Kazdej co udela dalsi distribuci misto toho aby se pripojil k nejakemu existujicimu projektu a delal uzitecnou praci misto neustaleho balickovani toho sameho porad dokola, by mel dostat poradne pres hubu.
Takze misto napsani aplikace nebo vytvoreni jednoho metabalicku se ma vzdy vytvorit nove distro? Pres hubu si dej sam, ale s takovym nazorem by to chtelo spise vysetrit.
Čiže odpoveď, čo sa skrýva za mýtom, že niekomu "vyhovuje nejaké distro" nepoznáte? Z pohľadu normálneho užívateľa sa distrá líšia len v niekoľkých, preňho v zásade nepodstatných, veciach. Každé distro ponúka pár odlišných nástrojov pre správu, mierne odlišný výber aplikácií a ich verzií (čo vzápätí zrovnajú neoficiálne repozitáre alebo vývojové vetvy), trošku inú predstavu o vyladení niektorých vecí, trošku iný defaultny vzhľad (ktorý sa dá aj tak vždy zmeniť). Nič z týchto vecí nie je špecifických pre Afričanov, Eskimákov ani nikoho ďalšieho. Ak chcú mať nejakú špecifickú aplikáciu, stačí aby spolupracovali na jej zaradení do nejakého hlavného distra, alebo rovno do viacerých.
Ale aj inak. Pokiaľ hovoríme o užívateľovi, ktorý nebude mať heslo roota, nástroje pre správu sú mu ukradnuté. Pokiaľ hovoríme o OS, ktorý sa inštaluje raz za pár rokov, sú ukradnuté aj bežnému "pokročilému užívateľovi" - Po nainštalovaní sa s tým nejaký týždeň pohrám, niečo vyčítam z manuálov, niečo vygooglim a moje distro je presne také, ako väčšina ostatných - mám tam ten istý OOo, KDE ... dosaďte si, čo chcete. Pokiaľ ide o rozdiely vo výkonnosti, kvalite a p., tam by malo byť cieľom zvyšovať kvalitu hlavného prúdu, nie sa krátkodobo a neudržateľne vytešovať na nejakej malej distribúcii.
To je docela mozne. Ale opakuji: Nejsem African. Zkuste se zeptat autoru distra. Jen oni vam mohou sdelit sve duvody. A duvodem by treba mohlo byt to, ze chteji, aby distro bylo vytvoreno mistnimi vyvojari. Vytvori se tak mistni komunita lidi, kteri o Linuxu neco vedi, coz je pro Afriku plus. Navic je tu jeden dalsi, podstatny aspekt. Zatimco v zapadnim svete mluvi anglicky kde kdo, v Africe mluvi spise francouzsky a spanelsky, tusim i portugalsky. Zive si predstavuji, jak se s temito jazyky zapojuji do vyvoje treba Gentoo a jak je s tim vsichni posilaji do prdele.
To sa bežného užívateľa príliš netýka. Ten chce systém používať, nie kompilovať. Ale aj pre milovníkov kompilovania by stačila jedna distribúcia. Pokiaľ ide o tú hru na slobodný a neslobodný softvér, jednak na to bežný užívateľ zvysoka kašle, jednak sa to prakticky vždy obchádza pomocou neoficiálnych repozitárov.
Ale späť k Afričanom - ak chcú kompilovať, nech používajú Gentoo, ak sa im nepáči neotvorený softvér, nech si ho nekompilujú.
Lze to delat i jinak nez temito nesmyslnymi tahy "co pozadavek to distro". Takovy debian si muzete kompilovat cely ze zdrojaku, specificke balicky pro vas kmen si muzete dat do vlastniho repozitare a na stejnem miste si muzete umistit i instalacni media a budete jen tezit z vyhod debianu/ubuntu.
Jestli se ma instalovat svobodny nesvobodny nebo jiny sw se resi v /etc/apt/sources.list :-)