Vlákno názorů k článku Emacs: viac než len editor od Jirka Kosek & Lenka M.A. Třísk - Abychom zde snad nerozpoutali flame-war, musíme dodat, že...

Keď som pred 10 rokmi s Linuxom začínal, bol textový editor jedna z prvých aplikácii, ktoré som skúšal. Vtedy ešte na trhu veľa kníh o Linuxe nebolo a ja som siahol po dnes už legendárnom českom preklade LDP (Linux Documentation Project). Táto kniha sa stavala k Emacsu ako k majoritnému editoru a editor vi bol spomínaný len okrajovo (skôr z historických dôvodov), takže som hneď na začiatku nadobudol dojem, že vlastne na výber nemám a ak chcem pracovať v Linuxe, musím si zvyknúť na Emacs. Mal som však už za sebou nejeden rok strávený v MS-DOS s editormi PE2, NCEdit, MultiEdit a tiež s editormi od Borlandu, takže mi práca s Emacsom pripadala prinajmenšom podivná. Vlastne som to po roku vzdal a začal som používal som výhradne joe a mcedit. Ako som si postupne zvykal na klávesové skratky v príkazovom riadku, prestávala mi práca s Emacsom pripadať tak neprirodzená, ale stále to nebolo ono. Zrovna v tej dobe sa na trhu objavila kniha Lenky Třískové "GNU nástroje na tvorbu WWW stránek", v ktorej bol publikovaný podrobný návod ako Emacs nakonfigurovať podla vlastných predstáv. (Mimochodom, z tej istej knihy som sa tiež naučil, že na väčšinu úloh pre ktoré som dovtedy spúšťal Corel PHOTO-PAINT mi úplne stačí Gimp.) Povedal som si, že by som mal dať Emacsu druhú šancu.

Dnes píšem väčšinu textov v Emacse, ktorý po mnohých zásahoch do konfigurčného súboru začína nápadne pripomínať MultiEdit pre MS-DOS. Na jeho podivné sekvencie klávesových skratiek som si časom zvykol a dnes už Emacs nepoužívam len na programovanie. Tvorbu WWW stránok si už dnes viem len veľmi ťažko predstaviť bez PSGML módu (aj keď mi v ňom stále chýba podpora XML schém), bez AUCTeXu by som najskôr diplomovú prácu nikdy neodovzdal a nedávno som tiež prišiel na chuť PCL-CVS módu.