Vlákno názorů k článku Podpora funkcionálního programování v Pythonu a knihovna functools od Saljack - nazývá se generátorová notace, což je poněkud nepřesně...

nazývá se generátorová notace, což je poněkud nepřesně přeložený anglický termín (list/tuple) comprehension
No tak tenhle český výraz vidím prvně a není nepřesný, ale úplně špatný. Když už tak generátorovou notaci bych přiřadil jenom k generator comprehension ale určitě ne k list nebo dict. A co koukám do dokumentace, tak se tam vždy píše o generator expression a list comprehension viz: https://docs.python.org/3.13/howto/functional.html#generator-expressions-and-list-comprehensions

Ještě jedna věc, kterou jsem nedávno objevil, když jsem potřeboval udělat typ k nějaké složitější funkci a s Callable to prostě nešlo (nebo to bylo šílené) . Lze použít typing.Protocol https://docs.python.org/3/library/typing.html#typing.Protocol

class Ask(Protocol):
  def __call__(self, question: str, default: str | None = "yes") -> bool: ...

def foo(call: Ask):
  call("something")

plně souhlasím, že to není dobře přeložený termín, ale zrovna ve světě Pythonu se to snaží takto prosadit (http://diveintopython3.py.cz/comprehensions.html#listcomprehension, https://coobas.gitlab.io/python-fjfi/posts/iteratory-a-generatory.html#Gener%C3%A1torov%C3%A1-notace). V tomto případě bych asi zůstal u původního list comprehension nebo ještě lépe - prostě používat map a filter :) [ale to není idiomatické, vím, vím]

Absolútne súhlasím s názorom Sailjacka, že ten výraz nie je len nepresný, ale je úplne nesprávny.

To, že sa niekto snaží niečo presadiť, aj keby sa to malo diať dlhodobo, vôbec neznamená, že sa to má nasledovať, zvlášť pokiaľ je to nesprávne.

Prekladanie termínov ako také je pritom podľa mňa potrebné, lebo môže odstrániť jednu úroveň zložitosti v chápaní preberanej látky. Takže ja osobne to podporujem aj veľmi oceňujem a to napriek tomu, že s angličtinou naozaj problém nemám.

Je ale nutné, aby preklady neboli otrocké a aby vychádzali z nejakého kontextu.

Ten kontext existuje a zvyčajne presahuje do iných oborov, pre náš obor väčšinou asi do matematiky.

Podľa výsledkov krátkeho hľadania, na základe rýchleho preletenia textom, keď sa toto konkrétne riešilo v roku 2010, tak v diskusii bol odkaz, že to má v pythone pripomínať zápis definície množín, kde sú uvedené aj vlastnosti jednotlivých členov. Takže preklad by mal vychádzať z toho a nie z prekladu slov alebo z toho, že sa tam niekedy používa nejaký generátor, ktorý s tým pritom ale vôbec nijako nesúvisí, ten predsa môže byť použitý aj v cykle. Teda aspoň si to myslím, v pythone som už dávno nepísal ;-)

Podobne, aj v nejakom dávnejšom článku som si všimol odkaz na preklad point free alebo tacit programming. To prvé má tiež pôvod v matematike a má to tam nejaký význam. To druhé v latinčine, tak ako enormné kvantum výrazov, ktoré v IT, aj v bežnom jazyku dlhodobo používame.

Jednoducho, keď je nejaký termín použítý v nejakom novom obore nemusí to vôbec znamenať, že bol v tom novom obore použitý ako v prvom.

Nejaký kontext jednoducho v tom pôvodnom nepreloženom názve je, niečo sa nejako volá, lebo sa to podobá na niečo, čo sa dlhodobo používa inde, ľudia, ktorí to v origináli nejako pomenovali v tom vidia nejakú spojitosť a asi to v čase pomenovania chápali tak, že daná spojitosť prispieva k pochopeniu látky a umožňuje vidieť ten nový koncept v súvislostiach s pôvodným konceptom.

A ešte na záver, podľa môjho skromného názoru, preklad naozaj nemusí obsahovať rovnaký alebo menší počet slov a ani nemusí mať slová v rovnakom poradí, zvlášť ak majú dva jazyky iné pravidlá. Preklad má byť jednoducho zrozumiteľný a popisovať to, čo pojem znamená.