Vlákno názorů k článku
Budoucí AMD Vega 20 dostává podporu v linuxovém jádru od Tazatel - Moc do toho sice nevidím ale proč musí...

Tak ono aj proprietárne ovládače grafických kariet majú 200MiB veľké moduly...

Áno a prečo?
Aby sa nemuseli inštalovať ovládače od výrobcu, ak výrobca dá ovládače OSS, nemusí mať toľko ludí na ich údržbu. A áno je to obrovská časť

aj tento kód podpory Vega 20 má 13000 riadkov kódu.
https://www.phoronix.com/scan.php?page=news_item&px=AMDGPU-Vega-20-Patches

kód AMDGPU malo 950 tisíc riadkov kódu

https://www.phoronix.com/scan.php?page=news_item&px=AMD-DRM-Size-Linux-4.12

a to bez DAL/DC, ktorý má
132 tisíc riadkov kódu a riado len výstupné rozhrania grafických kariet
https://www.phoronix.com/scan.php?page=news_item&px=AMDGPU-DC-Accepted

13000 riadkov to je na úrivni 1,9 % zmien v jadre 4.16 oproti jadru 4.15, čo zodpovedá 16. najväčšiemu firemnému prispievateľovi fo jadra)None- dobrovoľníci)

Most active 4.16 employers
By lines changed
AMD 97644 14.2%
Intel 73566 10.7%
(Unknown) 33700 4.9%
Red Hat 33027 4.8%
......
Mellanox 12999 1.9%
https://lwn.net/Articles/750054/

>Moc do toho sice nevidím ale proč musí být ovladač nějakého HW součástí jádra?

Takto to v Linuxe nie je,

Sú urobené ovládače pre jednotliveé komponety/ čipy, alebo ich ich časti. A ovládač sa vyskladá so všetkých častí daného HW. napri každá PCI-e karta má PCI-e radič(a tých používaných je asi 5), zistí sa radič a nahrá sa k nemu ovládač yistí sa, aký iný či je na karte(na to ale potrebnujme mať už ovládač PCI=e nahraný a funkčný) a nahrá sa ovládač napr. GPU atď... Každý taký čip sa hlási troma číslami VendorID, DeviceID a ClaasID.

Konkrétny ovládač je daný VendorID = identifikácia výrobcu, DeviceID -konkrétny čip alebo jeho predajná verzia,

Pre PCI existuje databáza

Intel má VendorID 8086
AMD má vendorID 1022
Ati(teraz AMD) má vendorID 1002
.....

Showing 1 to 10 of 36,637 entries
http://www.pcilookup.com/?ven=&dev=&action=submit

Ak sa nenájde konkrétna vec, tyak sa nahrá ovládač pri príslušný typ zariadenia podľa classID, ktorý zabezpečí základnú a pomalú funkčnosť zariadenia. (Trošku problémom v Linuxe boli čínske zariadenia, ktoré ClassID reportovali iné ako bola ich funkvionalita napr. Wifi sa reportovala ko MassStroge= teda disk, alebo zariadnia, ktoré menili ClassID. najskôr bol diskom, kde bol autoran inštalátor ovládača pre Windows, ktorý spustil príkazy a potom sa preplo zaraidenie z classID 01 na 0d alebo 02, aj keď to sa dialo hlavne pri USB gadgetch= USB má tiež databázu s troma číslami ako PCI.. prepínanie je podľa štandardu a linux ho podporoval vždy, ale nájsť všetkly kombinácie VendorID a DeviceID, ktoré Linux pri pripojení prepol na správny classID chvíľu trvalo )

01 Mass storage controller
02 Network controller
03 Display controller
04 Multimedia controller
05 Memory controller
////
0b Processor
0c Serial bus controller
0d Wireless controller
...
40 Coprocessor
https://pci-ids.ucw.cz/read/PD/

ešte som zabuol na subclassy
napr pre massstarage

00 SCSI storage controller
01 IDE interface
02 Floppy disk controller
03 IPI bus controller
04 RAID bus controller
05 ATA controller
06 SATA controller
07 Serial Attached SCSI controller
08 Non-Volatile memory controller
80 Mass storage controller

https://pci-ids.ucw.cz/read/PD/01

čiže SATA radič má classID
0106
a ATA radič
0105