Kdysi davno jsme s kamosem hrali Tetris2, prave na Sharpu. Ale uz si nepamatuju, jestli to melo stejnou hudbu jako na Spectru (tam hralo AYcko). Nevite nekdo, jak byla ta hudba zkonvertovana nebo jestli tam vubec byla?
(btw. jako ataristovi se mi na Sharpu strasne libila prave zminena Hlipa, ta grafika na MZku fakt nebyla z nejhorsich :-)
Ten PWM obrazek vypada stejne jako tenhle: http://en.wikipedia.org/wiki/File:Delta_PWM.png
Ten obrazek je ale pod GFDL nebo CC-BY-SA copyrightem. Clanek ma ale copyright "Copyright (c) 1998-2009 Internet Info, s.r.o. Vsechna práva vyhrazena.", ktery je s GFDL a CC-BY-SA nekompatibilni.
Zajimalo by me, jestli pro to existuje nejake vysvetleni jak je to v souladu s autorskym zakonem.
to je zajimava otazka. Asi ma Root copyright na poskytovani obsahu a ne na vlastni obsah ne? i kdyz tezko rict, treba by bylo lepsi ten obrazek jen odkazovat :-)
"This file was generated using the following python code (requires the module scipy)" - stačí, aby autor použil priložený python code (za predpokladu, že má na použitie toho kódu práva), vygeneruje si tým from scratch nový obrázok, ktorý už patrí jemu.
Otazka je, kdyz ten kod vygeneruje novy obrazek ktery je binarne identicky s tim puvodnim, tak jestli to je stejne dilo a nebo odlisne. Podle me to je dilo stejne a tim padem copyright na to je stejny jako to puvodni dilo, tedy GFDL.
To znamena, ze na vsechny padelky Mony Lisy by mel autorsky narok sam Leonardo? (teda na kvalitni padelky, pokud jsou +- stejne s originalem). A nebo by stacilo ten obrazek trosku upravit (zvednou jas o 1, to nikdo nema sanci poznat) a binarne je to zcela neco jineho :-)
Asi sa tým dostávame k inej hlbokomyseľnej otázke, a síce: keď vyrobím niečo a to vyrobí niečo iné, som autorom toho iného? Čiže ak napíšem program, ktorý nakreslí obrázok, mám práva (okrem programu) aj na obrázok? Na prvý pohľad sa zdá, že program nie je "osoba", nemá žiadne práva a teda jeho diela nemôžu byť chránené autorským zákonom. To ako keď si postavím robota a on nakreslí umelecký obraz... citujem AZ: " Predmetom autorského práva je literárne a iné umelecké dielo a vedecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora". V prípade programov (robotov atď) o "vlastnej tvorivej duševnej činnosti" nemôže byť ani reči.
Z toh vyplýva iba ak to, že príslušný copyright na wikipédii je neoprávnený.
Jeste me napadlo (zrovna ted pri konfiguraci IM) - jak je treba osetrene to, ze PSI muze pouzivat ikony z klienta ICQ nebo MSN? Dokonce jsou v zakladni instalaci. Ikona je prece taky obrazek a pochybuju, ze MS nema jejich pouziti nejak ocopyrightovane.
Ten obrázek je skutečně z Wikipedie. Popravdě řečeno mě nenapadlo, že by zrovna u tohoto zdroje informací měly být problémy, protože jestli to dobře chápu, tak na článek (tu část, co jsem udělal - bez některých obrázků) mám autorská práva já ne? Co se týče screenshotů, tam je to vlastně jak? Je to odvozené dílo? :-)
Autorska prava mate IMO vzdycky Vy, protoze se jich nejde vzdat. Problem je jen se sirenim - nejsnazsi reseni by bylo clanek uvolnit i pod licenci, kterou vyzaduji ostatni casti (pocet zobrazeni na rootu by to podle me neovlivnilo).
Ja jsem mel vzdycky za to, ze kdyz clovek napise clanek s obrazky tak se jedna o jedno dilo. Pokud tam date obrazek odjinud se jedna o odvozene dilo a licence clanku musi byt kompatibilni s licencemi vsech puvodnich obrazku, tzn. Root by musel ten clanek vydat pod GFDL a ne pod "vsechna prava vyhrazena".
Ale dukaz na to nemam. Myslim, ze byste se mel zeptat lidi z Roota, ty kdyz publikuji takhle ve velkem tak snad doufejme sviti do problematiky.
Me to jako stve ze komercni servery delaji bububu nesmite kopirovat nase clanky porusili byste zakon, ale sami (dle meho nazoru) zakon porusuji.
Jeste si dovolim pripomenout Philips SAA 1099 (osm oktav, sest kanalu, stereo) pouzity v osmibitu SAM Coupe. (Mimo jine take v predchudci soundblasteru "Creative Music System" (C/MS), kde byly pouzity dva cipy pro 12 hlasy vystup.)
me by zajimala ta poznamka k tomu soundblasteru. Vzdyt uz i SB Pro na PC hralo neporovnatelne lip jak amiga a melo neporovnatelne lepsi moznosti ne ? Sem si vzdycky myslel , ze COVOXem se PC dotahlo na zvuk amigy a vse ostatni uz potom bylo jen lepsi :)
A kdopak to na tom SB musel mixovat? Tam jde o to, ze Paula sama o sobe prehravala 4 samplovane hlasy a SB jeden (ve stereo verzi dva), tj. mixovani se muselo delat pomoci SW, coz neni az tak zadarmo. Viz dema, z nichz mnohe jela jen s Gravisem, prave kvuli jeho schopnostem.
No vidíte, a dnešní zvukovky už zase mixují softwarově. Dokonce bych se nedivil, kdyby zvukovky byly jen 32-bitové D/A převodníky a vše ostatní obstarával ovladač (včetně oněch vznešených názvu, jako High Definition Audio Panel)
no spis to budou 16-bitove D/A, jinak souhlas. Dnesni procesory jsou tak rychle, ze se zda, ze by klidne mohly SW mixer zvladat. Problem je hlavne v operacnich systemech, treba XPcka jsou na tom podle vseho hrozne, kdyz ani sam velky MS nedokaze prehrat uvodni melodii bez trhani :-(
Jediné běžné dnes prodávanmé zvukové karty s HW mixerem jsou SounBlastery postavené na čipech EMUxx (EMU10K1 u Live!, EMU10K2 u Audigy, EMU20K1 a EMU20K2 u X-Fi). Levné (value) verze jsou ale postavené okolo levnějších čipů (např. CA010x) HW mixer nemají.
Chcel by som sa opytat, ci neviete ako boli a ako su robene hudobne pohladnice.
Ako je tam generovany zvuk?
Ako je zaznamena melodia.
Volakedy to boli iba take pipatka. Ale dnes to uz ma nasamplovane "cele" skladby.
Tak isto: ako bol generovany zvuk vo "vajcovkach"? Je to iba PWM?
Vdaka
P.S.: Bruzdanie po youtube: Kompilacia hier pre vektorovu konzolu Vertex http://www.youtube.com/watch?v=J8eZOJr5rs4
P.P.S.: Fascinujuce ako malo stacilo grafiky, zvukov, hudby a deju v tych starych hrach a clovek bol z toho cely happy [tyka sa Atari, C64 ....]. Druha vec je ze viacej sa z toho vyzmykat nedalo
Diky za podekovani, moc me to tesi (i kdyz dnesni dil se asi podle hodnoceni az tak nelibil).
K tem pohlednicim - nektere jsem ze zvedavnosti rozdelal a byla tam takova ta znama piezoelektricka desticka s kusem kremiku, co byva v digitalnich hodinkach (kolecko z medi, na tom kremikove kolecko, nahore druhy spoj - http://en.wikipedia.org/wiki/File:2007-07-24_Piezoelectric_buzzer.jpg).
Ten kremik po privodu stridaveho napeti kmita a podle vseho (IMHO) skutecne "rozpoznava" jen dva stavy, takze se musi pouzit PWM (resp. urcite je zmena tvaru krystalu zavisla na privedenem napeti, ale asi hodne nelinearne, takze PWM je v tomto pripade asi lepsi reseni). Nekde mam stare digitalky, tak je muzu pripojit na osciloskop a podivat se :-), ale opravdu bych cekal PWM rizenou z nejake ROM s "vypalenou" melodii. "vajcovky" - jestli tim myslis ty ruske playstationy :-))), tak maji tu stejnou soucastku.
Tak podle vseho digitalky i starsi pohlednice ani PWM nepouzivaji - proste prehravaji obdelnikovy signal o nejake frekvenci, ktera je potom slyset (navic ty obdelniky vypadaji dost zkreslene, jakoby tam dochazelo k jejich derivaci). Tim padem nelze udelat polyfonii ani samplovane zvuky (jen jednobitovy sampling). Stejny princip je pouzity v nekterych hrackach (ted mam pred sebou lokomotivu, ktera prehrava jednobitove samply - houkani, rozjezd, cinkani).
Sorry, samozrejme jde kremen (SiO2), uz jsem z tech pocitacu uplne zblbly :-) Ta zavislost zmeny tvaru krystalu na napeti existuje, jak pisu a je nelinearni. Co jsem se ted dival na mikrovlnku a uz zminenou hracku (lokomotiva), tak tam jde na piezo "reprak" pouze obdelnikovy signal, predpokladam ze i v pohlednicich (ktere maji +- stejny pistivy zvuk) to bude take tak.
To sledovani signalu je trosku slozitejsi, protoze zdroj obdelnikoveho signalu (melodie) je dost mekky a samotny piezo se snazi zakmitavat na nejake sve frekvenci, takze je lepsi ho odpojit a dat misto nej odpor nebo zapojit osciloskop jen tak naprazdno.
Ty brďó, to nemá chybu! Na ZX som celkom dosť robil, ale toto mi teda nenapadlo, kto to urobil? Nechce sa mi to ťahať do emulátora, takže ako obrázok som to nevidel, ale neverím že bude zmysluplný. :-) To je sila, cool.
A keď už píšem, tak k tej poznámke niekoho že si myslel že SoundBlaster je lepší ako Amiga - ha, ha, ha. Jasné. :-) Dnes už ani GUS nikto nepamätá, hrôza.
Pamata, pamata. Mal som doma GUS MAX, robil som na tom v Impulse Trackeri. V porovnani so SB16 to malo neporovnatelne lepsi zvuk, pruser bol, ze to malo len 1 MB pamate na sample.
Fakt je to jenom obrázek? Je to nějaký dlouhý (časově), přece na Spectru byla přenosová rychlost něco okolo 1500 bps a jestli si dobře pamatuju, tak se "natahoval" pár sekund (bitmapa+atributy). Jestli to má někdo v TAP formátu, hoďte sem prosím odkaz, narval bych to do emulátoru, to mě opravdu zajímá, jak ten obrázek bude vypadat :-)
Samozřejmě, že ne. Ale podle zvuku by z toho mohl být zajímavý obrazec a atributy by nemuseli být jen rozblikaný barevný šum(mi furt nešlo do hlavy jak můžou do SCREEN$ nacpat kód, tak jsem nacpal CODE$ do obrazové části).
Nj. to jsou ty architektury, kde clovek nemuze vypnout obrazovou pamet, ani kdyz ji nepotrebuje :-)))
Na Atarku byly kopirovaci programy, ktere dokazaly obsadit prakticky celou pamet - odklopily ROM-Basic, velkou cast ROM-OS a nastavily grafickej rezim s jednim jedinym radkem textu, coz melo i s display-listem necelych 50 bajtu. Nj. to byly casy, kdy jeste pridavna RAMka byla pekelne draha (ted tam mam nacpanych 320 kB to je uz polovina toho, co Bill povazuje za dostatecne :-)
Nekde bych doma nasel par programku pro PC Speaker, to je vlastne totez co beeper na Speccym. Asi nejznamejsi je programek mluv.exe, tomu bylo dost dobre rozumet a potom par demicek, treba Meciarnator (http://nuane.com/m2/) taky AFAIK fungoval i na PC Speakeru.
Ale ty veci od Mister Beepa jsou asi opravdu nejlepsi.