Pozrel som si absorcnu schopnost vody pre elektromagneticke ziarenie v sirsom spektralnom rozsahu ako je uvedene v clanku a z grafu je vidno, ze priepustnost vlnovych dlzok vacsich ako 1m je dokonca lepsia ako autorom uvadzana 500nm
http://hyperphysics.phy-astr.gsu.edu/hbase/chemical/watabs.html
Neviem do akej hlbky sa podarilo komunikovat s robotom cez ronju a ci by nebolo lepsie a cenovo vyhodnejsie komunikovat cez metrove radiove vlny, cize v pasme dajme tomu 10-100MHz.
Ked mas robota pod vodou na sirom mori v nejakej hlbke vacsinou tam uz nemaju dosah VKV vysielace. Smerovost nepotrebujes. Stacil by vysielac <1W s dosahom do 1km, prebijes vsetky vysielace, ktorych signal sa este ako tak k tebe dostal a pri fazovo amplitudovej modulacii 256QAM ti na 10Mbit bude stacit sirka pasma cca 1MHz. Ak sa mylim, dajte vediet.
To bol hruby odhad. Ospravedlnujem sa za nie uplne presnu informaciu.
Podla normy systemu EURODOCSIS 1.0 sa pri sirke pasma 8MHz a modulacii 256QAM da dosiahnut datovy tok 56Mbit/s. Cize pri sirke pasma 1MHz by sa dalo dosiahnut 7Mbit. Umyslom ronje v clanku bolo prenos videa z robota pod morskou hladinou na hladinu. Neviem akej kvality sa pozadovalo video prenasat,ale slusne video sa da pozerat uz pri dataovom toku 1-2Mbit s kompresiou MPEG4. Cize stacilo by pasmo povedzme 150-300kHz. Navyse tento dataovy tok ma ist len od robota na hladinu. Z hladiny k robotovy by stacilo posielat len nejake povely, cize sirka pasma radovo nizsia.
Pomineme-li ten vtipnej pozadavek na 1MHz @KV, tak bych chtel videt, jakou wattaz by z toho nebohyho ponorko-drona chtel zdimat, aby ten 256-QAM prelezl sum. Hral jsem si kdysi s dekodovanim DRM v matlaku a mel jsem uprimnou radost, kdyz se mi vyjasnily musi bobky v konstelacnim diagramu u cehokoli nad QPSK :-)