Elektronický život

Je svet (virtuálny) pripravený (prispôsobený) na elektronický „život“? Mám na mysli také niečo, ako boli v minulosti cestovatelia po neznámich končinách sveta – napr. Zikmund a Hanzelka v bývalom starom Československu.

Idea je v podstate jednoduchá – vypustiť kód, ktorý by sa norozmnožoval, len by cestoval z miesta (servera, počítača) na miesto a písal by si cestopis – informácie o navštívenom systéme – možno bežiace služby, adresy, čas návštevy, mená (FQDN, …) a iné.

Moje otázky by sa dali rozdeliť na množstvo okruhov: legálnosť takéhoto „cestovateĺa“, morálka, technologické aspekty, ale zásadná otazka znie: je to vôbec možné?

Z pohĺadu technológie mám aj mlhávú predstavu o funkčnosti, ale len v lokálnej sieti zloženej z MS Win9×, ale na heterogénom internete?

Otázky a poznámky k jednotlivým okruhom.

Legálnosť

Na začiatok vymedzím, že niesom právný expert. Väčšina úvah, ktoré tu sú, budú brané ako paralela s realným svetom. Ak na to pozerám z tejto paralely, potom návšteva akéhokoĺvek servera nie je nelegálna. Aj v reálnom svete sa môžem vybrať na potulky a navštíviť akúkoĺvek budovu, pokiaĺ nie je neverejná. Pokiaĺ si píšem po cestách poznámky, nik mi nemôže zabrániť ich uverjniť (až na špeciálne prípady).

Pri dodržaní tejto analógie vlastne nie je nič nelegálne, ak človek (počítač, …) cestuje po internete a vstúpi na server, zistí čo potrebuje (čo mu je dovole) a odíde. Je jedno, či sa jedná o port 80 (WEB server), 21 (FTP), atď.

Technológia

Pri tejto tématike ma napadá viac otázok.

Ide o to, že komunikácia na internete je dosť prísne štandardizovaná (RFC, ďalšie štandardy). Pokiaĺ chcem dodržať podmienku legálnosti, je potrebné využívať len bežné protokoly: HTTP, FTP, DNS dotazy, atď. Je vôbec priestor na nejakú aktivitu?

Vo svete MS Win 9× si to trochu viem predstaviť. To je svet otvorený pre akúkoĺvek návštevu, dobrú aj zlú. Po sieti príde do systému akýkoĺvek „exáč“ – spustiteĺný kód – urobí si svoju robotu a ide ďalej. Ale už od MS Win NT a vyššie to tak jednoduché nie je. To isté platí pre ĺubovolné systémy so serióznou autentifikáciou užívateĺa do rôznych úrovní – linux, solaris, unix a jeho klony.

Ako príklad môžem uviesť protokol HTTP: môžem poslať požiadavku GET, POST, CONNECT a ďalšie (podĺa príslušného RFC). Server musí nájsť nejakú odpoveď – je tu nejaké miesto na „nenormálne“ správanie „cestovateĺa“? Podobné úvahy by bolo možné napísať o ďalších protokoloch FTP, DNS dotazy, …

Ďalšia, nie nepodstaná, otázka je, ako dlho a kde môže taký „cestovateĺ“ prežiť. Pri splnení počiatočnej podmienky – nerozmnožovať sa (napr. ako vírus) – môže „cestovateĺ“ prežiť len v nejakom počítači. Určite neprežije v komunikačnom kanáli. Cez komunikačný kanál sa kód pohybuje rýchlosťou blískej rýchlosti svetla. Takže zemegulu obletí dosť rýchlo. V tých miestach preto nič vlastne neprežije. Pre „cestovateĺa“ tak vlastne hrozí „smrteĺné“ nebezpečenstvo vo forme vypnutia (náhodného, alebo zámerného) systému, v ktorom sa práve nachádza.

Iná myšlienka životnosti: pokiaĺ „cestovateĺ“ cestuje vo forme TCP paketu, je to podĺa mojich vedomostí cesta akoby tunelom. Od začiatku (jedného počítača) do konca (druhý počítač), bez akejkoĺvek odbočky, bez rozhliadania sa okolo. Pri ceste formou UDP paketu však cestuje od jednoho počítača k ďalšiemu, u každého sa zastaví, až dorazí k adresátovi.

Teraz je otázka, ako si bude „cestovateĺ“ vyberať svoju cestu – vďaka IP adresy, alebo DNS mena. V smere najvačšej premávky v systéme, alebo náhodne? Podĺa najnižšiej IP adresy?

Iné aspekty

Tu ma napadá: kedy a ako sa „cestovatel“ rozhodne vrátiť „domov“, aby vyrozprával svoj cestopis? Typ a množstvo zaznamenávaných informácií – ďalšia neznáma.

Záver

Veĺa otázok – málo odpovedí. To je možno povedať na túto tému. Tento článok nie je určený pre tvorcov červov, vírov a podobných chorých kódov. Skôr ako začiatok väčšej diskúzie, ktorú by som chcel týmto vyprovokovať. Sám sa niečo naučiť, a pokúsiť sa niečo také vytvoriť.