Tady to je evidentne proto, ze sem chodi hodne programatoru a tohle je pro geeky obecne zajimava technologie. Na slashdotu bylo neco podobneho.
Na druhou stranu: muze me nekdo odkazat na nejakou realnou ukazku vystupu tohoto programu? Na strankach MS sem si stahnul video a je tam jen tuna managerskejch kecu a asi tak jedna letma ukazka, kde je nejakej 3D model a to tam byly jen puntiky na cerny plose. Podle me rikat, ze to umi rekonstruovat 3d modely, je znacny zveliceni schopnosti toho, co maji.
su - \mathfrak{M}ĦĒNJMARCHON (neregistrovaný)
Jj, technologia je to zaujimava, ale my by sme chceli vidiet algoritmus (technologiu) a nie kopu manazerskych kydov :-) Keby napr. P. Tisnovsky napisal clanok o tom algoritme a spomenul, ze nieco take vie nejaky onen od Mrakosoftu a nejaky iny onen od SGI, atd., tak je to OK. S manazerskymi kecami si mozme akurat tak tapetovat latrinu, ze jo ;-)
Ten algoritmus mi dost pripomina niektore casti prednasky Digitalni zpracovani obrazu na UTIA AV CR, mozno by som ho aj vymyslel keby sa moc zamyslim ;-)
su - \mathfrak{M}ĦĒNJMARCHON (neregistrovaný)
Tri veci:
1) tvoj prispevok vyssie, kde sam hovoris, ze tam nic poriadne neni
2) pripomina mi to prave veci z Digitalneho zpracovani obrazu - konvolucie/dekonvolucie, registracia, atd. Zo spravicky samotnej som sa zatial nic nove nedozvedel.
3) predchadzace sklamania z Mrakosoftich research paperov (napr. Avalanche paper), zase nechcem generalizovat, proste empiria
Precital som si paper (zbezne) a pozrel som si video. Nechcem hanit autora papera, ten urcite odviedol kopu prace, IMHO si tipnem, ze mrakosoft mu paper zcenzuroval, aby nahodou niekto z open-source komunity mal problem zreplikoval algoritmus (algoritmus je v papieri obkecany, ale nie explicitne uvedeny). Je tam aspon nejaky link kde sa to da vyskusat? Nezda sa mi, ale je mozne, ze nieco prehliadam.
Verdikt:
Co mi vadi, je forma spravicky (vina ide autorovi spravicky). Naco mi je vediet, ze mrakosoft ma photosynth? Soft, ktory vlastne ani neni hotovy (zase nie vina autora algoritmu, ale PR mrakosoftu). Ked chcu PR, nech si zaplatia reklamu, alebo nech spravicka vyjde trebars na zive, na roote su trocha narocnejsi ctenari. Ako by mala spravicka vyzerat, ked uz vyjde na roote:
---
Mrakosoft ma photosynth a rekonstruuje 2D obrazy na 'deravu 3d scenu' a nie ze rekonstruuje cely 3d priestor. (BTW trebars mozno neni odveci spomenut, ze tie interpolovane body su meratelne mnoziny, aj ked to je asi jasne).
Key features:
-registracia je zalozena na SIFT keypoint detectore, threshold je 20 matchov
-registracia pouziva este tieto featury: A, B, C
-focal distance je extrahovana napr. z EXIF
-image modeling je zalozeny na SfM (structure from motion), ktory vysekava zo statickych obrazkov informacie o 3d scene (Hartley & Zisserman 2004: Multiple View Geometry)
-podla moznosti aku ma algoritmus zlozitost, ked uz nie explicitne, tak uviest, ze na stroji X to trvalo n sekund s m fotografiami, toto napriklad nevidim ani v povodnom paperi, ale budiz
...
-hlavne ze je tam Praha :-)
---
Vytka je smerovana autorovi spravicky, ktory si nedal namahu povedat o tom softe nieco rozumne (alebo zeby nevedel?). Takto som zbytocne stravil polhodinu za to, co by mal spravit autor spravicky. Nepovazujem sa ziadneho experta na digitalne spracovanie obrazu, aj ked nejakych 5 veci o tom viem ;-) Je to zaujimavy obor, ale nie zrovna moj. Hoci poznam par ludi, ktorym by sa spravicka vo vhodnom tvare hodila. Tot hadam vsjo :-)
su - \mathfrak{M}ĦĒNJMARCHON (neregistrovaný)
Last, but not least: ak chcel to PR aspon zakryt, tak si mohol dat namahu najst napr. ten Hugin (http://hugin.sourceforge.net/), co sice nerobi presne to iste, ale je dost podobne a je to open source. (thx goes to dobrodinec, ktory ho spomenul :-))
su - \mathfrak{M}ĦĒNJMARCHON (neregistrovaný)
A je velka sranda vidiet na konferenciach ludi z Microsoft Research, ktori na polovicu veci pouzivaju Cygwin :-) Zase, vytka nejde researcherom. Jeden clovek mi hovoril, ze NT/XP maju dobre skryte POSIXove rysy, napr. ze sa tam da najst trebars mmap() - nedokumentovane funkcie.
Neviem kolko je na tom pravdy, sam som to nehladal, ale jak poznam Mrakosoft este od cias DOSu, tam mali podobnych nedokumentovanych hackov desiatky, ak nie stovky. Najziarivejsim prikladom je DOS busy flag a obchadzanie rozbitia DOSoveho zasobnika cez int 24h (tusim interrupt kritickej chyby, pri ktorom sa prepol zasobnik). Sachovanie s PSP (program segment prefix) a trap interruptom, aby sa dali v DOSe pisat multitasking v dobe, ked uz *nixy multitasking mali.
A najvtipnejsia instrukcia LOADALL/SAVEALL (intelovska nedokumentovana, vyskytovala sa tusim na 386/486), naplnila alebo ulozila vsetky registre, *vratane* programatorsky neviditelnych casti, dal sa s tym vydobit 32-bit pristup k celej pamati v realnom mode.
Co je to za blbost? Web o linuxu je pro vsechny, kdo ho chteji cist a at jsou to pro me za me i widlaci. Naopak sdilim nazor, ze se tato zpravicka nijak netyka unixoveho (potazmo jineho free) sveta, takze tu imho nema co delat.
kdybyste to náhodou tak nepochopili... smyslem výše uvedeného přízpěvku nebylo navážet se do slováků, ale poukázat na skutečnost, že je i na "linuxovém" serveru lze publikovat články či odkazy týkající se technologií od microsoftu. Linux není svatá kráva a z microsoftu bych nedělal belzebuba.
su - \mathfrak{M}ĦĒNJMARCHON (neregistrovaný)
To je eq ako tvrdit, ze ked zoberem z nahodnych website po 3 znakoch a upatlam z toho inu stranku, tak si skoro kazdy najde, co chce. Co je sice pravda, ale to mozem rovno tie stranky hladat v bin/dec/hex rozvoji \pi. A mrakosoft neni belzebub, ale \mathfrak{B}ubak \mathfrak{B}lby. (brat s rezervou, nechce sa mi to tu rozpisovat).
Takato technologia musi byt narocna na CPU a RAM, a presnejsia bude, len ak tych fotiek bude aspon 10 z 360°, lebo si neviem predstavit, ako by si domyslalo eci z druhej strany.
"renderovali" je sice minuly, ale je dokonavy i nedokonavy, takze se z toho moc nepozna, kdyz to neni jasne ze souvislosti.
Tak nedelej chytreho, kdyz jazyku moc nerozumis.
No, nechci se do niceho poustet, ale IMHO v cestine zpravidla minuly cas, at uz dokonavy ci nedokonavy, oznacuje dej, ktery bud probehl (dokonavy) anebo probihal (nedokonavy), ale jiz (nyni) neprobiha.