>Napájecí zdroj také nemusí odfiltrovat všechny vnější vlivy, zejména ty, které mají
>vysokou frekvenci (synchronní elektrické motory, zapnutí zářivky atd.)
To myslite vazne?
V tom pripade vsetky priemyselne PC pre strojarstvo su nespolahlive...
Tam je, totiz v strojoch rezanie plazmou laserom, napajany PC z tej istej vetvy menice ako sestpolovych synchronnych motorov s permanentnym magnetom. Mecie su spojene z PC cez analogovy signal alebo priemyslenu zbernicu a teda ak nechceme slucku na zemneni tak musi "zem" prechadzat od PC k menicu...
No a odfiltrujete v praxi to ruseni ve zdrojich (popr. primo v menicich pro motory) nebo ne? On takovy impuls, ktery vznikne pri roztoceni motoru se dost podoba Diracovu impulsu (hodne vysoka frekvence, samozrejme to neni idelani Dirac :-) a docela dost zdroju v beznych PC ho propusti dal na zakladni desku - je to krasne videt na osciloskopu.
>On takovy impuls, ktery vznikne pri roztoceni motoru se dost podoba Diracovu impulsu
mate na msyli zaberovy prud? Ak ano ta mate pravdu moja "dizertacka" bola na temu Adaptivne riadenie synchronneho motora s permanantnym magnetom -obhajoval so ju nie tak davno(6.6.2008). Takze,aspon dufam, mozeme hovorit v pojomch. Tema ma zaujala, lebo toto vysvetluje niektore problemy v implementaci riadenie cez RTAI (v podstate hard relatime papch na bezny kernel), ktore ma ani nanapadli...
Prave to je ten problem, strojari kupuju primeyslen skrine odolne tak akurat na prach ziadne Faraday-ove klietky s odrusenim a uz vobec nie optocleny. Na to strojari a silnoprudari zvysoka kaslu. A my sa len cudujeme, co system obcas vystraja v hale a nerobi to v kancelarii...
mne ano, ale strojarom nie. Skonstruuju si co chcu, povedia navrhnite riadenia, ked je hotove tak to daju otestovat na EMC a ak neprejdu testom cosi vyriesia aby sa dostali do normy. Ale dokopat ich do mechatronickeho navrhu sa nam nedari 7. rok...
Prumyslove PC je prumuslove PC a PC co mate doma je PC co mate doma... Autor psal, ze zdroj ty vnejsi vlivy odfiltrovat nemusi, coz znamena, ze je odfiltrovat muze - zalezi na konstrukci...
Pokud jste mel nekdy rozebrany spinany zdroj z PC, tak ste si jiste na plosnem spoji vsiml velkeho prazdneho mista v blizkosti napajeci zasuvky - mista kde by mel byt EMC filtr, ale misto nej je tam pouze kus dratu (dva kusy)... takze si nemuzete delat prilis velke iluze...:)
Když jsem sháněl náhradní kondenzátory do základní desky, byl jsem překvapen udávanou životností: Běžné Low ESR kondenzátory mají udávanou trvanlivost kolem 6000 hodin, kvalitní 8000 hodin. Kondenzátory s vyšší udávanou životností jsem v běžných elektro prodejnách nenašel (popravdě řečeno, už jen sehnat Low ESR kondenzátor 4700µF/6,3V není jen tak).
hmm, to neni moc, necely rok :-( Ale jestli se jedna o pouhe vyhlazeni napajeciho napeti, tak by tam stacilo vrazit normalni elektrolyt ne? (popr. jich dat par paralelne vedle sebe, Q taky nehraje az takovou roli).
Obyčejné kondenzátory nedají při rychlých změnách odběru dostatečný proud. A paralelně připojený keramický kondenzátor to nevykryje kapacitně. Výsledkem je zvlnění napájení.
Zvlášť při napájení procesoru čeká obyčejné kondenzátory krátký život. Je značný rozdíl, jestli 50A teče přes ESR 20mΩ (se ztrátovým výkonem 1W) nebo přes ESR 100mΩ (se ztrátovým výkonem 5W). A kvalitní Low ESR kondenzátory vydrží i 105°C.
Vydrží 105°C, ale jak dlouho? Vysoká teplota snižuje životnost elektrolytických kondenzátorů razantně. Zvláště kondenzátory umístěné v blízkosti chladičů např. mikroprocesoru jsou adepty na krátký život.
Tech keramickych kondenzatoru se tam musi dat moc ...
Kdybych nahrazoval 4.7mF Low ESR necim, co jde bezne koupit, tak bych zacal tim, ze bych tam dal tak 20x 1mF a k tomu 40x 330nF keramiku ... netvrdim, ze by to fungovalo urcite, ale mozna by to fungovat mohlo.
Jinak Low ESR kondenzatory je mozne kuchat ze starych zakladnich desek, ktere byly vyrobeny v dobach, kdy se tam davaly jeste kvalitni soucastky.
Dve veci
1) zivotnost je vetsinou udavana pri maximalni teplote u prumyslovych kondenzatoru vestinou 105 C, u komercnich rekeneme 70 C, tuto teplotu v PC pravdepodobne nemate
2) po uplynuti doby zivotnosti kondenzator neexploduje ale pouze se mu zhorsi parametry oproti definovanym... (vlivem toho sice explodovat muze, ale vetsinou se nestava:)
Autor nedoporucuje pajeni primo kvuli delikatni mnohavrstve desce.
Ja pajim na mnohavrstvy SMD desky trafopajkou a problemy jsem s tim nemel. Pajet se da cimkoliv v jakychkoliv podminkach za podminky ze cin neprehrivame vic nez je potreba k roztaveni.
Pokud mate pajku kde se teplota neda ovladat - tuzkovita na 230V do zasuvky, na propanbutan, na okapy - tak tu nepouzivejte.
Stejne nepouzivejte pajku kde se teplota sice da ovladat, ale ne teplota hrotu, ale teplota uvnitr pajky v miste kde je teplotni cidlo, ktera s teplotou hrotu nema nic spolecneho.
Takova regulace reguluje teplotu hrotu tehdy a jen tehdy kdyz se s pajkou nepaji, coz ponekud popira ucel vyrobku. Typickym predstavitelem jsou ERS 50, Weller.
Zbyvaji dva typy - stara dobra trafopajka (regulace pomoci inteligentniho hominida co pajku drzi v ruce) a Metcal (hrozne draha).
Trafopajkou jsem vymenoval i tri velke patice za precizni a kondenzatory (celkem 118 pinu) v Didaktiku Gama ktery je nekvalitnim citlivym tistakem prosluly a temer nic jsem nezkazil.
Pockej, Didaktik mel vicevrstvou desku? Co si pamatuju, tak za komancu byl problem sehnat i normalni tistak, maximalne tak dve vrstvy. A jeho cipy byly klasicke s rozteci 2,5mm, to jeste trafopajka zvladne, to je pravda (regulace teploty zmenou stridy ze?).
Do Atarka (800XL) se taky jeste dalo s trafopajkou, ale uz to bylo o hubu, protoze ten tistak tam byl nic moc.
Nedoporucuju to hlavne lidem jako jsem ja, co do elektroniky uz jenom fusuji, ono napajet ten kondik na vyvody stareho je precejen bezpecnejsi nez potom opravovat desku dratovymi propojkami :-)))
Samozrejme, vsak by bylo nemozne to proroutovat jednovrstve. Byl to ale nekvalitni kuprextit domaci provenience, kde se nedoporucovalo ani jednorazove odsati soucastky (ihned riziko odlepeni medene folie).
Proto se opravy provadely ucvaknutim puvodni soucastky a napajenim nove na trcici privody :).
Jinak, trafopajeckou jsem napajel preruseny dratek, vedouci od zakapnuteho i2l cipu k padu na plosnaku, bez problemu. Trafopajkou jsem pajel i vyvody CF konektoru, http://www.abclinuxu.cz/images/clanky/ruzne/cfide-foto.jpg , bez problemu. Stalozarnou "mikropajecku" pouzivam jen tam, kde musim v kratkem case dobre prohrat spoj. Jinak pouzivam trafo s platinovou smyckou, ktera je vecna, a hreje tak akorat na DIL/SMD zalezitosti...
Na svojej doske (athlonXP, DDR1, 333Mhz pamate) som po 5 rokoch musel menit asi 6 vyschnutych kondikov. Vsetko som povymienal trafo-pajkovackou a bolo mi jedno, kolko to ma vrstiev. (dufajuc, ze tie nozicky to nemalo selektivne pripojene len ku niektorym vrstvam - take sa asi ani nerobi snad..). Uplynuli 2 roky a pocitac mi paradne sluzi aj nadalej. Ani neviem, co s tolkym vykonom a desim sa dna, ked budem musiet kupit nejake este vykonnejsie delo.
Otazka na autora: Bolo by mozne urobit nejaky serial clankov aj na temu elektronika? Myslim zaklady konstrukcie obvodov, aku suciastku kde pouzit, ako to bude fungovat..
So svojou pajkovackou som si uz poskladal mnozstvo obvodov podla obrazka, ale vacsinou nerozumiem, ako to vlastne funguje.
Vim ze je to na tomto serveru mirne OT, ale nemuzu si pomoct...
Rozhodne bych mikropajky typu ERS50 nezatracoval, urcite dokazi regulovat teplotu hrotu s mnohem vetsi presnosti nez vami uvedena trafopajka... Cin se u trafopajky roztavi max. za sekundu od zapnuti pajky. Neboli za 1s zvladne ohrev o min 300C nez zareagujete vypinacem, tak tam mate klidne 500C.
Pokud se budete snazit cvakat vypinacem jako o zivot, tak se zase vystavujete riziku poskozeni soucastek elmag polem.
Pokud pajite humpolacke nohate soucastky na douvrstve desce, tak je uplne jedno cim je pajite, ale pri praci s jemnymi SMD mate znacne riziko urthani plosek nebo i poskozeni prokovu...
Bezny clovek (nevim jak vy) nema reakcni dobu 1 sekunda ale 200 milisekund.
Soucastka se neposkodi elektromagneticky polem ale prilozenym napetim. Pajku jsem z tohohle hlediska zkoumal a zjistil jsem, ze sekundarni vinuti (i jen to s zarovickou) spicky konzumuje. Kdyz clovek odpoji proud z primaru, ten pokracuje v sekundaru, aby se nezmenila magnetizace jadra. Takze to jako zapalovaci civka nefunguje - pokud neni prerusena smycka a vysroubovana zarovicka soucasne.
Ale jo ERS50 je hodna zatraceni. Napr. v praci jsme potrebovali napajet monitorovaci vyvod na pin CPU s rozteci 0.7mm. Weller (neco jako ERS 50) se tam nedostal protoze okolo byly SMD kondenzatory, odpory a konektory. I ten tenky hrot byl prilis tlusty.
Musel jsem bezet do obchodu pro levnou cinskou trafopajku, dal misto smycky tenky dratek, cvak cvak a bylo to.
Jindy jsme potrebovali vymenit v embedded zarizeni flash pamet 4MiB s rozteci 1mm nebo 0.7mm. Weller opet neschopny, nebot nemel nastavec ktery by ohral celou radu vyvodu najednou. Ohnul jsem smycku v trafopajce do hranata, trochu pretah pilnikem a pamet vyletoval a zaletoval novou. Jela. Ke zniceni udajnym elektromagnetickym polem nedoslo.
Na vyletovavani SMD je trafopajka k nezaplaceni, pokud nemaji 4 rady k nozicek. Deska se pritom ani moc neohreje. Takhle jsem i vyletovaval nejake svaby z vraku nejakeho stareho HW co jsem potreboval na patch Didaktika, protoze se mi pro ne nechtelo bezet do shopu. Jedou, bez poskozeni udajnym elektromagnetickym polem.
Tohle uz hranici s demagogii - kazda mikropajka vcetne ERS50 ma vymene hroty, muzete si k ni dokoupit hrot ostry jako spendlik.
Ono nepotrebujete nastavec kterym ohrejete celou radu pinu najedou... Staci kdyz si na piny nanesete tolik cinu az se vsechny spoji dohromady a je to venku cobydup... Schvalne to zkuste a uvidite...
Trafopajka ma obecne dva problemy, jednak ze nema uzemneny hrot a druhak nespina v nule, ale jak se trefite do sinusovky, tak se do ni trefite... 100x se nic nestane a po stoprvni treba taky ne.
Bohužel tvoje metody pájení nemají nic společného s profesionální prací. Pokud pájíte bez regulace teploty jednou se vám to vymstí.
BTW Není radno radit kutilům používat trafopájku vzhledem výskytu citlivých součástek na přepětí na desce. Kutil nezná tz správné zásady práce s trafopájkou, tak jako člověk s příslušnou kvalifikací.
v prve rade bych chtel podekovat za tuto kvalitni serii, ktera mi poskytuje obrovske mnozstvi zajimavych informaci, presne takovou formou a na presne takove urovni, jak mi to vyhovuje.
Chtel bych se zeptat, kolik planujete celkem vydat dilu, mam totiz dosavadni vytistene, a chtel bych si je nechat svazat, tak at si muzu spocitat, kolik svazku bude asi potreba a pripadne uz urcitou cast nechat.
Zatim to nebylo psano. Jsou dve moznosti - bud ted SW postupne prenaset na mista pameti, ktera jsou uz otestovana (napriklad na prvni adresy a posleze uplne na konec pameti), nebo ten test nechat na miste s tim, ze se bud dana cast pameti neotestuje, nebo se cely test vleze do cache (ale to by se muselo udelat nejakym trikem). Idealni je mit tester pameti co nejmensi a spoustet ho na "holem" pocitaci. To je pripad pekne udelaneho memtestu, ktery zabira v poslednich verzich tusim pouze 150kB, tj. jim obsazena cast pameti je minimalni.
Literaturu a odkazy na internetu samozrejme uvedu, ted to bude v souhrnne podobe na konci povidani o zakladnim HW (CPU+pameti). Z obrazku jsem kreslil treba ty animace, jak pracuje CPU (OO.org+animator, ktery jsem udelal v Jave) a minule ty prubehy signalu (i kdyz to vlastne nejsou obrazky, ale ASCII art.), samozrejme treba ty fotky CPU jsou stazene. Mate asi pravdu v tom, ze by se odkazy hodily u kazde casti (ne vsichni asi budou cekat dalsi dva-tri dily), zkusim to dodrzet.
abych to jeste doplnil, tak v tomto dile jsou informace z:
1) kniha Polovodicove pameti (tusim to napsal Valasek a vydal Kopp, podivam se doma)
2) ta stranka, na kterou je odkaz uvnitr clanku (takze aspon v tomto dilu jsem neco uvedl :-)
3) poznamky z prednasek Architektury pocitacu (FIT Brno, prednasel prof. Dvorak)