Microsoft Office, AutoCAD alebo 3DSmax natívne pre Linux?

Európska komisia

O tom, že Európska komisia sa pletie do všetkého od zakrivenia uhoriek až po normy pre e-government, netreba písať. Ale opať raz prekvapila. V rámci protimonopolnej žaloby ide prešetrovať, či „užívatelia Linux nemajú problém s používaním MS Office na ich systémoch”. Ak sa chce teda Microsoft vyhnúť naisto pokute, bude musieť urobiť nepredstaviteľné – uvolniť MS Office pre Linux. Technický to problém nie je, keďže Excel bol vyvinutý na platforme Apple. Problém je len v ochote Microsoftu urobiť to, ale EU môže MS k tomu donútiť ako sa zdá. A aj Maďarsko sa pridáva. Maďarský protimonopolný úrad urobil raziu v dcérskej spoločnosti najväčšieho svetového výrobcu softvéru Microsoft, pretože mal podozrenie, že firma zneužívala svoje postavenie na trhu pri jednaní s distribútormi softvéru.

„Protimonopolný úrad 19. júla bez predchádzajúceho varovania uskutočnil inšpekciu vo firme Microsoft Magyarország.” Microsoft, podľa úradu, uplatňuje v spolupráci s distribútormi systém podmienok a výhod, ktoré sú odmenami za loajalitu. Spoločnosť ich tak nestimuluje predávať aj iné produkty, ktoré by mohli konkurovať softvéru Microsoft Office. Ak by sa obvinenie potvrdilo, takéto správanie by bolo proti zákonu Európskej únie o ochrane hospodárskej súťaže. Tu Maďari dali prednosť Európskemu právu pred národnou hrdosťou, ktorá im velí podporovať Microsoft – totiž Charles Simonyi, po maďarsky Simonyi Károly (narodený 10. 9. 1948 v Budapešti) pracoval pre firmu Microsoft, kde bol vedúcim vývaja programov Word a Excel, a bol tiež vedúcim vývja Multiplanu, čo bol predchodca Excelu. V roku 2007 sa stal piatym vesmirnym turistom.

Je tu však vplyv iný, a to: rozhodnutie komise z 24. 5. 2004, ktoré sa vzťahuje na konanie podľa článku 82 Zmluvy o Európskych spoločenstvách a článku 54 Dohody o Európskom hospodárskom priestore vedené proti spoločnosti Microsoft Corporation, obsahuje

Spoločnosť Microsoft Corporation porušila článok 82 Zmluvy o ES a článok 54 Dohody o EHP takto:

podmieňovala získanie operačného systému Windows Client PC súčasným nákupom produktu Windows Media Player (WMP), a to v období od mája 1999 do dňa tohto rozhodnutia.

A v rozhodnutí je aj ustanovenie:

Microsoft sa musí zdržať využitia akýchkoľvek prostriedkov, ktoré by mali podobný efekt ako viazanie WMP s Windows.

Táto časť nepriamo zakazuje predávať MS Office len pre MS Windows, pretože to má podobný účinok ako pribalovanie WMP.

Acer, Dell, AMD a ich postoj

O tri dni po tejto udalosti Acer kritizuje chyby nového systému Windows Vista za chyby, nekompatibiltu s hadvérom a tvrdí, že celé odvetvie je z Vista rozčarované.

Medzi tým sa však odohrala ďalšia vec, ktorá stojí za zmienku AMD uviedlo mové proprietárne ovládače pre Linux s čislom 8.39 s buildom 4. V nich a prvý raz objavil súbor atiogl.xml, ktorý podla serveru Phoronix obsahuje optimalizácie Open GL pre aplikácie ako 3D Studio Max, AutoCAD, Quake 4, a Doom 3. To, že ich kôli chybe najskôr stiahli a potom znova vydali nič na to nemení. Súbor napriek tomu, že bol komentovaný, totiž aj v opravenej verzii existuje. Z toho sa dá usudzovať, že aj tieto kusy sofvéru by mohli byť čoskoro vydané natívne pre Linux. A včera sa do toho zamiešal Dell, keďže verejne vyjadril žiadosť o lepšie Catalysty pre Linux.

Každý fanúšik Formule 1 vie, že Acer a AMD sú partnermi Ferrari, a tak to vyzerá na koordinovanú akciu, tobož ak sa k tomu pridáva dalši projekt s účasťou AMD: 100 USD notebook ide do výroby. AMD totiž na mail od profesora Negroponteho reagovalo do 6 hodín, pričom Intelu to trvalo dva roky a pripojil sa k projektu až minulý týždeň.

Význam tohto projektu si málo kto aj v Linuxove komunite uvedomuje, ale sú sučasťou projektu AMD 50×15, ktorý by sa dal charakterizovať slovami šéfa AMD Hectora de Jesus Ruiza: „U AMD sme si stanovili významný a ťažko dosiahnuteľný cieľ: Pripojiť 50 percent svetovej populácie dostatočne kvalitným spôsobom k internetu do roku 2015.”

Dnes je k nemu, podľa AMD, pripojených okolo 17,65 %. A samotný projekt 50×15 teda má zabezpečiť 1 miliardu zariadení za asi 8 rokov! To je v priemere 125 miliónov PC/rok. Podľa rok starej predpovede IDC sa malo v roku 2006 predať 230 milionov PC s nárastom na 257 miliónov 100 tisíc kusov v roku 2007 a 284 a pol milióna v roku 2008. Ak by teda nastúpil projekt na priemer už v roku 2008, predstavoval by predaj Linux based systémov 30,56 % len z 50×15.

Má to jeden drobný háčik – OLPC je síce najznámejším, ale nie jediným projektom v 50×15. Ale Personal Internet Communicator už na Linux prešiel. A aj MiniPC Ion má podporu pre Linux, aj keď sa dodáva bez OS. Linutop beží na Xubuntu z USB kľúča. Tento 280 gramový desktop má ale cenu 1 Euro/gram. Dokonca aj DTK má Linux desktop so Sempronom v rámci 50×15. Indické 50×15 PC síce beží na XP Starter Edition, ale vzhľadom na edíciu je možné ho preisštalovať na Linux, aby bolo použiteľnejšie. K iniciatíve sa pripojil aj výrobca terminálov a tenkých klientov WISE. FlexGo je Windows projekt, to je jasné, ale s Transmeta CPU, predávanou AMD. Myslím,že netreba pripomínať, že Linus Benedict Torvalds robil pre Transmetu. OLPC netreba kometovať. Čisto solárne a Linuxové Inveneo pre Ugandu je tiež zaujímavé. Operačný systém tohto zariadenia je postavný na Gentoo. Je postavný na už zmienenom MiniPC Ion verzie A603. V prípade AMD je účasť v projekte zaujímavá.

Megabyznys budúcnosti

AMD totiž vždy vedelo byť na správnom mieste v správny čas. V roku 1976 podpísalo AMD zmluvu o výmene patentov s Intelom, v roku 1978 Intel vymyslel 8086 roku 1982 dalo IBM Intelu podmineku na to, aby ich produkt nasadila do IBM PC, že musí byť druhý zdroj čipov. Preto Intel predĺžil zmluvu s AMD a mal kontrakt IBM istý. V rámci sporov v x86-kovom duopole v 90. rokoch minulého storočia sudca kalifornského súdu výrok: „Tým, že AMD súhlasilo s tým byť druhým zdrojom čipov pre Intel x86, pomohlo Intelu,keď potrebovala architektúra získať postavenie na trhu. Tento krok AMD pomohol Intelu zrobiť z x86 dominatnú architektúru v PC svete.”

Môžeme AMD za to zatracovať alebo velebiť (ja som odchovaný na MOS 6510 v C64), ale je fakt, že mali neskutočnú predvídavosť. AMD licencovalo v roku 2001 Transmete (teda v čase keď tam Linus robil) technológie AMD64 a Hypertransport takmer zadarmo, lebo ich potrebovala presadiť a to sa aj stalo. Intel musel nasadť iAMD64 pod názvom EM64T a nasadí svoj Hypertransport s názvom CSI. Výsledkom toho ide AMD odkúpiť Transmetu. Preto angažovanosť AMD v tejto oblasti vzbuzduje podozrenia z komplotu voči Microsoftu.

AMD začalo s Linuxom už v roku 1996

Zaváňa to Linuxovou revolúciou, na ktorú svet nie je pripravený? Zdá sa, že u AMD o niečom takom snívali de facto od kernelu 1.0. Dokument „AMD o AMD” má v sebe totiž vetu. „AMD prvý raz použilo Linux na testovanie systémov s K6 v roku 1996” za ktorou nasleduje veta „S prechodom na Linux pri vývoji a testovaní CPU sme začali v roku 1997” (v tom čase som robil na Ultrixe a Solarise a možno prvý raz videl NetBSD a Linux na loadline).

Ďalší znak, že by mohlo ísť o spiknutie proti Microsoftu, dala AMD pred 15 mesiacmi, keď založilo v Drážďanoch Operating system Research Center, ktoré podľa jednej správy budú optimalizovať budúce CPU na požiadavky moderných systémov a vedúcim je bývalý šef vývojár SUSE, a podľa druhej správy budú CPU optimalizovať pre beh Linuxu. Klince tomu AMD zatĺklo, keď šéf marketingu v rozhovore pre CRN povedal: „Linux bol pre nás vždy pevnosťou, pretože ľudia používajúci Linux nemysli konvenčne a to ich láka byť našimi partnermi… Pokračujeme v úzkej spolupráci s Red Hatom a Novell/SUSE na vylepšovaní Barcelony” ako aj to, že podľa AMD rastie úloha OSRC pri procesoroch vrátane Barcelony. V tom istom rozhovore bola spomentá SW základňa AMD pre Linux v Redmonde, čo už je provokácia.

Spojenie Linux+AMD a jeho rekordné vlastnosti

Vyzerá to už príliš spiklenecky, ak v roku 2007 AMD vydalo utility pre svoje CPU len pre Linux? To už nikoho snáď ani neprekvapí. Alebo to, že ľudia od AMD sú ochotní za hodinu alebo dve vyrobiť a otestovať Linux BIOS image pre AM2 dosky? Ako aj to, že práve na Opteronoch s RT-Linuxom bola pokorená hranica latencie planovača 2 µs(áno mikrosekundy). Toto je totiž prevratná udalosť v riadení číslicovými počitačmi. Pre masové uplatnenie Linuxu v strojárenstve treba už len ten AutoCAD, ktorý je bohužiaľ normou u strojárov, hoci sa učia aj na CATIA a Microstation.

59,2 % problémov pochádza z Windows a MS Office

Nemám rád spiklenecké teórie a tak by ma zajímalo, čo si o vyniknutej situácii myslí komunita? Pripravuje AMD „prevrat” v prospech Linuxu? Ale už sa našiel vtipálek, ktorý dal do Google Vista Problem a dostal 120 000 000 linkov, pre XP Problem dostal 112 000 000 linkov a pre problem dostal 679 000 000 linkov. Z toho usúdil, že Windows XP a Windows Vista spôsobujú 34 % všetkých problémov na svete.

Ja som si pozrel Microsoft Office problems a ziskal som 170 000 000 linkov, čo je 25 % všetkých problémov na svete. Google teda tvrdí, že 402 miliónov z celkového počtu 679 miliónov problémov sveta spôsobuje Microsoft svojimi hlavnými produktami.

Ak by tieto problémy neboli, vyriešilo by sa 59,2 % všetkých problémov sveta. A ono to ide používaním non MS operačných systémov. OpenOffice.org ma 1 820 000 problémov a Linux 153 000 000 p­roblémov – teda IT spôsobujú 538,82 milióna z 679 milióna problémov sveta, čo je 79,35 %.