protoze stabilizace debianu neni ze dne na den, jestli chces posledni kde bez do unstable nebo jine nejlip nejake desktopove distribuce.
proc se na tohle lidi ptaji porad dokola ...
Jen poznamka k Gentoo. Tam je KDE 3.4 unstable z uplne jinych duvodu nez je nestabilita samotneho KDE. Duvod je ten, ze na Gentoo doslo od verze 3.4 k rozdeleni KDE do samostatnych ebuildu pro jednotlive KDE aplikace.
No tohle neni taky zas takovy problem, jednotlive baliky maji dokonce urychlit vypousteni novych verzi (alespon podle stranek autoru). Problem byl hlavne v chybe #86898 - prekladac gcc a -fvisibility=hidden. Tedka cekaj na Vanoce ci co (spis na stabilizaci a uvedou rovnou KDE 3.4.1).
KDE 3.4 este neni ani v unstable debianovi. A zda sa ze neni ani v kopci inych distribucii. Na druhej strane existuje neoficialne KDE 3.4 repository z ktoreho si to uplne jednoducho mozes nainstalovat, ak mas na to chut.
Přesně tak. Můj debian je Sarge (vždycky to byl vždycky testing a teď najednou je to stable:-) s tím, že spoustu "desktopových" appek mám z unstable (tedy asi tak stabilní jako Ubuntu nebo Fedora) a zrovna z KDE 3.4 jsem vyloženě nadšený a nahrál jsem si to z "experimental". Ať žije Debian a jeho apt!-)
Já bych ještě přidal 3.4.1, protože to má oproti 3.4.0 méně bugů. Tedy nejlepší imho je (tak to mám)
deb http://pkg-kde.alioth.debian.org/kde-3.4.0/ ./
deb http://pkg-kde.alioth.debian.org/kde-3.4.1/ ./
Obojí proto, že v 3.4.1 zatím není všechno, takže třeba i18n to stáhne z 3.4.0.
No mam taky pocit, ze gcc sa spomaluje uz od 2.8.1 :-) Aspon o 2.7.2 sa hovorilo, ze je rychlejsia ako 2.8.1, ta bola zase rychlejsia ako 2.95.2, ta ako 3.0, ...
No třeba disk-less klientovy (tj. X-Terminalu), by se mohly X-ka na serveru celkem hodit. Ale jinak souhlas. Na všech ostatních typech serveru (no možná ještě kromě X-Font serveru) NEMAJÍ X-ka co dělat.
Nainstaloval jsem pomoci --force-depends balicek v jeho novejsi (non-stable) verzi do stable a obsah balicku mi funguje k plne spokojenosti. V cem je ale problem, je apt. Ten se pri pokusu instalace cehokoliv velmi razne dozaduje odstraneni zmineneho balicku, jelikoz zavisi na jinych verzi knihoven, nez ktere v systemu existuji (opakuji, ze jinak vse funguje bez problemu) a v podstate mi to znemoznuje nainstalovat cokoliv pomoci aptu bez toho, aniz bych balicek odstranil.
Da se tohle nejak vyresit, aniz bych byl nucen downgradovat balicek ci vytvaret balicek vlastni? Diky
No, ty zavislosti maji nejaky duvod, takze pokud do systemu nacpete takovym hrubym zpusobem duvod, tak se pak nesmite divit, ze se apt vzteka.
To co potrebujete je spis APT pinning (man apt_preferences), kde specifikujete, ze standardne ma byt vse ze stable, ale vas konkretni balik ma byt z unstable.
ja v takych pripadoch robim vim /var/lib/dpkg/status, najdem prislusny balicek a zmazem vsetky zavislosti (Depends). Je to brutalny sposob ale funguje to :-)
To jsem slepy a nebo Debian stable opravdu nevysel pro x86_64 architekturu? Rikal jsem si, ze az vyjde dalsi stable, tak bych mohl dat Debianovi jeste jednu sanci. Zatim se ale nestacim divit neprijemnym prekvapenim, ktera novy Debian prinasi. Ja snad fakt budu muset zacit pouzivat to Gentoo. :-(
Nevim x86_64 nepouzivam ale letmym pohledem pohledem na ftp://ftp.cz.debian.org/debian/dists/sarge/main to vypada ze x86_64 je pritomno
Ale mozna se mylim
<cut>
Directory listing for </debian/dists/sarge/main/> follows:
jo, souhlasim.. spis nez o "nepovedenou" jde o umyslne "okriplenou", aby to nebylo uplne stejny. to ze jsem tam dal em64t bylo spis proto, abych zustal "ve stejny staji" s itaniem :)
Rozdiel je v tom, že Itanium (ia64) nie je Pentium (em64t, x86_64). Je to úplne iná architektúra! Borci! A kto by ešte nechápal, tak rozdiel nie je Intel vs. AMD (aj keď Intel tam je namočený :-)).
current status:
caka sa na zaradenie amd64 do oficialneho archivu debianu. port pozostava z testing a unstable distribucii.
future:
prvy oficialny stable port amd64 bude az etch.
amd64 vysiel ako aj neoficialny sarge a je spravovany a distribuovany z amd64.debian.net, porteri zaruciju, ze neoficialny amd64-sarge bude podporovany rovnako dlho ako oficialne porty, a ze budu existoat security balicky, ktore budu vychadzat synchronizovane s oficialnymi.
jednym z dovodou preco je amd64-sarge iba neoficialny port je jednak zoznam chyb, druhak pouzitie gcc3.4 - prve s rozumnou podporou amd64, tretiak cakanie na zmeny v FSH na pdporu multiarch.
az s podporou multiarch bude mozne skutocne transparentne pouzivat na amd64 64 aj 32 bitove binarky, to si zamozrejme vyziada drobne zmeny v apt/aptitude.
ak mas chut si zarikovat, smelo instaluj z amd64.debian.net alebo chvilu pockaj kym sa situacia po uvolneni sarge utrasie a amd64 sa objavi ako oficialny testing port. ja osobne uz mam na neoficialnom amd64-sarge niekolko pokusnych serverov a zatial mi okrem xvnc vsetko slape.
XFree86 to je fakt hardcore, takhle ne. Pro koho to vlastne je, kdo bude instalovat ty stary baliky a nedejboze si to jeste palit na DVD ? Ok, na servery jasne, deamoni nepotrebujou nejnovejsi verze. Na desktop knoppix, nebo Gentoo. Nedelaji ten debian nahodou Vogoni na planete Vogsphere ?
Ja, ja se hlasim! :-)
Jasne ze si upgradnu woodyho na sarge. I na desktopu. Dokonce si tam ponecham Afterstep verzi 1.8 misto 2.0, a to minimalne do te doby, dokud z nej nezmizi nektere drobne chybicky, jako treba ze mi nektera okna otevira s sirkou 0. Ja totiz desktop pouzivam na praci, takze nemam chut se zabyvat tim proc mi neco nechodi, nebo proc to chodi jinak, nez si predstavuju. Jsem ochoten si pohrat s konfiguraci, nad tim stravim klidne delsi dobu, aby to bylo podle meho, ale chci aby to potom fungovalo. Bez meho zasahu dalsi 3 roky (rozumej: do dalsiho upgrade). Novejsi verze programu, pokud je potrebuji hledam na backports.org (thanx, guys), pripadne si je prelozim ze zdroju - pokud mozno z testing. Snad jen jadro je vyjimka :-) Na notebooku jiz mam sarge okolo pul roku, a jsem s nim spokojen (az na vyse zminovany AS 2.0).
Je mi celkem jedno, kde ten Debian delaji, ale dokud bude platit, ze stable znamena _STABLE_, tak nemam duvod pozit neco jineho. Podotykam, ze hry neparim a novy hardware kazdych pul roku si neporizuji. X.org sice zamrzi, ale XFree svoji funkci take splni.
AfterStep je dost extremni pripad. Zatimco AfterStep 1.x je nejlepsi window manager vsech dob (kez by nekdo pridal podporu vyhlazeni pisma pres freetype!), tak AfterStep 2 je totalni katastrofa srovnatelna snad jen s window managerem XPde. Bohuzel podle aktivit vyvojaru na mailing listu AfterStepu soudim, ze AfterStep 2 se jen tak nezlepsi, neni totiz skoro nikdo, kdo by jej vyvijel. A po pravde receno, kdyz vidim, jak AfterStep 2 vypada, tak se nedivim, ze se v tom nikomu nechce hrabat.
Jinak osobne nechapu v cem spociva pridana hodnota Debianu Stable na Desktopu. Z hlediska kancelarske prace ze by snad Mozilla 1.0, zadny OpenOffice, jadro 2.2 (pokud se nemylim, jsou to verze ve Woodym) ... tohle bych spis nazval jako ubrana hodnota. Z pohledu vyvojare nechapu, jaky smysl by melo pod Woodym vyvijet pro verze softwaru, ktere snad jiz nikdo nepouziva - proste totalni katastrofa. A predstava, ze bych mel na svem Desktopu dalsi tri roky Sarge mne desi. Testing neni reseni, kdyz jsem jej instaloval naposled, tak v testingu byly rovnez historicke verze softwaru, a navic kvuli nejakemu konfliktu mezi balicky se mi ani po tydnu nepodarilo nainstalovat LyX, ktery jsem nutne potreboval. Spravne jsem v tuto chvili usoudil, ze bude mnohem rychlejsi a snadnejsi zkompilovat Gentoo.
Pridana hodnota? Ta spociva prave ve _stabilite_.
- Mozilla 1.0? Ale proc, kdyz na backports.org je verze 1.7.5? (ja osobne jsem presel na Firefox 1.0).
- Open Office ... ano, ve woodym nejsou, ale v /usr/local/ mam nainstalovanou postacujici verzi 1.1.1 (nebyt MS Office tak je to stejne zbytecny balik).
- Jadro? 2.4.18 bylo soucasti woodyho (byt pred nim instalacni program varoval, podobne jako nyni pred 2.6.8.1).
Snad bych jeste dodal, ze neberu stable distribuci jako dogma, proc bych si obcas nenainstaloval neco co v distribuci uplne chybi, ze, treba original Sun Java, nebo zminovane Open Office. Ale pokud to jde, drzim se provereneho. A za proverene zdroje povazuji original distribuci a balicky tvorene vyvojari Debianu, jako napr. www.backports.org. A to mi v zasade staci. Vyjimecne si neco zkompiluji sam, to je samozrejme nejduveryhodnejsi zdroj :-) (ovsem nejmene testovany)
Proc porad nechteji lide pochopit, ze zaruka stability a aktualnost sw jdou ostre proti sobe.
debian na to odpovida tremo! verzemi. (to jestli se nemylim nema ZADNA distribuce.
stable (at uz se jmenuje jakkoliv) je nejvhodnejsi pro servery pripadne rock_work_machin :-)
pro ty, kteri bez KDE (a to jeste _samozrejmne_ v nejnovejsi verzi)
je preci testing (pripadne unstable)!
Pripadne Ubuntu
a pro tyto milovniky omalovanek je tu specialitka: KUbuntu.
ach jo! proc si o tom neco neprectete! proc ze sebe delat neco co mozna ani nejsem, ne?
na ceskem internetu jsou minimalne dva clanky popisujici velmi prehledne strukturu D. (napr: debian a synove) i clanek o tom jak to bude (mozna) dal a proc neni x86_64 ve stable...
uff.
Napriklad i proto, ze X.org zatim vyslo jenom v legacy verzi a nikoliv ve stable a bylo zatim testovano pouze na i386 a ppc architekturach, kdezto debian vychazi pro 11 oficiálně podoporovaných architektur.
No, menit v sources.list woody na stable, to bych teda neriskoval. Ja to ted delal prave naopak, abych si nekde omylem nespustil nechteny upgrade. Ono se sice opravdu upgraduje snadno a skoro samo (delal jsem s trocho obav upgrade serveru po ssh lince s vedomim, ze kdyz se neco stane, tak startuju auto a cekaji me skoro dve hodiny za volantem, ale dopadlo to dobre), ale cert nikdy nespi. Takze ... radeji opatrne. Prece jen je to upgrade spousty baliku na vyssi verzi. A vsechny najednou.
Jj, taky jsem upgradoval jeden cerstve nainstalovany server pres ssh woody-->sarge a zaroven provadel prechod lilo-->grub. Bohuzel to bylo nad software raid1 a ja trouba jsem misto stare dobre rucni prace pouzil grub-install.
Takze nakonec z toho bylo assemblovani raidu z CD a instalace grubu po telefonu.
Nejvic se ted ale tesim na portovani vice nez 100 .deb balicku firemniho poolu z woodyho a backportu na sarge, to bude zabava na cele "prazdniny".
A muzu se zeptat, v cem je ten grub lepsi? Zvlast pro vzdalenou spravu jsem tam - i kdyz mozna z vlastni pohodlnosti - nechal osvedcene LILO. Pravda, nikde nebootuju z raidu, ani hw ani sw.
též jsem se dal do upgradovan skrz ssh a dospěl jsem zdárně k cíli po stažení asi 100 MB nových balíků no a pro případy nových instalací sem stáhnul též netinst.iso
Jo, netinst je dobrá věc. Taky jsem tak par stroju nainstaloval. A "se slzou v oku" jsem vzpominal na doby, kdy moje jediny spojeni na inet bylo pres modem a stazeni office baliku trvalo po vecerech cca tyden.
Libi se mi predstava stability Debianu. I nejaky ten rok bez upgradu. Ale jeden problém to má. Bugreporty. Jakmile objevím chybu v nějakém softwaru, snažím se nahlásit to autorům. Jakmile autoři zjistí že nepoužívám aktuální release verzi (nebo rovnou CVS, ale to jsou extrémisti), ignorují mě.
Když budu potřebovat s něčím poradit v mailing listu pro daný software, a ostatní uživatelé zjistí že mám 2 roky starou verzi, ignorují mě.
Takže v debianu jsem nucen jakýkoliv intenzivně používaný software tahat z Unstable. Mám obavy, že z výše uvedených důvodů by se unstable část na mém disku rychle rozrostla na desítky programů.
Ale to prece neni zas takovy problem. Chyby nehlaste upstream programátorovi (ten kdo program napsal), ale bugs.debian.org, kde se nejdriv podivaji, zda chyba neni v debianu a pripadne to pak poslou upstream programatorovi.
A v nejhorsim muzete stahnout aktualni vec z backport.org.
Tak ja to delam presne opacne. Nejdriv se podivam na backports.org, jestli to nahodou v novejsi verzi nebude vyreseno .... pak se podivam na upstream ... hmm, a teprve pote, kdyz zjistim, ze novou verzi z nejakych duvodu do systemu nedokazu dostat, tak teprve pote bych kontaktoval bugs.debian.org. To slovicko _bych_ znamena, ze jsem to zatim nikdy nepouzil. Tento postup mi prijde jako nejrychlejsi cesta jak problem vyresit.
Pouzivanie bugs.debian.org je pre uzivatela stable IMHO zvacsa zbytocne. Aj je jeho problem aktualny aj v aktualnej unstable verzii, tak aj tak sa opravy moze dockat az v novom stable, co moze byt o X rokov. Uzivatelia stable (teda ti, pre ktorych sa to cele robi), tak maju vlastne dost malu sancu efektivne ovplyvnit vyvoj distribucie... ;(
Nemel jsem zatim prilis prilezitosti prozkoumat vsechny zaludnosti Sarge, ale hned na zacatku me dost rozladilo, ze napr. nefunguje pridavani polozek do menu KDE pres soubory v /usr/lib/menu, coz na woodym normalne fungovalo. Takze kdyz chci predelat baliky, ktere mi na woodym normalne fungovaly, nestaci jen veci znovu prelozit na sarge, budu muset jeste nejak oprasit pridani polozek pres /usr/share/applnk, fuck... IMHO tohle je vrchol demence, kdyz distribuce, ktera nabizi takovy vytecny nastroj jako update-menus neumi obslouzit vsechny window managery, ktere v ni jsou :((
BTW: Pokud jste jiz nekdo na tento problem narazil a uspesneho vyresil, rad si necham poradit.
1) Nefunguje, napred si to vyzkousej, nez budes neco rikat.
2) Nejedna se o me vlastni polozky, jedna se o polozky menu, ktere se pouzivaji pri instalaci baliku, tedy polozky v /usr/lib/menu. Taky si vsimni, ze hovorim o tom, ze nefunguje pridani techto polozek do menu v KDE, do jinych window manageru jsem to sice nezkousel (nemam nainstalovane), ale z toho, co jsem nasel na strankach debianu by to do ostatnich window manageru melo byt OK, protoze kterykoliv jiny window manager ma svou vlastni metodu v /etc/menu-methods, coz se o KDE rici neda.
Kdybych to normalne nepouzival, nereknu samozrejme ani slovo!
Pro vlastni polozky (nebo upravu existujicich polozek) slouzi, jak uz jsem rekl, /etc/menu a ~/.menu, ne /usr/lib/menu. Tam se nema uzivatel co vrtat. Doporucuju precist nejdrive dokumentaci k menu. Napr.
"Packages provided menu files should be in /usr/lib/menu/. System-local menu files should be in /etc/menu/. User-specific menu files should be in ~/.menu/"
"A system administrator should place system-wide menu entries in /etc/menu (not in /usr/lib/menu/package, since these files will probably be overwritten by a package upgrade)."
KDE pouziva pro menu specifikaci z freedesktop.org. Takze odpovidajici metody z /etc/menu-methods jsou menu-xdg, xdg-desktop-entry-spec-apps a xdg-desktop-entry-spec-dirs.
"Ale vzdyt o tom celou dobu mluvim, nejsem uzivatel, ale package maintainer"
Hmm, a z čeho konkrétně jsem to měl poznat? Na věci to ale vůbec nic nemění. Menu "Debian" v KDE obsahuje položky z /usr/lib/menu a /etc/menu. Když spustíš update-menus jako běžný uživatel, pak také z ~/.menu.
Ale Mlho! Tak ted si znovu precti muj prvni prispevek, vzdyt tam uplne jasne pisu, ze prave pridavani polozek z /usr/lib/menu do KDE nefunguje! A zadne spusteni menu-update mi nepomuze, ani kdyz si to budu poustet kazdou minutu z cronu, proste proto, ze to NEFUNGUJE. Ktere casti slova NEFUNGUJE presne nerozumis? :-)
Zdravím, je nějakým způsobem možný nabootovat z netinst CD, aby se na něm spustil ssh a přes něj jsem pak provedl instalaci na pocitac? Jde mi o to, ze chci instalovat na PC, u kteryho neni monitor a nebezi na nem ani jini distro Linuxu. Takze potrebuju vlozit CD, poslepu neco natukat na klavesnici a pak si spustit ssh a hura na instalaci. Na netu jsem nasel jenom par postupu, kdy se vzdalene predelaval Redhat na Woody.
Tak jsem si v domění, že to bude stabilní distribuce nainstaloval taky posledního debiana z DVD.
Ale co se nedělo, instalace v pohodě, dal jsem si do instalace osobní počítač, nic víc jsem nepřidával a pak nabootoval do gdm. Změna rozlišení v kde, nebo gnome se neprojeví v gdm, to je ještě vpohodě, ale vadí mi, že jakmile změním rozlišení (standartně mi to hodí něco jako 2048x1536 na 75Hz) tak je vše normální, ale po troše procházení oken se mi najednou zaběhu změní rozlišení písmen, děje se to jak v KDE, tak Gnome, prostě vše co po chvíli otevřu má neuvěřitelně malé fonty a například menu ani nejde přečíst (rozlišení 1280x...).
Další problém na který jsem tak rychle narazil je v gdm, nejde tam provést nastavení ikdyž ho spustím pod rootem, jen v menu přihlašování. No uvidím co ještě najdu, ale to první mi fakt vadí :(
Ještě jsem si vzpoměl na další věc, jen tak se mi v KDE i GDM mění poloha myši, najednou mám aktivní polohu myši uplně jinde, než je kurzor, po odhlášení je to stejné a po přihlášení do gnome je to normální. No docela síla, nato že jsem nainstaloval standartní instalaci. Ani nebudu zmiňovat roztáhlé nastavovací okno při prvním přihlášení do KDE :)
Lidi nejdemi stahnout ani za nic dvd iso sarge 3.1r0a skousel sem s jigdo, pri konci 12 chybejicich souboru. Z jejich serveru se to tez neda. Jak muze mit dvd iso tak 300-400 MB ? A jeste kdyz sem na to koukal minule tak tam bylo 2G. Tak tomu nechapu maji tam strasni bordel v tom :). Cez BT sem to neskousel ani nechci kvuli uploadu...
Pokud pouziva proxy, mohl by byt problem i v tom, ze proxy ma natazenou nejakou sprasenou (neuplnou) verzi, nebo neco takoveho. To se mu muze stat i v pripade, ze pouziva proxy i pro ftp. Takze pokud pouziva proxy, zkusil bych to jeste jednou bez ni.
Me se jigdo uspesne skrze proxy procpalo s DVD pro i386 a alpha a cd pro i386 a ppc. Pouzivam ftp.debian.cz
Proxy je v tomoto pripade prijemnym resenim, protoze spousta souboru je architekturne nezavisla a kdyz generuju iso jednou za ctrnact dni, tak tam mezitim zustanou a generovani muze probihat na jakemkoliv stroji ve firme.
Jsem začátečníkem v Linuxu a uvažuji o instalaci Debianu. Rád bych poprosil kohokoliv z tohoto fóra zda by mě vysvětlil jaký je rozdíl mezi Sarge a Woody? Popřípadě zda by se našel někdo ochotný mě nasměrovat, kterého Debiana nainstalovat na domácí počítač? Velmi děkuji. Karel