Hmm, nejake dobove DXFko bych snad jeste nasel…, zkusim projit stara CDcka.
Jinak ta PCcka (treba 286@16 MHz) zas takove plecky nebyly, protoze software z te doby pocital s tim, na jakem hardwaru pojede a docela se v te dobe optimalizovalo. Napriklad na zminene 286ce se dal v klidu provozovat AudoCAD (koupena verze 9, posleze 10) se skripenim zubu bez koprocesoru, posleze s koprocesorem (287) koupenym za petistovku v Escomu :-) [zrychleni minimalne 20nasobne]
On byl ten ACAD docela pripraven na tyto stroje – drzel si ve specialni strukture (tusim tomu taky rikali display list) ty entity, ktere byly vykresleny na obrazovce ± nejake to okoli. Ta struktura byla udelana pro rychle prekreslovani bez zdlouhavych vypoctu a vykreslovani vektoru o velikosti 1 pixelu.
Kdyz se moc zmenil zoom (velke priblizeni ci oddaleni) nebo se odjelo mimo oblast kesovanou v display listu, musela se provest regenerace (to trvalo dost dlouho), ale jinak se daly 2D a jednodussi 3D vykresy na 286 v klidu vytvaret (ono nic jineho nezbyvalo, kdyz dovozova 286 stala i s ACADem klidne 300 kKc).
Btw neco jako display list by se hodil do QCadu, ten je na dnesnim pocitaci neskutecne pomaly i pro vykresy s par tisici entitami, coz nebyl pro ACAD na 286(!!) skoro zadny problem.
tomu autocadu v pohode verim – sef obcas rad spomina ked zacal kreslit zememeracske vykresy na 386 + koprak v acad 9. Bola nad tym naka nadstavba – asi geomap a ked to tvorilo viacprvkovy plot tak bolo vydiet jednotlive kroky. Je pravda ze takmer 100% rychlosti programov je v ich odladenosti – na co bohuzial mnohy autori zabudaju…
Touto cestou by som Vam chcel este podakovat za velmi hodnotne clanky ktore tu publikujete monoho veci v nich je pre mna uplne novych a zaujimavych.
tomo