Hlavní navigace

Skúsenosti z dvojročnej prevádzky Solaris servera

13. 3. 2008
Doba čtení: 4 minuty

Sdílet

Operačný systém Solaris bol testovaný na serveri, ktorý zároveň poskytoval aj reálne služby počas obdobia viac než dvoch rokov. Počas tohto obdobia bol používaný ako univerzálny zdroj s možnosťou inštalácie prakticky ľubovoľných služieb. Aké sú praktické skúsenosti z prevádzky tochto Solaris servera?

Hneď v úvode bol server prispôsobený na prostredie podobné OS Linux. Služby boli inštalované z balíčkov výrobcu, balíčkov komunity blastwave aj balíčkov tretích strán. Server zároveň slúžil na skúšanie novo naučených postupov špecifických pre OS Solaris. Keďže sa s ním pracovalo pomerne veľmi pohodlne, bol často využívaný, ale používateľom chýbali potrebné vedomosti, takže došlo k niekoľkým vážnym zásahom, ktoré ale neovplyvnili jeho schopnosti poskytovania sieťových služieb.

Po dvoch rokoch bol reinštalovaný a nanovo spustený už v prostredí zóny (ako virtuálny server) a s využitím súborového systému ZFS. Bol nainštalovaný aj ďalší podobný server založený na architektúre SPARC, tento však používaný výlučne na produkčné účely.

Realizované operácie

Skúsenosti vychádzajú z nasledovných realizovaný úkonov:

  • inštalácia, konfigurácia a reálna prevádzka OS Solaris 10 na platformách x86 aj SPARC.
  • konfigurácia a správa zón (virtuálnych serverov)
  • konfigurácia a správa súborového systému ZFS
  • inštalácia, konfigurácia a reálna prevádzka služieb ako:
    • MySQL
    • PostrgreSQL
    • Apache + PHP/Python
    • FTP
    • Samba
    • OpenVPN
  • množstvo webových služieb
  • vývoj vlastných aplikácií
  • konfigurácia sieťových služieb
  • ďalšie úkony súvisiace so správou serverov

Pohľad na jednotlivé aspekty Solaris

Stabilita

Počas celej prevádzky nebol zaznamenaný pád ani tzv. zmrznutie programu spôsobené operačným systémom. Po náhlych reštartoch vždy spoľahlivo naštartovala služba ssh a niektoré ďalšie služby, no od začiatku až do súčasnosti sústavne nastávajú problémy so štartovacou sekvenciou – automatickým štartom služieb.

Inštalácia

Inštalácia OS Solaris 10 nie je úplne dotiahnutá a neposkytuje napríklad prednastavené sady balíčkov optimálne pre beh sieťového servera. Množstvo balíčkov je potrebné ručne dopĺňať, prípadne sa uspokojiť s prítomnosťou veľkého množstva nepotrebných nástrojov a služieb a patričnej strate diskovej kapacity. Ďalšie problémy nastávajú najmä v prípade, ak používateľ nechce používať na správu systému grafické používateľské rozhranie. Prostredie príkazového riadku bolo potrebné ešte značne upravovať, aby bola možná pohodlná práca so systémom.

Bezpečnosť

Aj napriek vyše roka nefunkčnému1 balíčkovaciemu a aktualizačnému systému nebol zaznamenaný žiadny úspešný útok na systém. Bezpečnostné skeny tiež neindikovali žiadne závažné zraniteľnosti.

Rýchlosť

Subjektívne server vykazuje rovnakú alebo vyššiu rýchlosť v porovnaní OS Linux. Server nikdy nevykazoval známky bezdôvodného preťaženia.

Konfigurovateľnosť

Možnosti konfigurácie sú veľmi vysoké, no v porovnaní s OS Linux mierne obmedzenejšie. Vďaka funkčnosti štandardných knižníc OS Linux, kompilátora gcc a súvisiacich nástrojov bolo možné sfunkčniť skoro všetky aplikácie bežne dostupné na OS Linux. Rovnako bolo možné prispôsobiť pracovné prostredie.

Pozitívne hodnotené aspekty OS Solaris

Subjektívne možno pozitívne hodnotiť tieto aspekty:

  • vysoká stabilita a bezpečnosť (aj napriek nešetrnému zaobchádzaniu, napr. mnoho tzv. tvrdých reštartov)
  • vysoká kompatibilita s OS Linux
  • veľké množstvo softvérových aplikácií fungujúcich pod OS Solaris 10
  • veľký progres
    • OpenSolaris (rýchlo pribúdajúce používateľsky pohodlné riešenia)
    • rýchlo rastúci počet priaznivcov
  • veľmi veľká podpora výrobcu
  • otvorenosť zdrojových kódov
  • bezplatná dostupnosť
  • vysoká konfigurovateľnosť
  • nadštandardné vlastnosti
  • mimoriadna jednoduchosť niektorých pokročilých komponentov
    • ovládanie zfs
    • správa zón
    • správa štartovacích skriptov (služieb)

Negatívne hodnotené aspekty OS Solaris

Subjektívne možno negatívne hodnotiť tieto aspekty:

  • nevhodná koexistencia SUN nástrojov a opensource nástrojov
  • nedotiahnutý inštalačný proces
  • zle navrhnuté skupiny balíčkov
    • chýbajú užitočné aplikácie (mc, man, nmap, nc, tar -z/-j)
    • nainštalujú sa nepotrebné implicitné služby (napr. telnet server, print server a pod.)
  • prednastavené prostredie je nepohodlné pre používateľa
    • nepohodlný default shell (nefungujú tlačidlá ako Home, End, Delete, šípky, funkčné klávesy a pod.)
    • nástroje nie sú implicitne farebné (napr. ls sa ani farebne nastaviť nedá)
    • premenná prostredia PATH nezahŕňa väčšinu užitočných nástrojov
    • chýba domovský adresár používateľa root
  • zložitá adresárová štruktúra
  • chybový mechanizmus štartovania služieb (niektoré služby vôbec nenabehnú)
  • nedotiahnutý jednotný balíčkovací a aktualizačný systém
    • balíčkovací systém nerieši závislosti
    • použiteľný opensourcový nástroj je potrebné ručne doinštalovať a konfigurovať
    • chýba jednotný webový zdroj aktualizácií
    • aktualizácie nie sú dostatočne časté
    • chybový SUN aktualizačný systém
  • unstable balíčky komunity Blastwave sú čerstvé bez dostatočného testovania, stable balíčky nie sú dostatočne rýchlo aktualizované, pričom sa odporúča inštalovať práve tieto
  • zložité vybrané operácie
  • často neprofesionálne naportovaný, prípadne vytvorený opensource softvér

Záver

Nedostatky sú spôsobené najmä príchodom do opensource sféry, kde platia iné pravidlá a pomerne konzervatívny systém Solaris sa im ťažko prispôsobuje. Výrobca je postavený pred otázku miery konzervativizmu, ktorú chce u produkčnej verzie zachovať. Mimoriadne pozitívne je možné hodnotiť progres, ktorý pri zachovaní súčasnej rýchlosti pravdepodobne do niekoľkých rokov vyrieši väčšinu spomínaných problémov a Solaris bude kombinovať používateľskú pohodlnosť OS Linux a stabilitu konzervatívneho OS Solaris.

root_podpora

Zdroj:

Matúš Kováčik, Štúdia pokročilých vlastností operačného systému Solaris – Diplomová práca, Bratislava: FIIT STU, 2007

Byl pro vás článek přínosný?