Šifrovanie a dešifrovanie v čase kríz
Vojna so sebou prináša zvýšenú pozornosť používaniu šifrovanej korešpondencie (z taktického hľadiska prísnej kontroly všetkých vojenských informácií a tajomstiev) a to hlavne zo strany štátnych orgánov. Preto po jej vypuknutí býval spravidla zavedený zákaz používania šifrovaných listov ako aj šifrovaných inzerátov v novinách, čo pre políciu ako aj vojenské či civilné tajné služby znamená značné ušetrenie času a energie.
Ak by k takémuto obmedzeniu nedošlo celý rozsiahly štátno-bezpečnostný aparát by sa musel venovať iba lúšteniu šifier a kódov, pričom reálny výkon moci spočívajúci v udržiavaní bezpečnosti a poriadku v štáte by sa dostal na druhú koľaj. V období 40. rokov 19.storočia sa postupne rodí presvedčenie, že každá šifra sa dá rozlúštiť, čo podporuje aj citát amerického básnika a publicistu, E.A. Poe-a, z poviedky Zlatý skarabeus, (angl. Gold bug), podľa ktorého neexistuje šifra, ktorý by ľudský intelekt nedokázal rozlúštiť.
Svätý grál kryptografie
K tomuto presvedčeniu však treba poznamenať, že bolo priveľmi optimistické, keď už v 20. storočí sa objavilo šifrovanie, ktoré sa nedá rozlúštiť teoreticky a ani prakticky (šifra, s ktorou pracovali niektorí operátori telegrafu, popísaná v roku 1882 Frankom Millerom a neskôr v roku 1917 Gilbertom Vernamom).
Hlavná nevýhoda uvedenej šifry (a to je aj dôvod, prečo sa v praxi skôr používajú moderné šifrovacie algoritmy ako je AES), spočíva v tom, že kľúč musí byť nielen vygenerovaný náhodne (dosiahnuť náhodnosť kľúča obvykle bývalo veľmi náročné), ale zároveň musí byť minimálne taký dlhý ako text správy, čo sa odráža vo veľmi zdĺhavom až nepraktickom používaní pri viac než dvoch komunikujúcich stranách.
Balónová pošta počas obliehania Paríža
Počas obkľúčenia Paríža, v „divnej“ nemecko-francúzskej vojne, v r. 1870 sa ukázalo, akú dôležitú úlohu vie hrať šifrovaná komunikácia. Listy, ktoré sa z mesta odosielali prostredníctvom balónov a poštových holubov, boli vo väčšine prípadov písané šifrovane, čo bola pre Bellyho príležitosť ako vyniknúť a zbaviť sa aspoň na chvíľu smoly, ktorá ho až dovtedy sprevádzala. Dňa 27. septembra 1870 došlo k zničeniu poslednej telegrafnej linky vedúcej z Paríža do Rouenu, položenej na dne Seiny, Prusmi.
Túto tajne obstaral vo Veľkej Británii vtedajší šéf francúzskej telegrafnej služby a dal ju narýchlo inštalovať. Hlavným dôvodom rýchlosti bolo, aby vláda zostala v kontakte so slobodnými územiami, čo bohužiaľ fungovalo len jeden deň, pretože kábel bol Prusmi poškodený zámerne. A tu sa prišlo na nápad posielať správy po Seine v guliach zo zinkového plechu. Mali ich chytať zamestnanci pôšt a telegrafov do sietí, ale nakoniec sa neosvedčil.
Ako sme uviedli, od obkľúčenia Paríža Prusmi mala vláda problém ako zostať v spojení s neobsadenými dedinskými oblasťami. S návrhom riešenia ako prvý prišiel propagátor balónového lietania Eugéne Godard: Na prenos správ použime balóny. Svoj „lietajúci“ sen uskutočnil aj napriek presvedčeniu všetkých, ktorí mu neverili: 50ročný fotograf Félix Tournachon, s prezývkou Nadar, sa 21. septembra vzniesol nad mesto a preskúmal pruské pozície.
Bol známy tým, že pred 20 rokmi zo vzduchu vôbec po prvýkrát odfotografoval Paríž. Kameňom úrazu bolo, že takéto spojenie bolo jednosmerné a balóny boli neovládateľné, pretože sa pohybovali iba vďaka sile vetra. Prvý balón odštartoval pod názvom Neptún dňa 23. septembra ráno o 08.00 hod. z Montmartra s jednočlennou posádkou Julesa Duroufa, vojenského námorníka a s nákladom viac než 100 kg pošty a tajných depeší.
Durouf pristál nezranený vo vzdialenosti 75 km za nemeckými líniami a to potom, ako Prusi ihneď začali paľbu z pušiek a diel. Zásoba balónov bola vyčerpaná po troch štartoch, preto vláda zriadila na dvoch vlakových staniciach dielne na ich výrobu. Plyn do nich sa získaval z mestskej plynárne. Zaujímavým faktom je, že v priemere trvalo jednému jedinému vyrobenému balónu až 12 dní, aby bol pripravený na okamžité použitie – teda na odlet. Ako posádka boli využívaní príslušníci vojenského námorníctva a ich tréning prebiehal pod stropami hál na vlakovej stanici v koši.
Balóny a výzbroj
Jedinou zbraňou, ktorá sa z balóna používala, bola fľaška šampanského. Otvárala sa s vlasteneckým pokrikom „Smrť okupantom!“ a „Sláva Francúzsku!“ Vypila sa samozrejme do dna, pretože prázdna letela dole na nepriateľov. Zbrane používané na balóny, ktoré bežne lietali vo výškach štyri až päť tisíc metrov, bohužiaľ nestačili.
A preto sa v Kruppových továrňach muselo pracovať na vývoji špeciálneho dela. Čo sa týka pruskej organizácie nepriateľa, jazdectvo a poľná telegrafná služba boli čoraz efektívnejšie.
Sledovanie balónov
Je známe, že dňa 25. októbra sledovali napr. balón Montgolfier. Po jeho pristaní „pilot“ padol do pruského zajatia v Alsasku a to vo vzdialenosti 450 km od Paríža. K ďalšiemu riskantnému činu došlo, keď balón s názvom Normandie dosadol na zem, neďaleko Verdunu.
Bolo jasné, že sa ho zmocnili Prusi. Proti týmto zlyhaniam reagovali Francúzi protiopatrením a vypúšťali balóny v noci, čo znamenalo ešte riskantnejší a dramatickejší priebeh pre posádku balónu – lietanie do neznáma.
Príklady stroskotania a záchranné akcie
Môžeme si ukázať niekoľko alarmujúcich príkladov: v noci 28. novembra vzlietol a stroskotal mladý námorník s prezývkou Princ s balónom Jacquard, pretože ho vietor zaniesol nad kanál la Manche. Našťastie však stačil odvysielať svetelné signály. Bohužiaľ sa stratil a navždy odmlčal. O pár dní skôr sa niečo podobné stalo pilotovi balónu Ville d`Orleáns – behom necelých 15 hodín letu ho zaviala ďaleko na sever silná búrka a pristál 24. novembra v Nórsku, tj. o týždeň neskôr.
Ďalej došlo k zrúteniu sa balóna Julesa Favre, zo skaly u Bell-Isle-en-Mer – bohužiaľ, celá posádka zahynula. Pre mužov, ktorí pravidelne lietali v balónoch, to znamenalo podnikať riskantné lety. Prusmi boli označovaní za špiónov a po chytení mali byť preto popravení.
Citácia z dobovej tlače
Ako dobovú ilustráciu stačí spomenúť správu o odlete, zachytení a ukoristení balóna Prusmi [7]: „Balon z Met. Z Verneville, nedaleko Met, píše dopisovatel: …Píši vám tyto řádky na kousku papíru z balonu, jejž byl včera v poledne Bazaine pustil z Met. Vojsko německé balon chytilo, když se byl v haluzích stromu jednoho zapletl. Pod balonem byla upevněna klec s dvěma holubi, kteří měli přinésti odpověď nazpět. Mimo to nalezeno pod balonem množství soukromých listů, jež byly vesměs psány na úzkých proužkách tenkého, průsvitného papíru. … Podlé zpráv „Meridionalu" vyletěl větroplavec Nadar balonem svým z Paříže a sestoupiv v krajině bezpečné, jede i s balonem po železné dráze do Toursu. … “
Balónová pošta bola dômyselným spôsobom prepravy listov cez vojenské línie a ako taká bola francúzskymi jednotkami aj intenzívne využívaná. Prusi však dokázali niekoľko balónov úspešne zostreliť a takto získať veľmi cenné dokumenty a informácie o pohyboch vojenských formácií a náladách miestneho obyvateľstva. V ďalšom, už poslednom, pokračovaní sa znova budeme venovať sľúbenému šifrovaniu a nášmu Bellymu.
