Vlákno názorů k článku
Matka prohašuje, že WiFi zabilo její dceru od kolaloka - Přečetl jsem si diskusi pod článkem, a jsem...

  • Článek je starý, nové názory již nelze přidávat.
  • 5. 12. 2015 1:26

    kolaloka (neregistrovaný)

    Přečetl jsem si diskusi pod článkem, a jsem překvapen jak obrovskými lékařskými znalostmi jsou vybaveni diskutéři, všichni vědí, jaká je podstat wifi záření a jak se (ne)liší od toho, na které jsme zvyklí tisíce let, a také vědí, kolik W / kW nebo MW je škodlivé, a jak se to dá dokázat, navíc, někteří jsou evidentně i odborníci na očkování.

    Zkrátka, navrhuji vydat vládní směrnici, že namísto alergologů, radiologů a patologů může nastoupit kdokoli, kdo čte root.cz

    s pozdravem a očekáváním dalšího inteligentního poučení mé obyčejné osoby

    Kolaloka

  • 5. 12. 2015 14:10

    Samuel Kupka

    Nie, to funguje inak. Vacsina ludi ma zakladne vzdelanie z fyziky, biologie, chemie. Vie, co znamenaju zakladne pojmy ako praca, energia, vykon, atd. A to uplne staci, aby pri nejakom tvrdeni, ako v tomto pripade o skodlivom wifi zapli, isli na scopus, acm a dalsie databazy peer-reviewed publikacii a o danej problematike si nieco vyhladali.

    Musim zdoraznit, ze casto nechapem vobec postupy pouzite v clankoch, kedze naozaj nemam dostatocne vzdelanie v danej oblasti, ale abstrakt a zaver dokazem pochopit skoro vzdy.

    Cize ak by si chcel po ludoch tu robit nejaky vyskum, tak by si narazil, ale pozadovat od ludi overit si fakty na vedeckych strankach by mal byt standard.

  • 6. 12. 2015 13:34

    ByCzech (neregistrovaný)

    Aniž bych teda chtěl tvrdit něco o škodlivosti či jiném vlivu WiFi na živé organismy nebo aniž bych chtěl mluvit něco o citlivosti živých organismů na tato umělá elektromagnetická pole, tak k vašemu příspěvku bych měl následující.

    Před ne ta dávnou dobou také byli lidé, kteří měli základní vzdělání v lecčems a také tvrdili, že např. výbornou léčbou syfilitidy jsou rtuťové parní lázně ;) nebo v jiné době byla vědecká obec, která tvrdila že rychlost nad 50-60 km v hodině (nepamatuju přesně tu mez teď z hlavy) člověka zabije a měli na to hromadu vědeckých podkladů. Takových příkladů v historii najdeme takovou řadu, že já osobně bych si nedovolil tvrdit s takovou jistotou, že něco není, neexistuje nebo není možné, protože o světě kolem nás podle mě pořád víme akorát tak velké kulové a tomu "v co věříme" (zajímavé, vypadá to jako víra :-D) ohledně vědeckých poznatků a závěrů dnes, se nejspíše budou nejpozději za pár století smát stejně, jako se smějeme teď my např. výše zmíněným příkladům. Ale jako klidně, pokud někdo chce být takový ješita a myslí si, že se základním vzděláním z fyziky, biologie, chemie sežral všechnu moudrost světa, aby mohl dělat takové hluboké závěry i do budoucna, jeho věc ;-).

  • 6. 12. 2015 14:33

    Samuel Kupka

    Ono to je cele trochu inak.

    Nie kazdy, kto sa oznacuje za vedca je vedec. Resp. je uplne jedno, ako sa clovek oznacuje. Pokial mozeme nieco oznacit za vieru, tak to je viera, ze jedine dokladne dodrziavanie vedeckeho postupu nas dokaze dostat blizsie k pravde. Da sa povedat, ze pokial sa kedykolvek v minulosti tento postup dodrziaval, tak vysledok bol vzdy poznatok, ktory sa blizil k pravde.

    Tvrdenia, ktore ste uviedli v prispevku neboli dosiahnute vedeckym postupom a je uplne irelevantne, ako sa titulovali ludia, ktori ich tvrdili. Prave preto dnes vsetci vedci musia dokladne vedecky postup dodrziavat a vsetky ostatne poznatky ziskane inym sposobom su pokladane minimalne za pochybne. Presne pre to, aby sme sa do buducna vyhli pustania zilou, odokymaniu cakier, homeopatii, nadprirodzenym nabozenstvam a podobnym nezmyslom.

    Ohladom citania zaverov vedeckych clankov. Ak clovek najde niekolko stoviek clankov, ktore skumali vplyv wifi signalu na ludske telo, resp. na biologicky material a vsetky deklaruju, ze nepozorovali ziadne zmeny, tak nemusi byt laureat nobelovej ceny za fyziku, aby mohol tvrdit, ze zatial sa proste nepodarilo zistit ziaden vplyv wifi na cloveka. Ja si napriklad nedovolim robit ziadne predpovede, lebo som si vedomy mojich limitov vo vzdelani, ale mam dost vedomosti na to, aby som dokazal interpretovat zavery vedeckych publikacii.

  • 6. 12. 2015 17:55

    Jarda_P

    Tak ona se ta vedecka obec zase tak moc nezmenila. Je to stale skupina lidi, kteri trvaji na dogmatech, aby se jim ostatni nesmali. Novou teorii prijmou az teprve ve chvili, kdyz uz je neudrzitelne ji neprijmout. A neni to vzdy proto, ze nova teorie je uplne nesmyslna, ale protoze maji strach o reputaci. Takze az nejaka velka vedecka autorita "dokaze", ze 1+1=78, budou to vsichni opakovat, aby nevypadali jako hlupaci, co ziji v nevedeckem bludu. Takze pokud neco dnes tvrdi, muzeme predpokladat, ze patrne maji pravdu, ale nemeli bychom jim verit prilis slepe. Viz treba vysoky obsah zeleza ve spenatu, na ktery dodnes veri spousta lidi a ktery vznikl posunem desetinne carky pri kopirovani tabulky z jedne knihy do druhe. A po desetileti to pak byl vedecky fakt, ze ve spenatu je zeleza, jak v lokomotive.

    Takovi doktori byli donedavna banda sarlatanu. Kylu lecili kastraci, psychicke problemy lobotomii a jen o neco drive predtim lecili uplne vse poustenim krve. Jsme si jisti, ze dnes je tomu jinak?

  • 7. 12. 2015 10:09

    Karel (neregistrovaný)

    Ne, novou teorii nepřijmou. To až další generace přijme novou teorii. A té se bude celý život držet. I v době, kdy i tato nová bude už stará.

  • 7. 12. 2015 15:09

    Samuel Kupka

    Historia vam nedava za pravdu. Len ked si vezmeme 20. storocie. V roku 1906 sa obesil Ludwig Boltzmann, zastanca teorie, ze latka je zlozena z molekul a atomov. Tato teoria nebola medzi jeho rovesnikmi prijimana a bol to jeden z dovodov, preco trpel na depresie.

    Pritom v roku 1905 publikoval jeden mladik z nemecka clanok studujuci Brownov pohyb, ktory viacmenej potvrdil existenciu molekul a atomov. Skoda, ze v tej dobe neexistoval internet a informacie sa nesirili rychlejsie.

    V roku 1911 experimentalne potvrdil Ernest Rutherford, ze atom sa sklada z pomerne maleho a hmotneho jadra a velkeho oblaku prakticky nehmotnych elektronov. V 1920 nasledne navrhol, ze jadro atomu sa sklada z pozitivne nabitych castic - protonov a neutralnych castic bez naboja, ktore nazval neutrony. V tom case sa ale vacsina fyzikov priklanala k tomu, ze v jadre su protony a "jadrove elektrony", kedze tomu nasvedcovali niektore pozorovania. Nesedelo to vsak s matematikou, takze sa hladalo ine riesenie.

    Uz v roku 1931 sa seriou experimentou potvrdilo, ze v jadre sa naozaj nachadzaju neutrony. Nejaky anglan za to aj dostal nobelovu cenu.

    Tento kratky pribeh snad jasne dokladuje, ze veda nie je o nejakych generaciach a presvedceniach, ale o tvrdych faktoch a experimentoch. Akonahle sa nad vsetku pochybnost experimentalne ukazalo, ze nejaky model sveta je pravdivy, tak prakticky cela vedecka obec akceptovala dany fakt a je jedno, do akej generacia patrila. Staci sa pozriet na tuto fotografiu z roku 1927. Mnoho z tych ludi vystudovalo a zacalo svoju karieru pred 1905 a teda pred potvrdenim existencie atomov. Ale myslite si, ze v momente, kedy bola fotografia odfotena o atomoch niekto z nich pochyboval?

    Veda nie je generaciach ani o osobnych presvedceniach. Prave vedecka metoda sa snazi eliminovat destrukcny vplyv nasej ludskosti. Preto vo vede nikdy neexistuju autority a ak niekto tvrdi opak, tak je to sarlatan. Existuju len fakty, ktore si kazdy moze sa overit. Ved aj Einstein sa v niecom mylil, ale nikdy svoje omyly nepredkladal ako vedecke fakty, ale len ako osobne presvedcenie. Jeho vedecka praca plati a bude platit naveky. Co vsak neznamena, ze sa nebude postupne spresnovat a upravovat, aby si priblizila blizsie k pravde.

  • 7. 12. 2015 17:31

    Jarda_P

    No vsak. Teorie je siroce akceptovana, kdyz dostatecny pocet vyznamnych vedcu najde koule na to, aby se za ni postavili. V tom okamziku se tem ostatnim prihodi nove mysleni, diky kteremu jsou odjakziva zastanci te nove teorie. Spalit uz se nemuzou a kdyby nahodou, tak za to muzou "oni".