V článku je pár chybyčiek, týkajúcich sa zásobníka.
V kapitole 5 je uvedené, že „SP – zásobník měl tedy kapacitu pouhých osmi bajtů“, čo nie je pravda. Zásobník mal kapacitu 8 _úrovní_ a jedna položka zásobníka zaberala 2 byty. Teda celkovo zásobník zaberá 16 bytov RAM, viď. aj obrázok 16.
V kapitole 7 pod obrázkom 15 je opäť chyba – „dalších osm bitů z adresového prostoru 64 bajtů je vyhrazeno pro zásobník“. Ako som bol uviedol v predošlom odstavci, má to byť 16 bytov.
V rovnakom odstavci je uvedené, že „… takže například při zpracování přerušení se nemusí programátor zabývat ukládáním jejich obsahu na zásobník …“, čo je zrejme nezmysel, pretože zásobník bol výhradne pre ukladanie návratových adries pri vykonaní inštrukcie CALL a pri vyvolaní prerušenia. Inštrukčná sada ani neobsahuje inštrukcie PUSH a POP.
Mate samozrejme pravdu (coz je o to horsi, ze jsem s MCS-48 dlouho delat a je ostuda, ze jsem to napsal spatne :-)
Tu posledni vetu jsem myslel presne tak, jak je napsana, tj. programator se nemusel starat (narozdil od nekterych „modernich“ procesorovych architektur, hlavne tech, ktere nemaji registrova okna) o ukladani pracovnich registru na zasobnik, jen si prepnul banku. U MCS-51, ktery se diky vetsi pameti (a dalsim vlastnostem) pouzival pro vetsi aplikace, to jeste vylepsili.