Odpovídáte na názor k článku Čtyřicet let existence architektury 386: revoluce přinesla Doom a Linux. Názory mohou přidávat pouze registrovaní uživatelé. Nově přidané názory se na webu objeví až po schválení redakcí.
Intel sa na styroch instrukciach za cyklus zasekol nie kvoli tomu, ze su tie instrukcie zlozite. Dekoder instrukcii je v idealnom pripade blba kombinacna logika. Problem Intelackeho formatu instrukcii je, ze je - kulantne a strucne povedane - strasne debilny. Je totiz variable length a dlzka instrukcie sa da zistit az po jej uplnom dekodovani. Ona totiz instrukcna sada 8086 nikdy nebola stavana na tak masivnu rozsiritelnost, aku zazila.
Napr. mozu mat instrukcie prefixy a skoro kazda instrukcia ma ako zdroj alebo ciel moznost zadat tzv. EA - effective address. To je vyraz variabilnej dlzky, ktory urcuje nepriame adresovanie operandu v pamati.
To sposobuje, ze moze mat instrukcia skrz ten operand roznu dlzku a zaroven este ma aj roznu latenciu pri vykonani. Typicky u Intelu je latencia instrukcii zapisovana ako X + LEA, kde X je konstantny pocet taktov procesora a LEA je vzorec, ktory urcuje dodatocne takty CPU podla toho, co je v operande pre pristup do pamate.