Historická amnézia a utajovanie
O histórii sa často hovorí, že je „písaná víťazmi“ a aj preto sa niektoré udalosti podľa všetkého (ne)stali a nie všetko sa podarilo v archívoch uchovať (napr. vojenské archívy Wehrmachtu boli počas druhej svetovej vojny celé zničené) a čo sa týka príkladov lúštenia tajných správ, či už v čase mieru alebo vojny, tieto nájsť v pruských (nemeckých) dejinách je ako hľadať povestnú ihlu v kope sena.
Treba však priznať, že to neplatí pre 20. storočie a príklad, ktorý si dnes predstavíme, sa k nám dostal náhodou, pri „prehrabávaní sa“ v starých českých novinách. Samozrejme takéto „prehrabávanie“ sa už nerobí fyzicky, keďže staré noviny sú veľmi háklivé a pri manipulácií s nimi sa doslova rozpadávajú pred očami, existujú však digitalizované katalógy novín, dostupné na Internete, ktoré majú všetky národné knižnice. Takouto ihlou v kôpke sena je aj Friedrich Georg Belly – dramatik, skladateľ a amatérsky lúštiteľ šifier.
Bellyho umelecké začiatky a dobrodružstvá
Friedrich Georg Belly bol podľa jeho priateľa a životopisca Johannesa Trojana, dokonalý bohém, ktorý sa preslávil najmä ako dramatik a skladateľ. Narodil sa v roku 1836 v Stolpe v Pomoranoch ako syn cukrára, ktorý pochádzal z Engadina. Belly napísal niekoľko divadelných hier a opier, vrátane známych diel ako „Monsieur Herkules“ a „Dobré ráno“, ktoré sa hrali na prelome 19. a 20. storočia až do začiatku prvej svetovej vojny, teda v čase, keď bol Belly v spoločnosti ešte známy.
Bellyho život bol plný dobrodružstiev a cestovania, dlho cestoval s cigánskym cirkusovým súborom a v mladosti sa presťahoval do Berlína, kde sa pohyboval v umeleckých kruhoch. Bol známy svojou dobrosrdečnosťou, ktorá mu priniesla rovnako veľa priateľov ako aj dlhov. Jeho život bol plný finančných problémov, a dokonca aj exekútor, ktorý ho často navštevoval, ho mal tak rád, že sa ho vždy vopred spýtal, kedy bude doma, aby tam v tú dobu neprišiel konať svoju povinnosť.
Belly a pruská tajná služba
V roku 1870 vypukla medzi Francúzskom a Nemeckom vojna, ktorá priniesla do Bellyho života krátku epizódu slávy a peňazí. Počas tejto doby sa údajne mal predviesť mimoriadnou službou svojej vlasti, keď poľahky lúštil zašifrované depeše, ktoré prichádzali prostredníctvom poštových holubov a teplovzdušných balónov z obkľúčeného Paríža.
Tieto nové informácie o presunoch francúzskych vojenských formácií a náladách parížskeho obyvateľstva musel niekto spracovať a analyticky vyhodnotiť. Tým sa dostávame k pruskej tajnej službe – vojenskej ako aj civilnej, o ktorej sa dnes vie síce viac, a to aj napriek torzovitým informáciám, ktorými historici disponujú, avšak nie v našich končinách – informácie sú dostupné primárne v nemecky hovoriacich krajinách.
Ako plynul čas, niektoré informácie z dobových dokumentov boli po nemeckých porážkach zámerne zničené, iné sa bohužiaľ nedochovali kvôli vojnovým následkom – boli spálené pri intenzívnom spojeneckom bombardovaní v apríli 1945. Staré pruské archívy týchto vojenských resp. civilných zložiek štátu sa aj preto bohužiaľ nedochovali, resp. zostala z nich len malá časť.
Pruská tajná služba a jej agenti
Zakladateľom pruskej civilnej a vojenskej tajnej služby bol legendárny „majster špión“ Wilhelm Stieber. So svojím právnickými vzdelaním, ktoré nadobudol podobne ako jeho neskorší „šéf“ Bismarck, po vyštudovaní prestížneho gymnázia Zum grauen Kloster a absolvovaním štúdia na právnickej fakulte Berlínskej univerzity, začínal v r. 1841 ako tzv. auskulátor (čakateľ) na trestnom súde v Berlíne. Je známy svojimi eskapádami a zneužívaním policajných metód voči oponentom pruskej ríše Friedricha Wilhelma IV. a neskôr „železného“ kancelára Bismarcka.
Krátko pred vypuknutím prusko-rakúskej vojny v roku 1866 bolo ním vytvorené Zentral-Nachrichtenbüro – prvá pruská tajná služba, ktorej činnosť bola vykonávaná na spôsob poľnej polície. Jej úlohou bolo zhromažďovať politické a vojenské informácie a svoju kľúčovú úlohu zohrala pri získavaní spravodajských informácií, ktoré pomohli pruským silám dosiahnuť víťazstvo v tomto konflikte.
Spolupráca s vojenským spravodajstvom
Zentral-Nachrichtenbüro spolupracovalo s vojenskou spravodajskou službou vedenou kapitánom Heinrichom von Brandtom. Obidve organizácie zdieľali agentov, ako bol napríklad barón Schluga von Rastenfeld (Agent 17), ktorý poskytoval cenné vojenské a politické informácie. Po vojne sa Brandt stal vedúcim nového vojenského spravodajského oddelenia (Nachrichtenbüro), ktoré vzniklo v r. 1874 v rámci organizačnej štruktúry pruského generálneho štábu a patrilo tzv. Tretiemu oddeleniu (IIIb).
Napriek prekrývajúcim sa mandátom obidvoch organizácií Stieber a Brandt dokázali efektívne spolupracovať a zdieľať informácie. Táto spolupráca sa opakovala aj počas prusko-francúzskej vojny a aj v neskorších krízových obdobiach.
Významní pruskí agenti
Z kľúčových postáv agentov a špionážnych operácií možno bližšie spomenúť baróna Augusta Schlugu von Rastenfeld, ktorý patril medzi najdôležitejších agentov nemeckej vojenskej spravodajskej služby a ktorý pochádzal z územia dnešného Slovenska (narodil sa v r. 1841 v Žiline, niektoré zdroje uvádzajú Pressburg, Bratislava).
Ako najznámejší pruský agent poskytoval cenné informácie o francúzskej armáde a politických záležitostiach. Pôsobil od roku 1876 ako dvojitý agent, keďže bol zamestnaný aj francúzskou vojenskou spravodajskou službou (Deuxième Bureau).
Úspechy v získavaní informácií
Počas svojej dlhej kariéry poskytol mnoho dôležitých informácií a to údajne aj nasadzovacích plánov rakúskej armády v roku 1866, francúzskych armád v rokoch 1870/71 a francúzskej armády v auguste 1914. Jeho pôsobenie pred a počas prusko-francúzskej vojny bolo veľmi dobrodružné. V roku 1869 bol Schluga presunutý do Paríža, kde mal za úlohu infiltrovať francúzske ministerstvo vojny.
Tu si vytvoril vzťah s prefektom parížskej polície Michelom Lagrangeom, čo mu umožnilo prístup k dôverným informáciám. Vrcholom jeho pôsobenia v Paríži bolo získanie dôležitých informácií o francúzskych vojenských plánoch, ktoré prispeli k pruskému víťazstvu v bitke pri Sedane.
„Železný“ kancelár zasahuje
Otto von Bismarck, pruský kancelár, priamo riadil Zentral-Nachrichtenbüro a využíval jeho správy na informované rozhodovanie sa pri kľúčových záležitostiach štátu a presadzovanie svojich politických a vojenských rozhodnutí. Vojenská spravodajská služba bola od kancelára finančne závislá, pretože jej poskytoval zo svojich tajných fondov (skonfiškovaných od bývalých pruských kniežat, a prezývaných aj guelfské, či neskôr tzv.„reptiliánske“ čo v prenesenom význame možno chápať ako „špinavé fondy“) značné finančné prostriedky.
Táto tajná polícia bola kľúčovým nástrojom v Bismarckovej politike, najmä počas krízových období. Dlhodobý vplyv činnosti Zentral-Nachrichtenbüro a jeho spolupráce s vojenskou spravodajskou službou spočíval v tom, že sa položili základy pre vznik nemeckej imperiálnej tajnej služby, ktorá zohrávala významnú úlohu v nasledujúcich desaťročiach.
Zabudnutý príbeh
V Prusku pôsobilo na poli špionáže v spolupráci s vojenskou zložkou aj Ministerstvo zahraničných vecí a ich diplomati, ako aj vojenskí pridelenci. Ako spojka medzi ním a vojenskou spravodajskou službou pôsobil Gróf Otto von Bülow, čím zabezpečoval administratívnu a rozpočtovú kontrolu.
V úvode nášho seriálu sme si predstavili časť zo zabudnutého príbehu génia, menom Friedrich G. Belly, ktorý mal možno zostať len súčasťou tzv. skrytých dejín. Na svetlo ho dostalo len odhodlanie a náhoda. Predstavili sme si aj spôsoby zberu informácií pruskej tajnej služby a najvýznamnejších agentov a predstaviteľov. V ďalšom sa konečne vrhneme na šifrovacie prostriedky pruských vojakov a diplomatov.
