mna by zaujimala ta mentalstina, podarilo sa niekomu rozlustil zapis v pameti mozgu? To by bolo uplne dokonale, keby sa dalo komunikovat z mozgom, pripadne vyuzivat prirodne mozgy ako digitalne media na uchovavanie informacii. Asi by bol trocha problem zo zabudanim a krmenim, ale mozno by sa to podarilo vyriesit. Ved ked si uvedomime ake obrovske mnozstvo dat si je ludsky mozog schopny zapamatat. Robi sa v tejto oblasti nejaky vyskum? Ak niekto vie, poprosil by som o link.
1)
Osobne mozek k uchovani informaci pouzivam :-). Vy ne?
2)
Klidne se Vam v mozku pohrabu, touzite-li po tom. Otazka
je, zdali je vhodnejsi mozek zkoumat nez jej pouzivat...
Clovek zkouma skoro vsechno (mozek, prirodu, sebe), ale
maloco umi dobre pouzivat. Tento rozpor povazuji pro nasi
civilizaci za zcela urcujici. Pravdepodobne povede
k nasemu konci. Viz Konrad Lorenz "Osm smrtelnych
hrichu".
Odpoved mozno najst napr. v knihe "Kyberneticky svet" od Prof.Ing.Jana Sarnovskeho,CSc, veduceho Katedry kybernetiky a umelej inteligencie Technickej univerzity v Kosiciach:
"Na vznik kybernetizmu, okrem inych pricin, maju velky vplyv aj tazkosti procesu poznania cinnosti mozgu. V styridsiatych rokoch (minuleho storocia) bola velmi rozsirena 'elektricka teoria' cinnosti mozgu, ktora skumala neurony ako dvojhodnotove logicke elementy. Jednako uz vtedy, najma von Neumann a Shannon vyslovili cely rad argumentov potvrdzujucich neobycajnu zlozitost organizacie a cinnosti mozgu. Osobitne dolezity vyznam von Neumann priznaval rozdielnosti jazykov, s ktorymi sa vykonava spracovanie informacie: '...jazyk pouzity v nervovej sustave musi byt charakterizovany mensou aritmetickou a logickou hlbkou, nez ta, na aku sme zvyknuti ... tam existuju logicke struktury odlisne od tych, na ktore sme privykli v logike a matematike. Takto v nervovej sustave logika a matematika, skumane ako jazyky, sa strukturne musia odlisovat od tych jazykov, s ktorymi sa bezne stretavame...'"
"Nakoniec cela logicka schema nervovej sustavy sa v niektorych dolezitych crtach kvalitativne velmi lisi od obvyklych koncepcii pouzivanych v matematike a v matematickej logike. Serie impulzov, ktore su vysielane po nervovych vlaknach 'kvantitativnu' informaciu charakterizuju ako mnozstvo podla vsetkeho nie pomocou cislicoveho kodovania (dvojkovym kodom), ale skor 'modelovanim', pouzivajuc hustoty impulzov alebo nieco podobne, hoci pri uvahach v tejto oblasti, z ktorej mame len malo faktov, je potrebne prejavit viac ostrazitosti, ako sa obycajne robi. V tejto suvislosti von Neumann prisiel k zaveru o nedostatocnosti starej matematickej logiky a sformuloval ulohu vytvorenia novej logickej teorie velmi zlozitych automatov."
"Teoretickou bazou chybnych analogii cinnosti mozgu a pocitacov je praca McCullocha a Pittsa z roku 1943. V tejto praci pouzili autori matematicku logiku, ktora im umoznila formalny opis idealizovanych neuronovych sieti, v ktorom sa odrazali niektore vlastnosti neuronov ludskeho mozgu, ktore skuma neurofyziologia. Uz pri svojom vzniku bola najma neurofyziologom jasna nedostatocnost tejto teorie. Jednako tato teoria ziskala velku popularitu u kybernetikov, pretoze umoznovala robit analogie medzi cinnostou mozgu a pocitaca. Zakladny vysledok teorie 'formalnych neuronov', ako zdoraznil von Neumann, je v tom, ze to, co je mozne opisat vycerpavajucim a jednoznacnym sposobom, co je mozne uplne a jednoznacne vyjadrit slovami, je fakticky realizovatelne pomocou konecnej nervovej siete. Pritom von Neumann udava tri principialne tazkosti pre 'vyjadrenie lubovolneho chovania sa takejto siete':
1) ak nie sme schopni poskytnut uplny popis skumaneho sposobu chovania,
2) ak aj lubovolny sposob chovania moze byt vykonany nejakou konecnou neuronovou sietou, ostava otvorena otazka, ci ju je mozne prakticky zostrojit a
3) ak sa snazime opisat nie jednotlive fazy lubovolnej formy chovania, ale komplex chovania sa v celom."
...
"Medzi tym dalsi vyvoj neurofyziologie a biochemie viedol k vytvoreniu chemicko-elektrickej teorie cinnosti mozgu: ukazalo sa, ze chemicke reakcie su ovela dolezitejsie pre porozumenie vnutornych mechanizmov cinnosti neuronov a mozgu v celom, ako elektricke javy."
(Predmet "Vypoctova neuroveda" sa prvykrat v byvalom Ceskoslovensku otvoril minuleho skolskeho roku prave na TU v Kosiciach; blizsie sa tomuto predmetu venuje Univerzita v Bostone a MIT.)
V mozgu su dost presne popisane centra zraku, sluchu, chuti, motoricke centrum, Brockovo centrum reci, etc. Akurat s tou pamatou su problemy. Zda sa, ze pamat je rozptylena v celom mozgu (presnejsie v sedej mozgovej kore, of course).
Centra, ktore su aj lokalizovane, su celkom dobre preskumane. Ako priklad mozem uviest centrum zraku, ktoreho hierarchicke usporiadanie do vrstiev dalo podnet vzniku zatial asi najlepsej architekture neuronovej siete na rozpoznavanie obrazu, NEOKOGNITRON-u. Jeho autor, prof.Fukushima na vlanajsej konferencii Computational Inteligence informoval o jej druhej generacii (opat "ludsky" motivovanej).
Ne, ze bych chtel zasahovat do vasich vznesenych uvah, ale myslim, ze tu ani tak nejde o pochopeni principu fungovani mozku a vytvoreni (pro matematiky nejlepe) matematickeho modelu. Spis jde o to, ze se ukazuje, ze mozek libovolneho cloveka je schopen ovladnout jazyk, tzn. osvojit si gramatiku (formalni pravidla) a lexikum (tzn. slova a jejich vyznamy), a to v libovolne podobe.
Prave ta LIBOVOLNA podoba zrejme dela snaham o exaktni popis takove problemy. Fakticky jde o banalitu - kazdy clovek se dokaze naucit mluvit kterymkoli jazykem, ale ve skutecnosti...
To, co je tu z meho hlediska nazvano ponekud "zvlastne", oznacil jiz pred drahne lety Noam Chomsky jako kognitivni struktury.
Dokud si matematici budou myslet, ze rozumi jazyku (stejne tak to plati i pro lingvisty totez vzhledem k matematice) tezko se tyhle otazky podari nejak smysluplne zodpovedet. Jinak zustane diskretni diskretnim a spojite spojitym...
