Tak zase classic MacOS mal tiež svoje tienisté stránky. Namiesto editácie config.sys sme dávali do názvu rozšírení medzery a výkričníky, aby sa rozšírenia načítali v "správnom" poradí a neskôr, keď pribudla podpora virtuálnej pamäte, tak sme rebootovali s vypnutou (aby bežal photoshop) alebo zapnutou vm, podľa potreby konkrétnej aplikácie.