Neuveritelna nostalgia - a to som atari nemal (mal som didaktik kompakt).
Dnesna mlada generacia, co si mobilnym telefonom s pripojenim v stovkach megabit pusta hudbu v hlbokom lese zo serverov niekde na druhom konci sveta bezdratovo priamo do ucha, realtime, nema ani sajn, ake to bolo kedysi. A nie je to zas tak davno.
Veci ako kazety, gumicky do pohonu, namotana/roztrhnuta kazeta na dobre slovo pozicana od kamarata, hodiny a hodiny loadovania, vrzgajuci zvuk v detskej izbe. Dnes absolutne nepredstavitelne.
Vybavuju sa mi drobnosti, ktore v tej dobe boli pre mna hrozne podstatne. Napr. som bol 2x mesiac bez pocitaca, ked siel do servisu. Raz kvoli blikajucej led-ke, ktora mi nedala spat (blbo navrhnuta indikacna led-ka na vrchu panelu, bola vacsia nez diera, takze casom sa tlakom ruk na klavesnicu rozlomila - ano - kvoli takejto blbosti som posielal didaktik postou do skalice na opravu). Druhy raz po chipnuti floppy mechaniky. Prisla vymenena, s inym zvukom (!) a farbou indikacnej led-ky. Nemohol som si na to zvyknut.
Vravim, drobnosti, ale v tej dobe pre mnohych strasne podstatne. Kto vie, ci sa na dnesnych 40-tnikov rovnako pozeraju dnesny 60-tnici...
Ja som mal najprv klasického gumáka, neskôr Didaktik Gama '89. Bola to paráda keď som neskôr kúpil D40 s 5,25' DD mechanikou. Neskôr som k nemu pribastlil aj 3,5' DD 720kBytes mechaniku, na ktorú sa zmestilo aj 850kBytov (83/10), pri formáte 84/10 mechanika išla na doraz, čo vydávalo dosť nepríjemný zvuk. Najťažšie bolo presvedčiť kolegu aby neformátoval diskety na 84/10 (jemu to išlo bez problémov), pretože potom sme si nemohli požičiavať diskety.