-blikajúci a kaziaci. Po ich pochopení môžete prekvapivo ľahko využívať funkcie ako reverz všetkých riadkov v súbore príkazom:

:g/^/m0/

Pozrime sa teda na vi v akcii. Obrázok 1 vykresľuje dokonale prehľadné prostredie editora vi hneď po jeho štarte. Obrázok 2 zas znázorňuje, čo sa stane pri stlačení ľubovoľnej klávesy. Na obrázku 3 možno vidieť ťažko ohackované prostredie vi.

Intuitívnosť, jednoduchosť a konfigurovateľnosť robia z tohoto editora dokonalý nástroj pre každého, kto chce meniť poradie riadkov v súbore alebo skákať rýchlosťou blesku na 12564. riadok.

:12564gg

Emacs

Velmi odskúšaný operačný systém, ktorému možno vytknúť už iba neprítomnosť schopného editora. Medzi iným vám umožní skontrolovať si email, udržiavať wiki, komunikovať cez Jabber, naučí vás programovať v Lispe a ak vám z toho príde divne, ponúkne vám dokonca pomoc vstavaného psychoterapeuta.

Emacs je taktiež veľmi prítulný, čo si môžete overiť hneď po jeho zapnutí tým, že šípky dokážu pohybovať kurzorom. Emacs možno v tomto ohľade označiť za prelomový. Možno práve vďaka tejto vlastnosti má takú fanatickú užívateľskú základňu a 42 megabajtov. Ako môj kolega raz opísal svoju skúsenosť s Emacsom: „Na-ssh-oval som sa cez xterm na server, nebol tam Joe, tak zapnem emacs a ja debil, chcel som začať vetu s “Č".

Vedomostné krivky

Teraz si porovnajme, ako sa bude vyvíjať vaša vedomostná krivka, ak sa roznodnete používať niektorý z týchto editorov.

Porovnanie s konkurenciou

Mnohí sa určite zamýšľate, ako by sa darilo našim trom editorom v porovnaní so svetovo najrozšírenejším, najpopulárnejším a najpoužívanejším editorom všetkých čias. WINE nám umožnil si to vyskúšať.

S jeho releasom sa čakalo do roku 1985 nie kvôli Windows 1.0, ale zložitej ceste k jeho funkciám. Metodológia to bola veru nevšedná. Karteziánske produkty vlastností unixových editorov vykrátené výsledkami marketingových výskumov Microsoftu o potrebách užívateľov. Výsledkom je tento nádherne funkčne zaokrúhlený produkt ľudského génia. Microsoft, v rámci svojích už v tom čase zjavných štandardizačných snáh, chcel zjednotiť užívateľov Unixu a Macintoshu, a preto sa rozhodol využiť CR/LF konce riadkov na znak svojej neutrality a priateľskosti obidvom táborom.

Naozaj šľachetný cieľ, ale podarilo sa im dosiahnuť, čo sledovali? Z vlastných skúseností môžem povedať, že áno. Ako jedinému editoru v tomto článku mu vedomostná krivka začína mimo nuly. Notepad je mocný nástroj pre skúseného programátora i nováčika a neradno ho podceňovať. V ďalšej major verzii* sa očakáva dokonca implementovanie zalomenia riadkov.

Keďže obrázok nahradí 1000 slov, pozrime sa teda na tento malý zázrak (aj s tisícom slov).

Pokročilé funkcie hľadania ešte majú svoje muchy (slovo „text“ sa nepodarilo nájsť – snáď v ďalšej verzii).

Záver

Váš editor vyjadruje váš štatút, vaše presvedčenie, vašu pozíciu v potravinovom reťazci. Zatiaľ nikto s tričkom „I use pico“ na LinuxWorlde hostesku nezbalil. Zato „I deliberately use only LF in my emails“ vám vyslúži úctu a poklonu obce. Správna voľba editora ovplyvní váš rast vo svete hekerstva. Nesprávna vás pripraví o spánok. Kto spraví voľbu, očakáva sa od neho, že ju bude náležito propagovať. Príkladom je stránka www.notepad.org. Za pozornosť stoja hlavne linky na stiahnutie editora na konci stránky. Doporučujem nasledovať. Holt, stránka zodpovedá štatútu užívateľa daného editora.

Čo sa týka troch tu recenzovaných editorov (notepad sa sem nepočíta), ich používanie vám zaistí pozíciu v tej hornej polovici potravinového reťazca. Čo sa týka toho štvrtého, nuž… obrázok snáď povie viac. Ak vás článok naozaj chytil za srdce, možno je čas na Church of Emacs alebo Cult of vi.

Zdroje:

• en.wikipedia.or­g/wiki/Editor_wars
• http://www.gnu­.org/fun/jokes/ed­.msg.html
• http://www.splan­ge.freeserve.co­.uk/misc/vi.html
• debianovský balík fortunes
• alt.religion.emacs