Ja by som k tomu ze LISP je nedoceneny dodal iba tolko ze castokrat je aj precenovany. A povedat ze zapis v LISP-e je to iste ako zapis v XML a preto ho LISP nepotrebuje tak nerozumie okolitemu aparatu okolo XML ako je XSD, type safety, name safety a kompatibilita medzi systemami.
Inac dajuem za pekny clanok, trocha opakovania z vysokej nikdy nezaskodi.
XML a LISP samozrejme neni to stejne, jedna se o dost odlisny pristup k jednomu problemu. Rekl bych, ze XSD, XML transformace atd. docela znam a chapu, ze v jinych jazycich (hlavne kompilovanych) tyto technologie maji smysl, ale pri pouziti LISPu je to kanon na vrabce, k tomu mene „mocny“ nez samotny LISP (i co se tyka napriklad typovych kontrol).
Je to presne jak rika Biktop – vy nevite, co to Lisp je.
Videl jsem aplikaci s XML jen par, ale u tech, ktere jsem videl, by se to Lispem dalo poresit daleko lepe, vcetne parsovani. Treba jen takove promenne – fakt, ze nemuzete v XML definovat nejaky atribut a dal to pak pouzivat silne omezuje jeho moznosti jako konfiguracniho jazyka. Ale nejvetsi problem XML je asi dichotomie mezi atributy a entitami (ktera ma vyznam pro puvodni pouziti XML jako markup jazyka, ale pro cokoli jineho jde o nadbytecnou komplikaci, ktera jenom ukazuje, jak se XML spatne pouziva).
XML je predevsim naprosto nevhodne na cokoli jineho nez markup textu (a i tam je ta vhodnost sporna), tj. 90% vsech aplikaci XML. A ja tvrdim, ze na tyto aplikace by byl vyhodnejsi Lispovy zapis (a zpracovani).
Co se tyce Lispu, skvely jazyk z nej delaji makra, a pro ty je bohuzel tento zapis docela podstatny.