Bohuzel v naproste vetsine slovniku pro Dictionary Atack uz takovato hesla jsou. Dokonce, jak se drive doporucovalo, prolomi i hesla, ktere jsou spojeni dvou slov (napriklad nov1967ak) - Pseudo BruteForce Atack. Ale jinak fajn napad. Ale osobne jsem radsi pro mezery v heslu a pripadne neviditelne znaky... Zkratka vse, co system dovoli.
Horsim projevem nepamatovani si hesla jsou pak ty marne pokusy o jeho zadani do systemu, pri nich uzivatel vycerpa cely svuj heslovy repertoar nez trefi na to spravne. V takovem pripade ma potencialni poslouchajici utocnik sanci na velkou korist.
Ja, kdyz uz (v pripade brutalnich, co se musi casto menit), si zapisuju hesla v kodovane podobe. Treba kdyz napisu zviratko, tak vim, ze tim myslim krtecek nebo neco jinyho, ale nikdo jinej to nevi. A zapsane heslo se pak sklada z takovychto zakodovanych komponent.
další dobrá metoda je vymyslet si větu např. "Kterak premiér Stanislav Gross o koryto přišel", heslo sestavíte z prvních písmen slov, tedy KpSGokp. Jednoduché a velmi praktické na výrobu kvalitních hesel :)
Tento postup je dobrý, ale chce to ještě trošku pestrosti. Např. nemusí se jednat vždy o první písmeno ve slově, ale např. o druhé, nebo poslední. Sem tam je dobré dát velké či malé písmeno, číslici místo písmene (0 místo o, 1 místo l, 3 místo E ap.) a heslo ukončit či začít nějakou tou interpunkcí, či jiným nealfanumerickým znakem.
Takové heslo je už hodně silné a např. v GPG je hodnoceno jako velmi silné. Navíc si určitě dokážu představit sadu pravidel závislou na jménu stroje na který dané heslo platí.
No a máte jednu větu pro všechny stroje, ale na každém stroji máte jiné heslo.
Osobne vzdy vymyslim nejaka hezka slova a pak se zamerne netrefuji do pravych klaves, ale do tech okolo. Ma to jedinou nevyhodu - musim si zapamatovat, kdy jsem zmackl shift a kdy ne :)
kazdopadne si myslim, ze treba slova reinkarnace1 by takovemu slovnikovemu utoku odolavala +/- stejne dlouho, jako treba [%#sIF@N6 (prezident, kdo nepoznal :))
Podle meho nazoru je nejbezpecnejsi pouzivat dvojslozkova hesla. Prvni cast je spolecna, druha je nekde napsana. Vitanym vylepseni je pokud operace spojovani casti neni prosta konkatenace.
O pouzivani vet se hodne napsalo, ale osobne nejak nechapu v cem je jednodussi zapamatovat si vetu s 10+ slovy nez (nevyslovitelne) heslo s 10+ pismeny. Na druhou stranu pokud to nekomu opravdu pomaha ...
Ked uz pouzivat vety ako hesla, tak to pouzit rovno tu vetu ako heslo a nie len zaciatocne pismena slov z vety.
Napr. namiesto: CzH?
pouzit rovno: Co za heslo?
Je to dostatocne bezpecne a da sa to velmi lahko zapamatat.
Nevyhodou takoveho pristupu je, ze pokud je zvolena veta kratka (a v prirozenem jazyce), je nachylna k utokum slovnikoveho typu, nebot kratkych smysluplnych vet je v kazdem jazyce jen male mnozstvi (nanejvys miliony).
Je-li naopak takova veta dlouha, obtezuje uzivatele pri kazdem zapisu (malokdo se chce logovat tak, ze nejprve nabusi 50 pismen).
Proto si myslim, ze zvolit dlouhou vetu a brat z ni jen prvni pismena slov je pristup, ktery vhodne shrnuje oba, aniz by mel nevyhody kterehokoliv.
Tak si představte takového admina velké sítě, kterého srazí auto(nebo něco obdobného) a při otřesu mozku se mu všechny hesla vypařej z hlavy.
.
.
.
Proto je lepší mít všechna hesla pěkně v trezoru.