V časoch, kedy vzniklo NetBSD a FreeBSD, existoval aj projekt BSDi, ktorý v roku 2001 odkúpila spoločnosť Wind River Systems a ktorý touto akvizíciou zanikol (o čosi neskôr), pretože spoločnosť Wind River Systems zastavila vývoj proprietárneho BSD/OS, resp. integrovala ho do iných technológií.
BSD/OS som odskúšal (v rokoch 1990) – OS mal komerčný X Window systém (MetroX, ale ponúkal aj alternatívu XFree) a jadro sa skompilovalo doslovne iba za niekoľko minút (v tých časoch iba staré Pentium, na ktorom kompilácia jadra iného OS trvala i niekoľko hodín).
NetBSD (apríl 1993) a FreeBSD (december 1993) vznikli z kódu predchádzajúceho vývoja BSD – históriu najlepšie priblíži tento graf (na konci stránky) na stránkach NetBSD, ale na rozdiel od BSD/OS boli obidva operačné systémy od samého počiatku otvorené.
V časoch, kedy Linux iba vznikal, BSD systémy boli nasadzované na najväčšie servery sveta, kde patrí aj Yahoo (FreeBSD), píše napríklad isaca.org, kde sa aj uvádza, že spoločnosť Microsoft (a dlho) po odkúpení populárnej služby Hotmail ponechala pôvodný systém FreeBSD, pretože spoločnosť nedokázala so svojimi technológiami okamžite zabezpečiť taký výkon pri tak veľkej každodennej záťaži. BSD/OS bol pravdaže tiež dlho nasadzovaný ako špičkový serverový systém, ale jeho predaj koncom rokov 1990 začal klesať.
Vznik OpenBSD alebo „ťažká povaha“ jeho zakladateľa
Theo de Raadt, jeden zo spoluzakladateľov NetBSD (jeho meno figuruje na vyššie uvedenej stránke NetBSD s grafom), sa údajne pre svoje „hrubé správanie“ musel rozlúčiť s vývojom v tíme NetBSD, píše sa na stránkach netbsd.org. Theo de Raadt, ktorý dohliadal na port SPARC a ktorý prispel projektu NetBSD i mnohými inými kódmi, musel na požiadanie v decembri roku 1994 odstúpiť z core tímu NetBSD, hoci nie je úplne zrejmé, či „hrubé správanie“ bolo skutočnosťou.
Z tohto dôvodu som sa osobne obrátil na tvorcu OpenBSD, ktorý mi okamžite odpovedal a napísal mi, že „Nikdy mi nepovedali príčinu. Môžeš si prečítať e-maily, ktoré z tohto vyplynuli. Naozaj neviem, čo sa stalo. Keď sa teraz na to spätne pozerám, domnievam sa, že to bola iba hra o moc.“
Theo de Raadt mi poslal odkaz na svoje stránky, kde je celá korešpondencia ohľadne jeho odchodu a kde sa aj uvádza, že „z tohto archívu je zrejmé, že som sa pokúsil urobiť všetko pre to, aby som nemusel vytvoriť samostatný projekt…“.
Theo de Raadt o necelý rok neskôr (október 1995) zakladá OpenBSD a celej komunite okolo slobodného (ale nielen toho) softvéru venuje (hoci o čosi neskôr) OpenSSH, ktorý prichádza vo verzii OpenBSD 2.6 (1999).
V psychológii je známy termín „groupthink“ (skupinové myslenie), kedy „kolektívna duša“ potláča často aj konštruktívnu kritiku, pretože chce byť až príliš kohézna. Skupinové myslenie, ako píše stránka de-risk.com, je fenomén, vďaka ktorému zhavaroval i americký raketoplán Challenger.
Z vyššie uvedených informácií je zrejmé, že je ťažké zodpovedne povedať, o čo vlastne pri odchode Theo de Raadta z core tímu NetBSD išlo, ale tlak „groupthinku“ môže byť tiež jedna z príčin.
Pred niekoľkými rokmi emócie tímu i ľudí okolo OpenBSD rozprúdila zase Stallmanova kritika, a to že OpenBSD vraj ponúka „neslobodný“ softvér a Stallman sa rozhodol OpenBSD nezaradiť do zoznamu slobodných systémov, ktoré by odporučil verejnosti – konkrétne išlo aj o prehliadač Opera, ktorý je v portoch aj FreeBSD – ako sa uvádza na stránkach GNU.org, kde vidieť, že Stallman „nezabudol“ ani na ostatné systémy, ale iba v súvislosti s OpenBSD sa zdvihli veľké vlny emócií. Theo de Raadt odpovedá, že nie je pravda, že by podporovali „neslobodný“ softvér – porty sú iba (make) súbory s URL adresami, nič viac.
Vo veľmi veľkom vlákne reakcií je i zaujímavá úvaha, či by aj samotný internet nebolo dobré dať do zoznamu, pretože v jeho ponuke, ako každý vie, je veľa proprietárneho softvéru.
Ďalší zaujímavý článok v súvislosti s „ťažkou povahou“ zakladateľa OpenBSD sa objavil vo veľkom spravodajskom portáli Forbes, kde sa čitateľ dozvie o ďalších „nezhodách“ so zakladateľom OpenBSD. Simon Lok, ktorý založil spoločnosť Lok Technologies, ako sa píše na konci článku, našiel v kóde linuxovského jadra komentár: „Patrí to sem?“ a Lok dodáva, že to je dôvod, prečo celkom prešli na OpenBSD. Theo de Raadt podľa uvedeného článku hovorí, že Linux podporujú veľkí hardvéroví výrobcovia a tieto spoločnosti si takto získali veľkú neplatenú pracovnú silu, vďaka ktorej je Linux viac viditeľnejší. „Kvalita nášho kódu je oveľa vyššia,“ dodáva Raadt. V uvedenom článku sa píše, že Linus Torvalds tiež patrí k ľuďom, ktorí tvrdia, že Raadt má „ťažkú povahu“.
PC-BSD, Desktop BSD a Mac OS X
Za posledné roky novinkou v distribúciách vo svete BSD je PC-BSD – grafické FreeBSD (grafická inštalácia celého OS, grafická inštalácia balíčkov), ktoré hravo zvládnu i nováčikovia. Prvá verzia PC-BSD vyšla v roku 2006 a bola postavená na FreeBSD 6.0. PC-BSD je určený hlavne na desktop. Je síce pravda, že prišli aj iné systémy ako napríklad DesktopBSD, len ich používanie je okrajovejšie.
Cieľom týchto projektov je priblížiť FreeBSD užívateľom – viac ho zviditeľniť, nemožno ani prinajmenšom hovoriť o konkurencii.
BSD neobišla ani spoločnosť Apple – jej operačný systém Mac OS X obsahuje niektoré časti FreeBSD, NetBSD i OpenBSD, uvádza stránka developer.apple.com a Apple sa pýši, že ich operačný systém je najpredávanejší Unix na svete.
Čo by o BSD mali vedieť užívatelia Linuxu?
BSD má celkom inú históriu. Všetky BSD systémy majú vyspelú emuláciu Linuxu a úplne iný model vývoja a aj inú licenciu – tiež Open Source, ale dáva slobodu aj programátorom či firmám (možnosť privlastniť si kód a skomercionalizovať ho). Z tohto dôvodu za posledné roky vznikol problém tzv. zmiešaných licencií (BSD, GPL), kedy sa Theo de Raadt opäť zviditeľnil ohľadne ovládača pre Atheros (wifi ovládač z OpenBSD), ktorý zobrali vývojári Linuxu a de Raadt hovorí, ako píše Linux-Watch.com: „Zástancovia GPL tvrdia, že najväčší problém je, že spoločnosti si môžu privlastniť (a skomercionalizovať) BSD kód. Nie je to tak – problém je v tom, že ak ľudia dajú náš kód do GPL, tak ho uzamknú rovnako ako by mohli tie spoločnosti.“
Na stránkach FreeBSD sa hovorí aj o nevýhodách GPL, a to napríklad, že informácia, že GPL vyhovuje práve veľkým firmám ako marketingová zbraň, dostáva málo publicity. GPL je veľký problém práve pre tých menších, pretože sa podstatne ťažšie môžu komerčne rozvíjať. Vyššie uvedená stránka FreeBSD hovorí, že ak nejaká firma začne dominovať na trhu z BSD kódu, iné spoločnosti môžu s minimálnym úsilím tiež vytvoriť konkurencieschopný BSD variant.
O páde raketoplánu v súvislosti s teóriou „groupthink“ píše aj Wiki Of Science a je úplne samozrejmé, že každá skupina vyvíja tlak – stačí iba, aby človek nevyzeral tak, ako si mnohí predstavujú. „Ťažkú povahu“ majú ľudia, ktorí spoločnosti škodia. Bolo by teda lepšie vidieť negatívne veci negatívne naozaj iba pre ich viditeľný negatívny dopad a nie preto, že chceme, aby sa vlk podobal na medveďa. Chceme svet iba s jedným zvieraťom? Verím, že čitateľ získal aspoň základné informácie, že definícia „slobody“ nemôže mať monopol, pretože svet je krajší práve tým, že každý (aj softvér) je iný.
Odkazy
O OpenSSH v českej Wiki sa píše: V mateřském náručí OpenBSD vzniklo OpenSSH.
ČLÁNKY DO MAILU