Při sedavém zaměstnání zestárnete až o 8 let

A co zde znamená: zestárne? Dřív zemře, dostane dřív rozum, nebo "tolik bych jí netipnul"?

Zajimave, kde si mohu nechat zmerit delku a mnozstvi LTL ?

jako nahore bez, nebo dole bez?
:)

No a hned další důvod k tomu, zrušit práci, proč by měl člověk celý život pracovat jak nějaký idiot, srát na to.

Při sedavém zaměstnání během osmi let zestárnete až o 8 let!

Treba Torvalds pouziva pri praci chodici pas.

Ja som zase čítal štúdiu, kde sa tvrdí že štvorzmenná a trojzmenná prevádzka skracuje život človek o 1/3-nu. Takže tak či onak práca síce šľachtí ducha, ale zohavuje telo = skracuje život.

A nezkrátilo se jim spíš náhodou TTL? :-)

1800 pri narozeni. Zkraceni o 121 za 8 let. To nam dava odhad 120let zivota. Prijemne :D

Zaujímavé, že to presne zodpovedá Božiemu trestu podľa Biblie - 1. kniha Mojžišova 6:3 (ktorý sa aj uplatnil - porovnajte koľko žili ľudia pred potopou podľa kap. 5 a koľko potom podľa kap. 11).

Zaujímavé je to aj preto, že vplyvom životných okolností - otrockej práce, podvýživy apod. takýto vek v novodobejšej histórii nedosahoval takmer nikto. Dokonca kvôli civilizačným chorobám ho ani dnes prakticky nikto nedosahuje.

Odkiaľ teda vedel pisateľ 1. Mojžišovej o absolútnej biochemickej hranici dĺžky ľudského života?

Súhlasím, že nevedel. Dostal iba pravdivé zjavenie faktov, o ktorých nemohol mať potuchy.

Bordel v tom vidíte len preto, že ste si uvedené rodokmene nepozreli. Vek okolo 900 rokov bol bežný len predtým. Po vyššieuvedenom Božom zásahu vek postupne klesal.

... vzali ti lide, co zili 900 let a podobne?
To neboli ludia ale Elfovia :-P

Môže to súvisieť o.i. s deficitom vitamínu D. Trpí ním väčšina stredoeurópskej populácie, a ľudia pracujúci v interiéri predovšetkým.

Naša strava vitamín D takmer neobsahuje (nikto nekonzumuje každý deň ryby), resp. v úplne zanedbateľných dávkach (napr. darmo vajíčko obsahuje 10IU keď dospelý by mal denne optimálne prijať cca 4000 až max. 10000IU).

Dostatok vieme prirodzene získať len ak vystavíme denne holú pokožku aspoň na 20 minút priamemu slnečnému svetlu (nie cez sklo!), ktoré nesmie mať uhol väčší než 45 stupňov (čiže váš tieň nesmie byť dlhší ako vaša postava). Takže kto presedí celý deň v kancli, toho pár lúčov zapadajúceho slnka z biedy nevytrhne.

Ešte aj v lete keď sme vonku, patleme sa silnými opaľovacími krémami (fa.>=8) ktoré spoľahlivo bránia tvorbe vitamínu D.

V zimnom polroku v našej zemepisnej šírke nemáme vôbec žiadnu šancu získať vitamín D zo slnečného žiarenia. Pomôže len solárium alebo každodenné výživové doplnky.

Vitamín D je nutný pre prácu imunitného systému, naši predkovia to vedeli ("Kde nechodí slnko, tam chodí lekár"). Preto sme najviac chorí v zimnom polroku, preto chrípkové epidémie. Každá choroba je čas zrýchleného starnutia (oxidačný stres, výdavky tela na regeneráciu atď).

Okrem toho je potrebný na udržanie pevnosti kostí, svalovej sily (padanie starých ľudí, inkontinencia apod je častým dôsledkom deficitu).

A teraz to hlavné v kontexte článku: vitamín D reguluje aj bunkový cyklus - zlepšuje prežívanie buniek a na konci životného cyklu sa zase stará o korektný shutdown bunky (apoptózu). To nielenže priamo súvisí s prevenciou rakoviny, ale viem si predstaviť, že ak pri deficite dochádza predčasne k odumieraniu buniek, tak to by potom vyvolávalo potrebu nového delenia, a každé delenie skracuje teloméry.

Rýchlejšie odumieranie buniek = rýchlejšie starnutie.

Samozrejme, faktorov je vždy viacej, napr. sedavý životný štýl sa spája aj s nedostatkom pohybu, ktorý je potrebný k eliminácii stresu. Spája sa tiež s nezdravou "civilizovanou" stravou, chudobnou na antioxidačné vitamíny (A, C, E) ktoré výrazne spomaľujú starnutie. Atď.

Nemyslim si, ze zima je tak moc rozdilna, sice je mene plochy tela vystavenu slunci, ale na druhou stranu snih zareni odrazi, takze vlastne dopada ze vsech stran najednou. Myslim ze po zime mam oblicej vic opalenej nez po lete a paze nejspis taky.

To platí možno pre vysokú nadmorskú výšku, kde je vrstva atmosféry podstatne tenšia a menej prekáža UV-žiareniu. Ale plocha odkrytej pokožky je aj tak veľmi malá. V každom prípade, ani horská lyžovačka nemôže zachrániť kancelárskeho človeka pred zimným deficitom.

Podle gpxek z minuly sezony jsem stravil na lyzich +-280 hodin, z toho urcite pres polovinu v tricku a cast i v kratasech, protoze pri ceste nahoru je vedro jak svin. Podle tabulek to je okolo 18-28% expozice tela a vitamin D se produkuje v Unoru na snehu pri jasnu +-6 hodin. Zbytek je uz individuani, ale co jsem nasel v clancich a ziskal z nejakeho exceloveho dokumentu mi dava jako doporucenou expozici hodinu, takze pokud ignoruju jak moc se vitaminu da vyrobit do zasoby (protoze jsem linej to hledat), neprijde mi zima tak spatna.

To LTL mají zkrácené z věčného vyhulování a žvanění.