Len podotykam, ze ta 6.0 by bola este trosku neskor - mozno az v oktobri 2005.
Viz cast zo Scottovho prispevku na freebsd-current mailing listu:
So the current plan is to branch RELENG_6 (aka 6-STABLE) sometime around
May or June 2005. That will begin a 1-3 month freeze and stabilization
process for the 6.0 release.
Uvažuji, že bych konečně zkusil něco jiného než tučňáka. Stejně budu muset dříve nebo později instalovat jeden webserver a mohl bych zkusit tuto verzi FreeBSD. Tkže pár otázek:
- jak těžký bude přechod z Linuxu (MDK9.1, SuSE8.0-tedy napůl klikač :-))?
- co je to ta miniinst verze? Stačí na webserver?
- minimální HW onfigurace? Mám tu starý server (P133/128MB/18GB/SCSI), zvládne to? Předpokládám, že v pohodě.
Otázek by bylo, ale pro začátek stačí :-)
1, asi tezky, skoro jako prechod z windows na linux. mnohem snazsi by byl prechod z gentoo, protoze ten se snazi napravit na linuxu co se da a bere si priklad prevazne z *BSD
2, miniinst je minimalni bootovaci CD potrebne pro base instalaci. pokud mate pouzitelne pripojeni, tak staci stahnout miniinst, nabootovat a cely system naistalovat ze site.
3, stejne jako u kterehokoliv jineho OS, zalezi na tom co vsechno na ten stroj nakladete. nemuzete cekat zazraky na 486ce s apachem, sambou, sety@home, KDE s mozillou a openoffice.org
ad prechod: pokud se zbavis linuxovych navyku (neexistuje dokumentace, vsechno se dela divne a pokazde jinak atd.) tak je to ok. fbsd je velmi cisty system a je radost s nim pracovat ;)
ad mininst: je to uplne normalni akorat nejsou na ISO pripaleny balicky se softwarem (jako vim atd.) proste jen "ciste fbsd"
ad min. hw: tedka byl thread na mailing listu o provozovani na 386ce, takze snad ok ;)
ad 1] FreeBSD ma jiny pristup k reseni rady elementarnich veci. Bez pochopeni rozdilu si nabijete usta (stejne jako ja kdyz jsem zacinal experimentovat s Linuxem vybaven znalostmi z provozu FreeBSD ;-)
Pro zacatek je dobre se podivat na:
- http://www.over-yonder.net/~fullermd/rants/bsd4linux/bsd4linux1.php
- http://www.tldp.org/HOWTO/Linux+FreeBSD.html
- http://www.freebsd.org/projects/newbies.html
ad 2] miniinst je instalacni CD na ktere je kompletni system FreeBSD bez binarnich balicku aplikaci. "Kompletni system FreeBSD" zahrnuje vse potrebne pro nastartovani a praci systemu. Obsahuje i radu serverovych sluzeb (named, sendmail, ntp, ssh, telnet, ftp ...). Vse ostatni se musi doinstalovat z binarnich balicku nebo prelozit z portu. Osobne pouzivam pro instalace pouze miniinst (dokonce si ho i sam prekladam :-) a aplikace prekladam z portu. Popis instalace a konfigurace najdete na:
- http://www.freebsd.org/doc/en_US.ISO8859-1/books/handbook/index.html
- http://www.root.cz/clanek/2252
ad 3] Vykonove rozdily a narocnost na HW se mezi FreeBSD a Linuxem nelisi nijak dramaticky, takze pokud to dokazete odhadnout pro Linux, bude vas odhad pouzitelny i pro FreeBSD.
---
Pokud nebudete chtit zmenit styl prace, naucit se cist dokumentci a konfigurovat system editaci konfiguracnich souboru tak FreeBSD nebude system pro vas. Pokud se do toho pustite, zjistite, ze jste se musel naucit mnoho o tom jak vas system funguje a ze ho mate mnohem vice pod kontrolou.
Je vasi svobodnou volbou jit cestou ktera vam vice vyhovuje.
P.
miniinst je presne to isté ako cd1 len tam chýbajú XW . na server je to ideálne lebo nepridávaš balast . 486 100 , 64 RAM, 1G HD bohate stači na sever pripojenia do internetu - firewal, apache , mail , ns a ...
Ak zabudneš na X tak potom medzi linuxom a bsd nie je veľký rozdiel . Všetky debaty okolo výborných vlastností jedného z nich sú len prejavom neschopnosti autorov .
softupdates dela to ze preskupi zapisy metadat tak aby se na disku vzdy nachazela v konzistentim stavu. ve vysledku to ma ten efekt ze se nemuze stat (pokud disky nelzou, coz ata delaji) ze se system po crashi vyskytne v nedefinovanem stavu... ie. ze to po "tvrdem restartu" nabehne - mne to pripada ze to dela to same (sice jinak ale v dusledku to same) jako journalovani - co jsem nepochopil Oooo velky bojovniku?
No nevim ze by softupdates byl journal, ale kazdopadne, jeste se mi nestalo, ze by BSD se softupdates mel jakykoli problem ikdyz sem mu daval zabrat tvrdym vypinanim elektriky (pravidelne 1x za hodinu)... zato ani zdaleka takhle netrapeny linux (nepamatuju si distribuci) 2.6.x s reiserfs jsem videl po jedinem restartu tak nakopany ze 24 hodin trvalo samotne zprovozneni.
Mimochodem, asi jste pochopili, ze pracuji s BSD radeji, co me ale hodne uchvatilo na onom Linuxu, ze neni schopen spustit reiserfsck na namountovane partition, takze aby se dal opravit root, musi se nabootovat z CD. Nepochopitelne.
Nepochybuji o tom, ze neologism i autor clanku vi, co je softupdates.
Problem je ale v tom, ze rada uzivatelu/administratoru zna pouze zurnalovaci FS jako jedinou moznou cestu k zajisteni konzistence FS.
Onen zjednodusujici popis je tedy ucelovy.
Vas popis je sice trochu presnejsi, za to ale, dle meho nazoru, pro drtivou vetsinou ctenaru nejasny.
ad softupdates: snazi se to delat to same, ale je to jen nedokonala imitace, neb po tvrdem rebootu porad musi byt proveden fsck. (Pokud tedy nechcete pouzivat prasarny jako background fsck.) Cili to neni "takove lepsi zurnalovani", ale "takove horsi zurnalovani".
Tusim ze softupdates by mohly mit tu vyhodu ze se nemusi data zapisovat dvakrat (do zurnalu a pak na konecne umisteni). Ovsem vetsina zurnalovacich fs uz umoznuje hodit zurnal na jiny disk, takze ta vyhoda IMHO nebude tak velka (chtelo by to zmerit).
Co si zaslouzi oznaceni "lepsi zurnalovani" je LFS ze Sprite. To ma cely filesystem jako jeden velky zurnal, takze tato rezie take odpada a navic se pri zapisu nemusi prakticky nikdy seekovat. Zda se ze na podobnem principu funguje novy filesystem ZFS od Sunu. Je to opravdu vyrazne rychlejsi nez FFS (i v tom nejrychlejsim modu kdy se konzistence dat vubec neresi) i nez ext3. Mereni (pravda primitivni) muzu poskytnout.
pokud je LFS logovaci FS pak existuje vyzkumny paper popisujici journaling vs lfs vs softupdates a z nej jednoznacne vyplyva ze softupdates je lepsi nez dalsi dve alternativy, tento paper jde vygooglit a tusim nekde v fbsd softupdates je na to snad i nekde odkaz...
a ja verim vic vyzkumnikum z universit nez "hackerum z buhviodkud"
a to ze se musi delat fsck resi bgfsck, coz neni prasarna ale dobra vec (uz se to v diskusi na root.cz resilo)
tedy - softupdates dela to same co journaling ale dela to rychleji... ie. je lepsi;)
Ano, takove papiry existuji. Autori v nich srovnavaji vykon soft updates se _svou vlastni_ implementaci zurnalovani, ktera pokud vim byla udelana pouze pro ucery toho papiru, coz mi pripada ponekud nesrovnatelne s zurnalovacimi filesystemy ktere jsou v produkcnim nasazeni.
Ale i kdyby: korektnost by mela byt na prvnim miste a dulezitejsi nez rychlost - k tomu je pekna hlaska "Sure it corrupts my files, but look how it is fast!" (Garfinkel & spol.). bgfsck podle me korektni neni (uz se to tu resilo, jak si spravne vzpominate a nechci se opakovat.) Tolik k "rychleji je lepsi".
Co se tyce LFS, ti "vyzkumnici z univerzit" se jaksi nemohou shodnout: viz http://www.eecs.harvard.edu/~margo/usenix.195/ouster_critique2.html
Co se tyce "hackeru buhviodkud", pokud chcete vysledky od nekoho verohodnejsiho, muzu doporucit treba http://mail-index.netbsd.org/tech-perform/2003/03/30/0000.html
(Frank van der Linden delal port softdeps pro NetBSD.) Vychazi mu ze pro metadatove operace je LFS vyrazne rychlejsi nez FFS. (A pritom udrzuje co do vysledku stejnou konzistenci dat jako zurnalovaci filesystemy - boot je okamzity, zadny fsck, ani bgfsck.) Pri zapisu dat je o neco pomalejsi, pokud ale mate takovou ulohu, tak vam asi nebudou vadit zurnalovaci filesystemy, protoze zurnalovani zpomaluje jen metadatove operace.
naprosto souhlasim - ono urcite zalezi na typu zateze atd. (afaik ani v netbsd se nepouziva lfs na nic jineho nez tusim /var/log nebo tak neco ne?).
lide maji proste na ruzne veci ruzne nazory - tak uz to chodi ;)
to s tim bgfsck jsem resil s tebou? pokud ano - proc jsi nevzal tu argumentaci kterou napsal $nekdo_jiny_nez_ja do te diskuse?
Jo, se mnou. Kdo je to $nekdo_jiny_nez_ja a do jake diskuse jsem tu argumentaci mel vzit? Jestli to mam byt ja a jestli se mysli ta diskuse na webu na Rootu (http://www.root.cz/forum/diskuse.php4?clanek=2366&vlakno=0&stav=0&vse=Zobrazit+v%B9e), tak jsem to tam nekopiroval proto, ze 1) ta diskuse byla hrozne dlouha a zdejsi system prispevku na to nejak neni staveny, a 2) nepripadalo mi ze bych pouzival nejake nove argumenty, jen jsem rozvedl to, cemu jsi predtim nerozumel. Klidne vezmi to co ti pripadalo podstatne a prekopiruj to tam.
V NetBSD se defaultne LFS nepouziva vubec, protoze ta implementace ma nejake zasadni chyby (tuzim ze nelze korektne resit preplneni disku). Coz ovsem neni chyba toho principu LFS jako takoveho.
BTW nedavno se mi povedlo preplnit LFS partition a nic hrozneho se nestalo, takze bych se toho tolik nebal.
To "vysvetleni" podle meho vubec neukazalo proc je ten muj dlouhy protipriklad s fhopen a smazanym adresarem nespravny. Pocitadlo otevreni to podle me nezachrani, protoze neni problem ty inody se kterymi jsem takto manipuloval vcas zavrit, takze pocitadlo bude 0 a k uvolneni dojde.
cituji:
> Inoda je fyzicky odstraněna, pokud její počítadlo
> hardlinků klesne na 0 a pokud její počítadlo
> otevření (drženo v paměti) klesne na 0. Takže
> pokud tu inodu někdo měl otevřenou před fsck, fsck
> ji neodstraní (pouze způsobí, že bude smazána, až
> bude zavřena).
A co kdyz ji stihnul zavrit? Pak ji fsck odstrani, a pokud jsem mezitim vytvoril na ni hardlink nekde jinde, tak je to nekorektni.
Nemluve o tom co se stane kdyz ta inoda mela naalokovane datove bloky, ja ji otevru a ten soubor zkratim, cimz jadro ty bloky oznaci jako uvolnene a nic mu nebude branit v tom aby je pridelil jinemu souboru. Mezitim i fsck dospeje k zaveru ze ta inoda byla smazana, tudiz ty bloky uvolni znovu a ten jiny soubor ma smulu - jeho bloky byly nekorektne uvolneny.
DevFS - Pouzival jsem (a jeste nekde pouzivam) v Linuxu, funguje bez problemu. Us je ale v Linuxu rady 2.6 delsi dobu oznacen jako deprecated (zastarale, casem bude odstraneno). Nahrada napr. udev ktery bezi v user mode, ne v rezimu jadra.
Celkem pekne, Linux to opousti a BSD to teprv stabilizuje. No uvidime jak se budou vyvijet dal v budoucnu, zda u devfs BSD zustane, jak dlouho to ponecha Linux (ja jsem mel s DevFS dobre zkusenosti), ...
sorry za ten STACK, chybicka se vloudila ;-)
ohladom toho softupdates, tu je daky paper, ja som to cele necital, ale koho to naozaj trapi a zobral prilis vazne to podrypnutie ohladom journalingu a softupdates, tak nech si to precita a da nam presne vediet :)
<a target="_blank" href="http://www.usenix.org/publications/library/proceedings/usenix2000/general/full_papers/seltzer/seltzer_html/index.html">http://www.usenix.org/publications/library/proceedings/usenix2000/general/full_papers/seltzer/seltzer_html/index.html</a>
nevim co je "extended partition", ale fbsd pouziva vlastni system "deleni" disku. proc predpokladate paradigmata jinych OS ve fbsd? stejne jako linux nema tlacitko start (a nikdo mu to nezazliva), tak fbsd nema (?) podporu pro "extended partition" tak windows nema (defaultne) prikaz awk (napr.)
jak uz jsem rekl, nevim co jsou extended partitions ale jsem si jist ze to co se s nimi resi reseni v fbsd ma
proc predpokladat paradigmata jinych OS ve fbsd? Protoze s temito jinymi OS nekdy musi koexistovat na stejnem disku, takze se musi shodnout aspon na formatu rozdeleni disku (kdyz na nicem jinem). Awk a tlacitko Start jsou irelevantni, neb (na rozdil od formatu disku) nejsou mimo ten ktery system viditelne. Navic, port operacniho systemu na nejakou platformu (v tomto pripade PC) by mel dodrzovat konvence platne pro tuto platformu (ktere v tomto pripade definuje nativni OS, cili DOS). Stejne tak port na Sun musi podporovat Sun disklabely a na Mac Apple partition mapy.
Samozrejme ze to co se s nimi dela (tj. je to zpusob jak mit vice nez 4 partitions) ve FreeBSD reseni ma. O to ale vubec nejde, jde o to byt kompatibilni.
Pokud predpokladate, ze podpora extended partition je nutna podminka pro koexistenci vice OS na jednom disku, tak jste na omylu.
Kdo si chce vyzkouset *BSD, tak urcite ma moznost.
Pokud nekdo nechce, je zbytecne se odvolavat na smesne duvody. Opravdu to pusobi komicky. Nikdo nikoho do BSD nenuti. A pokud vas "zere" chvala na BSD, tak se zkuste nad to povznest. Diky.
ukazte mi $sproste_slovo ktery ma na serveru vic jak 1 operacni system na 1 disku...
chapu ze linux je "hracka" ale fbsd je na praci, neni to na machrovani "ze jsem tezkej haaardkooor junyksak"
to ze by mel port OS na platformu dodrzovat konvence teto platformy je imho blbost protoze platforma je HW+SW dohromady (dle meho nazoru)
dobre to napsal Jarda Klaus
eva ~$ uname -a
FreeBSD eva.fit.vutbr.cz 4.10-STABLE FreeBSD 4.10-STABLE #6: Mon Jul 12 10:29:52
CEST 2004 root@tereza.fit.vutbr.cz:/home/src/sys/sys-49/compile/EVA i386
eva ~$ df
Filesystem Size Used Avail Capacity Mounted on
/dev/da0s1a 2.0G 1.7G 137M 93% /
/dev/da0s1f 4.9G 3.1G 1.4G 68% /home2
/dev/da0s1e 7.9G 2.8G 4.5G 38% /var
/dev/twed0a 557G 121G 391G 24% /home
procfs 4.0K 4.0K 0B 100% /proc
eva ~$
jeee, 557G a na fbsd 4.x ! (podpotykam ze twe je ATA RAID!). jj, s linuxakama je sranda - instaluji si KDEcka jak potrhli a pak blaboli nesmysly :)
na nekolika masinach mam 4.x a >32 giga ata/scsi disky. to ze vy mate nejaky problem je... PEBKAC :)
To vam povedala jedna pani, a aj ta to len niekde pocula?
[babjak@hilbert]{~}<14:32:42>uname -r
4.10-RELEASE-p3
[babjak@hilbert]{~}<14:30:42>dmesg | grep -w -e ad0 -e ad1 -e ad2
ad0: 3020MB <WDC AC33100H> [6136/16/63] at ata0-master WDMA2
ad1: 38204MB <SAMSUNG SP0401N> [77622/16/63] at ata0-slave WDMA2
ad2: 38204MB <SAMSUNG SP0411N> [77622/16/63] at ata1-master WDMA2
[babjak@hilbert]{~}<14:32:46>df -h
Filesystem Size Used Avail Capacity Mounted on
/dev/ad0s1a 124M 41M 73M 36% /
/dev/ad0s1f 2.6G 840M 1.5G 35% /usr
/dev/ad0s1e 124M 7.8M 106M 7% /var
/dev/vinum/zrkadlo 36G 5.3G 30G 15% /usr/home
procfs 4.0K 4.0K 0B 100% /proc
[babjak@hilbert]{~}<14:33:12>
Mam rad, ked ludia hovoria do veci, ktorym nerozumeju!
ale tohle je grandiozni blbost... Mam PC DELL GX1 (1995) s UDMA33 Intel radicem na desce a svete div se 200GB HDD (ac ho BIOS vidi jako 32GB) mam celej a bez problemu, jak na FreeBSD 4.7, tak na FreeBSD 5.2.1 .....
me spis vadi, ze nekteri lidi neumi zakladni veci, ikdyz se to velmi pomalu lepsi.
> ukazte mi $sproste_slovo ktery ma na serveru vic
> jak 1 operacni system na 1 disku...
Aha, takze FreeBSD je vhodne jen na server? V tom pripade je to trochu omezeny system, nezda se vam?
> to ze by mel port OS na platformu dodrzovat
> konvence teto platformy je imho blbost protoze
> platforma je HW+SW dohromady (dle meho nazoru)
I kdyz chapete platformu jako SW+HW dohromady, porad by mel novy port dodrzovat konvence teto platformy aspon natolik, aby s tim puvodnim SW mohl koexistovat. Tj. minimalne schopnost dual-bootu (do cehoz patri i plna podpora originalniho formatu partition table).
>>> ukazte mi $sproste_slovo ktery ma na serveru vic
>>> jak 1 operacni system na 1 disku...
>>Aha, takze FreeBSD je vhodne jen na server? V tom
>>pripade je to trochu omezeny system, nezda se vam?
novell netware je pro workstation naprosto nepouzitelny, ale jako sitovy server mi pripada dost uzitecny, natolik uzitecny, ze bych si netroufl o nem prohlasit, ze je omezeny...
asi jako autobus, ktery je vhodny jen pro prepravu osob...
PS: tento prizpevek je psan na FreeBSD 5.2.1-RELEASE (v tuto chvili probiha upgrade na 5.3-RELEASE), firefox-0.9.1
Tak ja mam treba BSD na stanici spolu s W2K. Dokonce na tomtez disku. A bootuju si do toho co zrovna potrebuju. BSD na stanici se zatim snazim dostat do stavu kdy v tom budu moct delat vse co chci, resp. minimalne to stejne jako na W2K.
A mimo protokol, zkousel jsem dostat do takoveho stavu i SUSE9 a MDK10. U tech to pres objektivni potize neslo.
DOS byl na PC sveho casu nejrozsirenejsi, je tedy uzitecne, kdyz berou jine systemy pro PC ohled na jeho vlastnosti.
FreeBSD ohled bere, misto BSD disklabelu, ktery by neprecetly ani widle ani linux (s beznym jadrem z distribuce, ktere jej neumi), pouziva PC doslabel a v nem vyzaduje primarni partition, v nemz si ten BSDsublabel vyrobi. BSD na PC bohuzel neumi pouzivat opravdu cisty BSDlabel, coz mi pripada jako mnohem horsi.
Kuprikladu na Alphe je nemozne mit na jednom disku windows a BSD, ale je mozne mit win+lin ci bsd+lin+vms+tru64. Neresim start systemu, multi loader pokud vim jeste neexistuje. VMS, tru64 a vsechna BSD(alpha) pouzivaji vyhradne BSD disklabel.
BSD vychazi z UNIXu, linux je from scratch PC system koncipovany tak aby s PC OSy mohl koexistovat co nejsnaz. Teprve pak se linux presouval na jine platformy.
Bill Gates je duchovnim otcem verejnych betatestu :)
Nevychazi, budte bez obav :-)
Jsou rysy teto platformy na kterych je potreba aby se vsechny operacni systemy shodly (a format partition table sem nepochybne patri), a tady by se melo za zaklad vzit to, co je v nativnim OS.
Samozrejme netvrdim, ze FreeBSD je uplne mimo - podporu dosovske partition table ma. Jen mi pripada ze bez podpory extended partitions je dost neuplna a nedivim se, ze to nekomu vadi.
>Stahnul, vypalil, spustil. Tenhle uzasny system >nedokaze detekovat ani extended partition, takze zase >nic.
Pokud jej chcete nainstalovat do rozsireneho oddilu, tak to asi opravdu nepujde.
Na druhe strane si FreeBSD hospodari uvnitr sveho oddilu samo - staci mu jedinny primarni oddil v hlavnim zavadecim zaznamu - a v ramci tohoto pododdilu lze vytvorit pododdily pro urcite souborove systemy, rekneme /, /usr, /var, /tmp a prirozene take pododdil pro swap. Takze na rozdil od Linuxu neni potreba vytvaret samostatne oddily pro kazdy souborovy system a swap na urovni hlavniho zavadeciho zaznamu (primarni a rozsirene oddily).
Pokud chcete pristupovat k rozsirenemu oddilu s ext2 nebo fat32, tak to funguje.
BSDckari jsou nejmin z poloviny profesionalove, instalace systemu sameho vyzaduje celkem dost znalosti (FreeBSD nejmin, OpenBSD asi nejvic), zato widle i linux nainstaluje kdejaka lama, ktera nezna rozdil mezi CD a disketou.
Kdyz cloveku, ktery s necim roky pracuje polozite idiotskou otazku popsanou v zakladnim manualu, posle Ves nekam. A je to tak spravne, vetsina spravcu nema cas delat helpdesk linym lidem.
Vemte v uvahu predevsim OpenBSD, neexistuje pro nej nic jako welcome newbies, neni to system pro zelenace, pokud nevite jak pracuje unixovy system, ta ho nenainstalujete. Pokud zkusite poslat do konference otazku z teto faze, bude odpoved (pokud prijde) velmi nevybirava.
Pocitac ma mnohem blize k autu nez toasteru, par lidi poziva auto jako toaster a vetsina lidi pouziva pocitac jako toaster. A ti lide, kteri resi problemy vznikle pouzivanim pocitace timto neznalym zpusobem, Vam maji odpovidat na blbe otazky?
Toto neni mysleno jako zaklad pro flamy, ale myslim, ze je treba takovy nazor neznalym lidem co nejcasteji servirovat aby pochopili, ze jezdit autem bez znalosti predpisu a funkci auta je stejne nebezpecne a neefektivni jako pouzivani pocitace bez dostatecnych znalosti.
Jeden priklad za vsechny o efektivite: videl jsem cloveka, ktery uz treti den prevadel obrazky pomoci klikani po jednom z gifu do jpg. jedna se o jeden radek v shelu, nebo funkci nejakeho photoshopu. Vzhledem k mnozstvi obrazku a tomu, ze se po prevedeni 200. obrazku prestal zrychlovat by mu to trvalo mesic a pul, namisto puldne cekani na dokonceni operace, ktera nevyzaduje asistenci a umoznuje soubezne pouziti pocitace k jinym ucelum.
A trochu drsnejsi o zodpovednosti: kdyz se Vas pocitac vlivem vasi neschopnosti prida k DDoS utoku na nemocnicni server a diky tomu umre pacient, je to na prvnim miste samozdrejme chyba spravce v te nemocnici, ale i Vy mate odpovednost za ten zivot!
>A trochu drsnejsi o zodpovednosti: kdyz se Vas >pocitac vlivem vasi neschopnosti prida k DDoS utoku >na nemocnicni server a diky tomu umre pacient, je to >na prvnim miste samozdrejme chyba spravce v te >nemocnici, ale i Vy mate odpovednost za ten zivot!
to je hodne , ale hodne pritazene za vlasy. to je jako bys rikal , ze kdyz mi nekdo ukradne auto a nekoho s nim zabije je to i ma zodpovednost.
Lol :). No myslim, ze niet co povedat. BTW. ak mas zbran a tvoj synator ti ju vezme a preda spoluziakovi za 500 korun a ten nou zastreli v skole ucitelku, tak ak si trosku clovek a mas svedomie, tak ta bude skriet, ze si zbran dostatocne nezabezpecil pred manipulaciou nepovolanymi osobami :). Nevraviac o tom, ze by si sa nevyhol nasledkom zo strany policie :).
Njn.
sorry, ale rypnem si aj ja:
"...popsanou v zakladnim manualu, posle Ves nekam. A je to tak spravne, vetsina spravcu nema cas delat helpdesk linym lidem."
takze BSD je podla Vas zlozitejsi system, kedze vacsina spravcov nema cas? ja teda neviem, spravujem pomerne slusne vela linuxovych serverov, no na vacsinu veci mam urobene skriptiky a prace mam minimum co sa tyka linuxovych serverov. horsie je to s win serverami, ktore az take inteligentne nie su.
myslim, ze linuxova komunita je ochotnejsia pomahat novacikom ako BSD komunita, ktora sa tvari, ze musite byt GURU aby ste si mohli vobec dovolit stiahnut a nainstalovat BSD system. osobne BSD nemam rad, nie kvoli bezpecnosti, ale kvoli neschopnosti systemu samotneho riesit bezne veci, ktore sa objavuju (napr SATA RAID radice, alebo rozne RAID radice, podpora gigabitovych sietoviek, ...). radsej pouzijem linux.
Podpora IDE (vc SATA) v linuxu mi prijde dost zoufala, pote co jsem videl jednoho cloveka zapasit s hdparmem, aby vytahl ze SATA disku vic nez 5 MB/s...
Nevim jak je to ve FreeBSD, ale zda se ze v NetBSD IDE funguje vcelku bez problemu a pokud se vyskytnou, jsou promptne odstraneny - Manuel Bouyer ktery se o to stara se jevi jako velmi schopny a ochotny clovek.
Ktere gigabit sitovky nejsou podporovany?
asi jsem nedke neco prehledl... kde pisu/stezuji si, ze to neni podporovane?
nenasel jsem pro dany chip ovladace, a to ani v LINTu, ani v googlu. ale protoze me to netrapilo, prodejce te desky to taky netrapilo a desku mi vymenil za podobnou, ale s intel sitovkou... mohl jsem problem hodit za hlavu a neresit to.
pisu ze jsem se setkal s 1gb sitovkou, ktera MOZNA nebyla podporovana, ale protoze si ani nepamatuju (nemam tu potrebu, proste si pamatuju ze intel funguje :)) ktera to byla, tak si netroufam tvrdit ze neni/nebyla podorovana, pisu o jistych problemech.
"..., pote co jsem videl jednoho cloveka zapasit s hdparmem, aby vytahl ze SATA disku vic nez 5 MB/s..."
No, jestli vam opravdu staci k utvoreni nazoru zkusenosti jednoho cloveka...
# hdparm -t /dev/sda
/dev/sda:
Timing buffered disk reads: 176 MB in 3.01 seconds = 58.38 MB/sec
radic SiI 3112
IMHO je libata v Linuxu na docela dobre urovni.
tak ja teda neviem, ale v linuxe mi behaju sata disky absolutne v pohode... mozno BSD pouziva nieco z linuxoveho kernelu 2.0 :-)... nemyslel som vazne samozrejme. podpora v linuxe co sa tyka moderneho a vykonneho HW je pomerne dobra, kdezto BSD sa nechyta na mnoho veci... vid vyssie. ktore sietovky? napr. aj od 3COMu maju v BSD tak uzasnu podporu, ze som BSD vyhodil za 2 hodiny na sieti. v linuxe bezia a bezia a bezia... no proste to co ocakavam od normalneho, vykonneho servera. vykonny HW, vysoky vykon.
inak preco spominate IDE a ich vykon v BSD? to by som snad povazoval za normalne, ze IDE bude fungovat aj v BSD... lenze so SATA radicmi (hoci aj za 15000) si v BSD mozem.. slusne povedane vyhodit BSD a nahodit nieco ine. naco kupovat SCSI, ked za polovicnu cenu dostanem vyssi vykon? (nebavime sa o 1 disku, ale o diskovych poliach).
Prosim nebrat neologisma za etalon pouzivatela operacneho systemu FreeBSD. Sorry, Roman. :-)
Na druhej strane pouzivatela inych operacnych systemov zvycajne nechcu pripustit, ze v BSD svete moze nieco fungovat aj inak, a ze to "inak" moze byt aj "celkom dobre", preto sa od beesdeckarov zvycajne dockaju tvrdsich slov.
No ja myslim pane kolego, ze jste se dovedel vse, co jste potreboval, nikdo zde neni sprosty, ci ze by nekdo nekoho extra chtel urazit. Jiste chapete, ze nekdo obcas ze zidle je nadzvednut a pise "ostreji", ale nevidel bych to tak zle :-) Uz ctu tyto prispevky podruhe a nevidim nejaky zasadni problem mezi diskutujicimi.
(Dalsi radky jiz mimo diskuzi)
Mimojine, bych aspon ja neco dodal, mozna amaterskeho, ale Linuxovi uzivatele mnohdy rikaji, ze jede "jakykoliv a hromady" HW v Linuxu no problem a kdesi cosi. Hm, u *BSD plati v podstate totez.
Avsak filosofie *BSD a Linuxu je malinko jina, ze. *BSD si tzv. "HW vybira" a ma na to pravo ze sve filosofie, zatimco Linux ma filosofii malinko jinou. *BSD nejde o to, podporovat kde jaky smejdsky HW (kdyz se bavime o architekture PC), ktery vyrobce vyrobi bez toho, aby HW (na PC) splnoval standardy dane puvodne firmou IBM pri tvorbe prave standardu PC.
Jak ona filosofie "vypada" si kazdy precte a muze srovnat www.linux.cz a www.FreeBSD.cz/cs (www.FreeBSD.org)
U *BSD nejde tedy o to, podporovat "kde co" lezi komu na zemi od prapodivnych neznackovych vyrobcu, kde clovek uz kolikrat ani nezjisti, co mu to na zemi "lezi", ze.... (Viz ona filosofie a "smer" toho ktereho OS.)
(To k tomu HW bylo jen tak do luftu, proste jen postreh, prispevek,.....) Ale aby si nekdo nemyslel kdo vi co,..... tak ze sve vlastni zkusenosti,..... co zna Linux, zna i *BSD a dovolim si rici, ze toho zna daleko vice (nejen co se tyka sitoveho HW) (viz dlouholety vyvoj - tak kuprikladu instalace OS a programu z paskovych kotoucovych mechanik je mozna podnes a to BEZ problemu. Podobneho HW zna *BSD vice nez dost, .... dalsi si jiste zajemci proctou sami.
(Osobne jsem od Linuxu "utekl" pouzivam FreeBSD 2 rokem a jsem fakt rad. (Unikatni system portu ve FreeBSD, robustnost, vykon, prehlednost - neni tam neporadek jako v Linuxu, neresim zavislosti mezi nejakymi balicky, GCC, obrovska spousta SW pro tento OS. Zkompilovat si jej mohu take cely od A az po Z a jede mi jen to, co si pustim a nepridela se zadny "binec", kdyz nechci........ atd, atd, atd,..... (Vyzkousel jsem SuSe, Debian, Gentoo, RED HAT (pouzival 2,5 roku), Fedoru, Mandrake, Knoppix,....) Debian vychazi z FreeBSD a balickovaci system nema zdaleka napriklad na FreeBSD, kdyz uz slysim, jak je Debian super,.... tak jiz mnoho lidi ani nevi, ze prave z FreeBSD vychazi, ze jo. A proc pouzivat neco, co pokulahava v mnoha smerech, jako Debian, kdyz muzu mit uz vymakany delo - FreeBSD. (Bezi mi na PC Win + FreeBSD a no problem....... )
Pekny den Vam preji a omlouvam se za nepresnosti. Pokud to nekoho zveda ze zidle, tak nemusi, o nic nejde, kdyz nejde o zivot, ze jo :)
D.
Ta poznamka o hardware mi prijde docela mimo. Kazdy OS se snazi podporovat co nejvic hardware. Kdo podle vas rozhoduje ktery hardware je dobry a ktery ne? Proste kdyz nekdo ten hardware ma a zaroven ma odpovidajici schopnosti, tak ten ovladac napise... Nikdo centralizovane nerozhodne: tohle nebudeme podporovat. Proc myslite ze existuje ve FreeBSD treba Project Evil (umoznuje pouzivat nektere Windows XP drivery)?
Instalace z paskove mechaniky je urcite super, ale pro prechod na FreeBSD by me asi nepresvedcila ;-)
To s tim Debianem je taky mimo, Debian samozrejme z FreeBSD nevychazi. Prectete si prosim nejdriv neco o jeho historii:
http://www.debian.org/doc/manuals/project-history/
Asi si pletete Debian a Gentoo (divne, kdyz tvrdite, ze jste oba pouzival).
Pokud se nemylim, software do ports muze pridat kdokoli a nemusi se o nej dale zajimat; neexistuje zadna jednotna politika, co musi balicek splnovat; zadne QA; zadne oficialni bezpecnostni updaty atd.
V cem je pro me, jakozto uzivatele Debianu, vyhoda ports, kdyz ja mam k dispozici 15000 oficialnich balicku, kazdy z nich ma staleho maintanera, jednotne policy, Debian QA a security tym, ktery pripadne bezpecnostni chyby opravi? To neni pokus o flamewar, ale vazne mysleny dotaz. Uzivatele FreeBSD totiz neustale argumentuji, ze maji ports, a to i vuci uzivatelum Debianu.
Aaaaa, ano Martine, mate pravdu Gentoo vychazi z FreeBSD, tak to dopada, kdyz clovek masti prispevky do diskuze za zadama docenta pri prednasce... Nejen, ze si ty dva neustale pletu, ale s mym pouzivanim to samozrejme nebylo tak "zhave". RH jsem pouzival nejdele, co se Linuxu tyce, tedy jiz zminovynych 2,5 roku.
No o tom HW,..... jako jasny,.... ta paska byla uvedena pro priklad, co se tyka podporovaneho HW :D :D :) Jen jsem chtel zduraznit filosofii a HW obou OS. FreeBSD od pocatku delano na "vyberovy" HW a tedy u Linuxu je to malinko jinak. Viz to, z ceho opravdu FreeBSD vzniklo tak koncipovane bylo.
Tak ju, dekuji za pripominky Martine a preji Vam pekny den :-) Dan.
umi to palit DVDcka? prehravat mp3, filmy? rozpozna SB Audigy, SATA radic? co USB zarizeni jako fotaky, mainstreamovy tiskarny? rozjedu na tom Oracle databazi? co ISDN/ADSL/GPRS/CDMA/wi-fi? pokud ano a hned po instalaci - pripadne velice jednoduche konfiguraci (krome toho Oraclu hehe) - tak potom to umi zhruba tolik jako SUSE 9.1 a krome bezpecnostnich updatu, kterych pro FreeBSD vidim radove mene (holt ten linux na peti cd, narvanej softem), je to pro me relativne nezajimavej system:)
Pokud by nekdo tvrdil, ze to co zde vyjmenovavam, je dobry tak leda pro desktop, na servery vidim minimalne dve alternativy - a to SLES a Red Hat Advanced Server jako pomerne solidni, korporatni a garantovany produkty.
no, zrovna o tom krasne psal dejf...
RTFM !!! hyperlamo
dvd umi
mp3 umi
filmy umi
SB Audigi nevim co je
SATA umi
USB umi
Oracle umi
ISDN/ADSL/GPRS/CDMA/wifi/ronja/.../ umi
neni to klikaci system, takze zalezi na tom co povazujete za velice jednoduche. ve FreeBSD nenajdete zadnou sponku ktera Vam poradi
kravy sme spolu nepasli, takze si vyprosuju tyhle invektivy. neurvalost vaseho chovani dost lidi od tohoto systemu spise odrazuje (vnucuje to myslenku, ze ten OS nejakym zpusobem neblaze pusobi na nervovou soustavu)
existuje nejaka firma, ktera mi zaruci, ze mi to pojede na serveru xy (a ja si budu moci vybrat konkretni masinu tak, aby pasovala do rady, kterou kupujeme), je schopna mi to v CR nainstalovat a garantovat funkcnost distribuce po urcite casove obdobi v radu nekolika let? bude schopna v radu nekolika hodin odstranit zavadu? pokud se zabyvate FreeBSD profesionalne (jakoze z vasich sebevedomych prispevku hadam ano), urcite mi date nejaky dobry tip..
jen otazecka - a co pak dela ten admin? (kdyz neinstaluje, neopravuje poruchy atd.)
fbsd mezi v mnoha nasazenich mimojine i v CR a myslim ze bezi pomerne uspesne. napr. yahoo pouziva fbsd a spousta dalsich - furt jsou toho plne bulvary (top 10 longest running servers atd.)
admin monitoruje fungujici system a doladuje administrativni detaily na zaklade aktualni potreby provozu. (a spokojene si u toho pobrukuje) ne, vazne. mezi tyto cinnosti rozhodne nepatri oprava a kompilace klicovych komponent systemu na urovni zdrojoveho kodu.
to, ze to jiz nekdo uspesne pouziva je super a ja to te komunite preju. ale to bohuzel zatim nestaci. ne kazda firma ma na tyto veci v zaloze 20 maniku, kteri danou vec zacnou promptne resit, kdyz maji vlastnich trablu az po krk; kdyz je mozne si kvuli tomu nekomu zavolat a paradne ho po telefonu servat. (a kdyz je to treba i levnejsi) rika se tomu outsourcing a ucetni to primo milujou.
pokud chapeme server jako neco co poskytuje sluzby (dns, web atd.) pak zde jista zaruka je - system portu by mel zarucovat ze dany soft (apache atd.) bude ve fbsd fungovat...
osobne se mi nestalo ze by mi neco nejelo "protoze fbsd". ano pada mi nmbd pri -Os kompilaci atd. ale nic z toho neni "protoze fbsd". nevim jestli vam nekdo poskytne "podepsany papir" se zarukou ale ja jsem to osobne nikdy nepotreboval.... (a verim ze 99.9% ctenaru zde taky ne)
> system portu by mel zarucovat ze dany soft (apache atd.) bude ve fbsd fungovat...
No tohle je dost odvazne tvrzeni, pridat aplikaci do stromu portu muze takrka kdokoliv. Nikde neni zarucena dalsi podpora ze strany toho dotycneho, co dany port spravuje. U nekterych portu si musim delat bezpecnostni updaty sam, protoze opraveny proste nejsou, nebo ne v dost rychle dobe.
Navic nektere porty jsou udelany dost spatne, prepisi ti tvoji konfiguraci bez jakehokoliv upozorneni. Jestlize nemas dostatecnou zkusenost s portupgrade a nedavas si pozor pri hromadnem upgradu, tak dolt nekdy tvrde narazis. Potom je kazda zaloha draha.
> osobne se mi nestalo ze by mi neco nejelo "protoze
> fbsd". ano pada mi nmbd pri -Os kompilaci atd. ale
> nic z toho neni "protoze fbsd". nevim jestli vam
> nekdo poskytne "podepsany papir" se zarukou ale ja
> jsem to osobne nikdy nepotreboval.... (a verim ze
> 99.9% ctenaru zde taky ne)
Ano, kdyz mas server ala "skladacka", tak nejaky "podepsany papir" te opravdu nezajima. Co takhle, kdyz mas znackove zelezo za nekolik milionu Kc a napr. ta masina pri vysoke zatezi vykazuje znacnou nestabilitu. Potom se bez podpory dodavatele serveru neobejdes - a ten se s tebou nebude bavit na urovni, dokud tam nebudes mit nainstalovan certifikovany OS. Jestlize se jedna o server s vysokou dostupnosti sluzby, kde i minutovy vypadek znamena velke ztraty, potom ohlasy typu FreeBSD je super, nikdy jsem s nim nemel problemy, naco certifikat na OS, jsou proste uplne mimo.
Schvalne jsem to vyhnal do extremu, ale v praxi to tak chodi.
Nez se na mne snese kritika od Nea a jemu podobnych - s FreeBSD pracuji jiz nejaky patek (priblizne od 4.2 RELEASE), na FreeBSD mne bezi nekolik serveru. Na desktopu pouzivam jak FreeBSD, tak i Linux (Gentoo ma taky sve kouzlo, nektere veci jsou v nem reseny lepe nez ve FreeBSD, nektere hure, nektere proste jinak - nedostatkem dokumetace rozhodne netrpi).
Taky me mrzi, ze lidi diky prispevkum nekterych ucastnikum teto diskuze ziskaji spatny dojem z FreeBSD komunity a to je muze odradit od nasazeni FreeBSD.
ano, v podstate souhlasim s druhou casti (o te prvni nic nevim, proto se zde snazim ziskat nejake info). stabilita a fukcnost je jediny pozadavek byznysu. informatika je tu kvuli dosazeni cilu spolecnosti, nikoliv naopak. to, ze je nekde upgrade komponenty jednim prikazem..super, ale tohle nesmi byt rozhodujici. pokud nema vas OS certifikaci napr. na Oracle, nikdo od nich se s vami nebude vubec bavit..o tom to je.
co je drazsi? zaplatit si navic dva experty "do zalohy", kteri vas budou stat rocne minimalne milion na vyplatach a odvodech statu, nebo si na deset serveru zaplatit support za dejme tomu ty samy prachy? to je otazka. ano, bavime se o serverech z vysokou dostupnosti sluzby. na nejakej webik pro par set lidi denne si toho Debiana/Slackware necham nainstalovat taky a budu usinat pomerne v klidu..
V tehle oblasti je linux uuuplne nekde jinde nez FreeBSD. Na rozdil od FreeBSD se linux na systemech "za nekolik milionu" pouziva uplne bezne uz pomerne dlouhou dobu (take nemluvim o clusterech). Staci se kouknout na nabidky nejvetsich vyrobcu serveru. Linux beha na high-end systemech jako treba SGI Altix s 512 procesory. Pracuje se i na verzi s 1024 procesory.
viz. treba (forum ten link znici)
http://www.computerworld.com/hardwaretopics/hardware/story/0,10801,94564,00.html
S prominutim, ale ta predstava, ze Linux se v Highend systemech pouziva bezne, je opravdu naivni.
Highend neni jedna oblast. Prinejmensim se rozdeluje na transakcni aplikace a aplikace HPC.
Nasazeni Linuxu v transakcnich aplikacich je naprosto zanedbatelne a krome API kompatibility neprinasi vubec zadne vyhody. Navic je Linux drazsi, mene vykonny a nedokaze vyuzit RAS vlastnosti serveroveho reseni.
V HPC je ale jinak. V teto oblasti se Linux bude pomerne slusne prosazovat i v budoucnu. Je ale treba si uvedomit, charakteristiky trhu HPC. V drtive vetsine jde o univerzity a vyzkumna centra (tj. dotace), zadna business critical aplikace (stabilita v podstate neni kriterium), v podstate aplikace zalozene jen na pocitani v pevne resp. plovouci radove carce. Mimochodem i v testech na vedecko-technickych aplikacich mel AIX v 8 z 9 lepsi vysledky nez Linux.
Jen samotna licence Linuxu dnes vychazi stejne jako jinych komercnich unixu a API (ci ABI) kompatibilita s Linuxem se u nich zavadi take, takze ja tu vyhodu (krome marketingu) nikde nevidim.
Prectete si prosim jeste jednou muj predchozi prispevek. Nepisu, ze se Linux pouziva bezne v high-end systemech, ale ze se pouziva uplne bezne v systemech za "nekolik milionu"; to je docela podstatny rozdil... Ve "skutecnem" high-end nasazeni pro business ucely si pozici teprve buduje a myslim, ze RedHat a SuSE ES s kernelem 2.6 budou znamenat podstatnou zmenu pro linux v tehle oblasti.
Mezi aktualnimi verzemi linuxu (rozumej jadro) a komercnimi unixy bych z hlediska vykonu a stability zadne vyznamne rozdily nevidel...
Mimochodem, kam myslite ze smeruji investice IBM a spol. do linuxu? Do pouziti na desktop urcite ne...
Za "nekolik milionu" uz muzete mit highend server a nebude "orezany".
Co se tyce porovnani vykonu, tak informace jsou na Internetu verejne pristupne. Stabilita? Myslim, ze Linux ma jeste co dohanet. Napriklad bych na produkcni system nedal OS, ktery nema poradne vyresenou dynamickou dealokaci zdroju. Na highend tj. business critical aplikaci urcite ne.
A co se tyka IBM a investice do Linuxu, tak to je jednoduche. Pokud by se na x86 vyvijelo jen na Windows, tak v oblasti highend by vyhralo Itanium2. Pokud chce tedy IBM chranit sve investice do Power procesoru, serveru zalozenych na tomto procesoru a AIXu, musi podporit Linux a tedy vyvoj aplikaci na unix-like platforme a jednoduchy prestup na Power architekturu i do oblasti highend.
Je treba si vsak ale uvedomit, ze Linux bude vzdy pozadu s vyvojem. Pro IBM je a jeste dost dlouhou dobu bude primarni AIX.
Blazen rekl bych nejsem, vim o nasazeni Linuxu napr na 8 modulech SGI Altix 350, pripadne na HP ProLiant DL585. To ze vyrobci "velkych" serveru preferuji OS z vlastni dilny jiz neni nejaky patek pravda. Linux ma v teto sfere proste daleko lepsi postaveni, at se vam to libi nebo ne.
Co je tohle za nesmysl ... ?
ADMIN je od toho zamestnan/placen, aby se o prislusny operacni system (jedno jestli Linux, BSD nebo treba M$) staral a zamestnavateli zodpovida za jeho stav. Kdyz nastane problem, ocekava se ze jej bude samostatne a s odpovidajici prioritou resit (jedno jestli sam, nebo na to ma deset dalsich maniku/firem).
Ten, kdo sedi u serveru a v pripade zavady dokaze akorat "nekoho servat" je podle mne LAMA. Takoveho cloveka bych nezamestnal ani zadarmo. Ty ano ... ?
Hyperione, dle pristupu te hodnotim jako managera, kterej do vseho kafra, ale o danym problemu nema ani paru. S Redhat komercnima distribucema mam nejednu zkusenost - no more!
Je super mit zaplaceny support pro komercni software, kdyz mas problem, tak zavolat na help-line a "servat" nejakou urednici, ktera na zaklade svych znalosti ani nepochopi, proc na ni ta lama rve. Vyresil nekdy support Tvuj problem?
Cemu se rika outsourcing? Nechat nas problem posrat externi firmou, zaplatit za to balik a pak to prezentovat jako veliky obchodni uspech?
Dilbert neni humorny komix..je velmi poucny, desim se chvile, ze tam nekdy najdu sam sebe. Mam dojem, ze o lidech stylu hyperiona uz jsem se tam docetl.
pokud si pod pojmem "manazer" predstavujete sproste slovo, nema cenu diskutovat..
ano, je super mit zaplaceny support. za par let vam to mozna zachrani zadek, az budete mit v projektu narvanejch x milionu a ono to bude viset na nejake komponente, ktera se ne a ne rozbehnout. do te doby si z toho samozrejme muzete delat legraci ctenim nejakych pochybnych komiksu. ano, support vyresil muj problem - napr. SUSE, nebo Oracle. pokud si nechavate externi firmou problemy "posrat", nikoliv vyresit, nechtel bych byt ve vasem tymu.
kdyz budu chtit vse na komercni bazi a problemy resit ciste dodavatelsky (konekkoncu proc ne) tak si asi poridim nejaky katalogovy komercni system (napr. sparcovske zelezo + solaris + oracle)
kdyz to budu resit na opensource (koneckoncu proc ne) tak si proto, ze nechci byt na nejake konkretni firme zavisly
v prvnim pripade podstupuji riziko, ze to jednou dotycnou firmu prestane bavit (zkrachuje, zmeni predmet podnikani ...) a necha me v tom
ve druhem pripade se zase spoleham na vlastni zamestnance a podstupuji rizika s tim spojena (zastupitelnost, kontinuita pri odchodu do penze)
jde o dva ruzne, v zasade zdrave pristupy - ovsem znate to: "kdyz se smicha kava s cajem, neni to uz k piti ..." :-)
nejsem militantni stoupenec nejakeho OS, ale co me dokaze vytocit, je uknourana nebo/a lziva argumentace BFU, proc pavazuji ten svuj oblibeny system za jediny spravny.
nikomu svuj oblibeny OS (FreeBSD) nevnucuju, rad poradim (i zacatecnikum). ale nechtejte po me abych mel rad militantni/netolerantni zastance jakehokoliv smeru/viry/presvedceni.
jedine, co jsem trosku prehnal byla uprava Vaseho nicku, za coz se omlouvam. za ostanimi prohlasenimi si stojim.
na Vase prohlaseni "je to pro me relativne nezajimavej system" mate bezpochyby pravo a ja budu posledni, kdo Vam bude vnucovat opak. ale osobne nez zacnu hazet spinu na jiny OS (a nebo budu klast BFU otazky vyvolavajici pocit), ze neumi to ci ono, zjistim si jesli je moje tvrzeni pravdive. proto RTFM
nejaka konkretni firma, ktera Vam poskytne pozadovany servis:
http://www.cap-net.cz/
tohle je jen otazkou penez. nevidim v tomhle zadani zadny problem. cena se da stanovit podle smluvne dohodnutych pozadavku a v zavislosti na garancich, servise a pozadovane rychlosti se ta cena bude lisit RADOVE!
V pripade vice serveru se ovsem vyplati financne zamestnan dedikovaneho spravce nez si to nechat outsourcovat, zavisi jen na firemni politice...
Jinak tedy, toto neni problem. Muzeme se dohodnout, mate-li seriozni poptavku.
mate u suse (napr.) zarucene ze se vam system v ramci rady nebude menit (myslim api/abi), mate upgrady na 1 prikaz, mate ruzne vymozenosti (viz ruzne clanky - napr. kqueue, jaily, pomerne vymakane sitovani), mate vzdy 100% spolupracujici userland s kernelem, mate vzdy presne dokumentovane VSE v systemu, mate stejnou konfiguraci na vsech strojich (linuxy se velmi ruzni) atd. atd. mate tohle vsechno?
ja to u linuxu nenasel (nehlede na sileny kod jak gnu aplikaci tak samotneho jadra)
ano, mam zarucenou podporu jedne verze, balicky se se v pripade potreby patchuji, nikoliv nahrazuji verzi novou. mam upgrady na jeden prikaz (rpm). mam moznost kryptovani filesystemu, LVM, online aktualizace pomoci YaSTu. mam garantovanou dobu podpory distribuce. mam moznost vybrat si z velke rady certifikovanych serveru, na kterych to na 100% pobezi. mam stejnou konfiguraci na vsech strojich. mimojine. atd.. "sileny kod" nemohu posoudit, nejsem programator. zatim je to stabilni a to rozhoduje. je to placena sluzba, na kterou se muzu spolehnout protoze to rozhoduje. nikoliv par desitek tisic za OS..(kdyz servery stoji minimalne desetkrat tolik) btw nejsem nijak spjaty s "vyrobci" lin. distribuci. ale diskuze jsou (take) o predavani urcitych referenci. kdyz admin dostane zanet slepyho streva, tak mi ho smluvni partner nahradi a to je to, co rada firem potrebuje.
fajn, tak rekneme ze vsechno tohle mate - ale porad nemate synchronizovany userland s kernelem (glibc vs kernel napr) a o dokumentaci ani nemluve...
porad mi vychazi fbsd jako lepsi reseni ;)
a vase teze o "externi firme neco zajistujici" je imho blbost - budto ma firma vic adminu a pak pripad "slepe strevo" nehrozi nebo ma jednoho a pak to ze to chvili nepojede (tak moc) nevadi (a stejne by si takhle mala firma nemohla tu placenou podporu dovolit)
mimochodem - kryptovani ma i fbsd, lvm taky (resp. spravu volumu), online aktualizaci taky - porad nevidim odpoved na jail a to dalsi co jsem napsal ;)
kdyz pominu to ze zmeny v semantice ale i syntaxi kerneloveho API/ABI vam znemozni pracovat tak je zde take aspekt "ucelnosti". kdyz napr. v kernelu nekdo udela "vyrazne lepsi ale kapku jinou implementaci XYZ" tak se pak zmeni funkce ABC v libc tak aby vyuzivala to nove XYZ a vznikl uzitek.
mit oddeleny vyvoj libc a kernelu (ktere jsou pomerne tesne provazany) mi prijde uchylne (tim libc myslim "casti libc interagujici s kernelem" ne strcpy() napr.)
Semantika a syntaxe API se nema co menit a ABI uz vubec ne, doufam ze to FreeBSD nedela.
Samozrejme ze stare verze glibc neumi vyuzit nove vlastnosti z jadra, ale to snad neni o nic horsi nez ve FreeBSD, kde take musi byt upgradovano oboji. Jenomze, (aspon jak jsem pochopil), ve FreeBSD musi byt upgradovano oboji na presne stejnou verzi, kezto u glibc si nainstalujete proste libovolnou verzi ktera uz to umi.
Vtip je v tom ze nova volani ktera by potrebovala podporu v glibc se do jadra nepridavaji tak casto, a pokud k tomu nedojde, tak opravdu neni duvod mit je synchronizovane, a pokud k tomu dojde, tak nejhorsi co se muze stat je ze ty nove vlastnosti nevyuzijete.
Presne tak, v linuxu to nikdo nezaruci, tudiz se to nemeni, a vyvoj se nezastavil, coz je spor.
A proc by se probuh nemela menit? Slyseli vyvojari FreeBSD nekdy vyraz "zpetna kompatibilita"?
(samozrejme kdyz mluvim o "meneni", tak nemyslim "pridavani novych funkci, ci moznych hodnot parametru" ale zmenu tech stavajicich.)
to same co umi jail (a samozrejme mnoho dalsiho) je mozne udelat s pomoci SElinuxu. "vylepseny" (podle autora) jail ma RSBAC, tusim ze i grsecurity.
Nevidim duvod mit "synchronizovane" glibc s kernelem. Vyvojari obou projektu samozrejme uzce spolupracuji. Vyhodou je, ze muzu pouzit (skoro) libovolnou verzi glibc se (skoro) libovolnou verzi jadra. Navic muzu pouzit jine implementace libc. Na embedded zarizenich se pouziva treba uClibc, dietlibc nebo newlib. Nezapominejte ze Linux beha na mnohem rozmanitejsim hardware nez FreeBSD (treba prave diky svoji modularite), tezko si umim predstavit plnohodnotne glibc treba na H8/300.
vmware na freebsd samozrejme provozovat jde, diky linuxove emulaci :) pro by jinak byl v portech?
ad xen - myslim, ze portovani freebsd na xen, pac se to chova jako vlastni architektura, je v ramci pripravy/vyvoje. zatim je jen podporovano netbsd a linux a pozdeji freebsd a windoze.
:)
Podobna "diskusia" sa vedie aj tu: http://www.osnews.com/comment.php?news_id=8792&limit=no mna tam zaujal prispevok, ktory konci I don't care. OS is just a tool anyway, not my life. Takze sa vsetci nadychnime a venujme svoju energiu niecomu uzitocnejsiemu. Ako ukludnenie urcite pomoze link na video s Ballmerom v spravickach :-)
Zvazujem dat na server FreeBSD alebo SUSE 9.1
V prospech linuxu zatial hra do karat len mdadm, ktory je super manazovatelny.. mam tam vela diskov v raid10 a z raid1 potrebujem bootovat.. Ako je to vo FreeBSD 5.3 ? pocul som o ccd, vinum, .. teraz som docital o GEUM (tusim tak to bolo)..
FreeBSD zvazujem koly bezpecnosti.. V testovacej prevadzke - 24 hodin cca 1200 navstevnikov bol suse hacknuty..