Clanky pro uplne zacatecniky jsou fajn, clanky o tom, jak napsat konzolovou apps jsou fajn, ale co zatim postradam jsou zakladni principy tvorby aplikaci s nejakym gui. Treba s ncurses, gtk, ci qt knihovnami. Sam cas od casu lamerim v anjute s gnome-db, po par hodinach a studiu zdrojaku jsem se uz i pripojil k databazi. Uvital bych, kdyby se tu neco podobneho objevilo.
Odporucam zacat knihou o Xtoolkit (Athena Widget set-Xaw a Xlib a nieco malo aj o X protocol-e), To pojde na kzdych X-och, kedze v athene su vyrobene a potom ti nebude problem prejst na iny widget set ako napr. motif, qt ci podobne.
Ta kniha je..
Limpouch, Ales:" X Window System, programovani aplikaci Grada 1993,ISBN 80-85623-19-6
Ale nie som si isty ci ju dostanes, ja som ziskal pred dvoma rokmi posledny expemlar na Slovensku a poziacal som ho svojmu projektantovi, pricom ale viem, ze v kniznici je ta kniha na pozicanie..
Vies ja viem, boli sme traja co podla tej knihy mali za 3 mesiace postavit X-Win frontend pre riadeni stroj na rezanie Laser-om a ver, ze jeden -povodsne civilkar-to vzdal, ten, ktoremu mal predat vysledky jeho prace ho absolutne nepochopil, ale aspon popridaval nove widget-y, a dokoncil som to ja ako programator realtime casti A to bol moj prvy projekt pre X ako aj riadenie v GNU/Linux. Cize ak sa do toho clovek zaryzne tak to ide..
- Poziadavky na graphics front end riadenia- 1.zobrazenie dolezitych udajov on-line= obnovovanie do 200 ms.
2. nakreslenie nacitaneho planu rezania s rychloposuvmi, vykreslovanie uz vyrezanej casti- opat online a tak aby co najlepsie kopirovala zadany tvar ale bola realna- t.j. z dat z procesu
3. ovladanie systemu bez mysi len klavesnicou a to vcitane dialogovych okien
4. to vsetko vcitane riadenia na standardnom priemyslenom PC dneska Pentium MMX @233Mhz so standardnym RT jadrom - koli ovladacom- 2.0.35
Ver ze tam nehrozil nejaky otrasny kod z designer-a aplikacii.
Nekdo se tady ptal na programovani GUI. Ja myslim, ze na jednoduche GUI aplikace, nebo frontendy k uz existujicim, je lepsi pouzit skriptovaci jazyk Tcl/Tk nez to psat v toolkitu. Fungujici rozhrani se da napsat i na par radku, a pak se muze vylepsovat pridavanim parametru, ktere jsou popsany prehledne v manualu. Pise se v tom mnohem rychleji, nez kdyz to rozhrani pisete v cecku, a vysledny kod je navic kratky a prehledny. Zkousel jsem take Athena Widget, ale to mi prijde, ze je na jednoduche veci zbytecne slozite, stejne jako GUI ve windows.
Nekdo se tady ptal na programovani GUI. Ja myslim, ze na jednoduche GUI aplikace, nebo frontendy k uz existujicim, je lepsi pouzit skriptovaci jazyk Tcl/Tk nez to psat v toolkitu. Fungujici rozhrani se da napsat i na par radku, a pak se muze vylepsovat pridavanim parametru, ktere jsou popsany prehledne v manualu. Pise se v tom mnohem rychleji, nez kdyz to rozhrani pisete v cecku, a vysledny kod je navic kratky a prehledny. Zkousel jsem take Athena Widget, ale to mi prijde, ze je na jednoduche veci zbytecne slozite, stejne jako GUI ve windows.
Ten built-in editor v Qt Designeru se vubec nemusi pouzivat. Staci v Designeru udelat jen GUI, pospojovat signaly->sloty, a podobne veci, a pak tu vlastni tridu, ktera se pouzije, zdedit z te generovane, a dodelat do ni potrebne veci rucne, v editoru dle libovule. Urcite to je nekde v dokumentaci nebo tutorialu popsane (minimalne to byvalo).
Snazit se kuchtit si GUI rucne, kdyz je k dispozici Designer je IMHO masochismus.
No jasne, ale kdyz je treba pridavat nebo odebirat widgety dynamicky, je cely Designer v koncich. Nehlede k tomu, ze pokud se clovek nauci pouzivat layouty a pamatuje si par zakladnich veci, neni to zase az takova prace. Obzvlaste v tom Pythonu, ze...
Navic podpora pro Python sice je, ale nevyhodou zustava, ze na rozdil od C++ se musi vygenerovany kod subclassovat, protoze o veskere zmeny by pri novem generovani clovek prisel. Takze kazdy musi posoudit sam, co je pro nej vyhodnejsi.
Jenom pro informaci, jak QT tak GTK+ maji v development casi webu hodne slusne tutorialy pro zacatecniky. QT k tomu maji napr. program assistant s tutorialy, priklady, kompletnimi referencemi trid ... Kdyz to clovek spoji s mailing listem, myslim ze vic nepotrebuje. Je fakt, ze je to v anglictine, coz by ale pro programatory nemel byt vyrazny problem.
Nov 9 2003 Glade 2.0.1 released !
Apr 20 2003 Glade 2.0.0 released !
Oct 7 2002 Glade Beta for GTK+ 2 And GNOME 2 Available ( Glade 2.0 is almost ready :)
Novy glade2 v beta verzii som si vyskusal asi tak 3x, stale zmrzol uz pri umiestnovani widgetov v okne. Potom som si precital "Still in beta, happy bug hunting" a dal som mu zbohom. Teraz citam: "unfortunately at the moment the developement is not as fast paced as we would like" :(
Ma GTK <<pouzitelne>> vyvojove prostredie, ktore dokaze vyuzivat aspon priblizne nove vlastnost GTK2.x.x?
Pouziva GLADE niekto pri vyvoji viac ako len jedneho projektu?
Asi pred dvomi rokmi som pisal aplikaciu v Gtk+2 a Gnome2 (par mesiacov po release Gtk+2). Glade bol vtedy len pre Gtk+1.2, ale samotny libglade fungoval a bol som s nim velmi spokojny. (Libglade precita XML s definiciou widgetov a za behu ich dynamicky vytvori, dokaze aj precitat nazvy funkcii z namespace beziacej aplikacie a priradit ich ako obsluhu signalov...)