Autor nedoporucuje pajeni primo kvuli delikatni mnohavrstve desce.
Ja pajim na mnohavrstvy SMD desky trafopajkou a problemy jsem s tim nemel. Pajet se da cimkoliv v jakychkoliv podminkach za podminky ze cin neprehrivame vic nez je potreba k roztaveni.
Pokud mate pajku kde se teplota neda ovladat - tuzkovita na 230V do zasuvky, na propanbutan, na okapy - tak tu nepouzivejte.
Stejne nepouzivejte pajku kde se teplota sice da ovladat, ale ne teplota hrotu, ale teplota uvnitr pajky v miste kde je teplotni cidlo, ktera s teplotou hrotu nema nic spolecneho.
Takova regulace reguluje teplotu hrotu tehdy a jen tehdy kdyz se s pajkou nepaji, coz ponekud popira ucel vyrobku. Typickym predstavitelem jsou ERS 50, Weller.
Zbyvaji dva typy - stara dobra trafopajka (regulace pomoci inteligentniho hominida co pajku drzi v ruce) a Metcal (hrozne draha).
Trafopajkou jsem vymenoval i tri velke patice za precizni a kondenzatory (celkem 118 pinu) v Didaktiku Gama ktery je nekvalitnim citlivym tistakem prosluly a temer nic jsem nezkazil.
Pockej, Didaktik mel vicevrstvou desku? Co si pamatuju, tak za komancu byl problem sehnat i normalni tistak, maximalne tak dve vrstvy. A jeho cipy byly klasicke s rozteci 2,5mm, to jeste trafopajka zvladne, to je pravda (regulace teploty zmenou stridy ze?).
Do Atarka (800XL) se taky jeste dalo s trafopajkou, ale uz to bylo o hubu, protoze ten tistak tam byl nic moc.
Nedoporucuju to hlavne lidem jako jsem ja, co do elektroniky uz jenom fusuji, ono napajet ten kondik na vyvody stareho je precejen bezpecnejsi nez potom opravovat desku dratovymi propojkami :-)))
Samozrejme, vsak by bylo nemozne to proroutovat jednovrstve. Byl to ale nekvalitni kuprextit domaci provenience, kde se nedoporucovalo ani jednorazove odsati soucastky (ihned riziko odlepeni medene folie).
Proto se opravy provadely ucvaknutim puvodni soucastky a napajenim nove na trcici privody :).
Jinak, trafopajeckou jsem napajel preruseny dratek, vedouci od zakapnuteho i2l cipu k padu na plosnaku, bez problemu. Trafopajkou jsem pajel i vyvody CF konektoru, http://www.abclinuxu.cz/images/clanky/ruzne/cfide-foto.jpg , bez problemu. Stalozarnou "mikropajecku" pouzivam jen tam, kde musim v kratkem case dobre prohrat spoj. Jinak pouzivam trafo s platinovou smyckou, ktera je vecna, a hreje tak akorat na DIL/SMD zalezitosti...
Na svojej doske (athlonXP, DDR1, 333Mhz pamate) som po 5 rokoch musel menit asi 6 vyschnutych kondikov. Vsetko som povymienal trafo-pajkovackou a bolo mi jedno, kolko to ma vrstiev. (dufajuc, ze tie nozicky to nemalo selektivne pripojene len ku niektorym vrstvam - take sa asi ani nerobi snad..). Uplynuli 2 roky a pocitac mi paradne sluzi aj nadalej. Ani neviem, co s tolkym vykonom a desim sa dna, ked budem musiet kupit nejake este vykonnejsie delo.
Otazka na autora: Bolo by mozne urobit nejaky serial clankov aj na temu elektronika? Myslim zaklady konstrukcie obvodov, aku suciastku kde pouzit, ako to bude fungovat..
So svojou pajkovackou som si uz poskladal mnozstvo obvodov podla obrazka, ale vacsinou nerozumiem, ako to vlastne funguje.
Vim ze je to na tomto serveru mirne OT, ale nemuzu si pomoct...
Rozhodne bych mikropajky typu ERS50 nezatracoval, urcite dokazi regulovat teplotu hrotu s mnohem vetsi presnosti nez vami uvedena trafopajka... Cin se u trafopajky roztavi max. za sekundu od zapnuti pajky. Neboli za 1s zvladne ohrev o min 300C nez zareagujete vypinacem, tak tam mate klidne 500C.
Pokud se budete snazit cvakat vypinacem jako o zivot, tak se zase vystavujete riziku poskozeni soucastek elmag polem.
Pokud pajite humpolacke nohate soucastky na douvrstve desce, tak je uplne jedno cim je pajite, ale pri praci s jemnymi SMD mate znacne riziko urthani plosek nebo i poskozeni prokovu...
Bezny clovek (nevim jak vy) nema reakcni dobu 1 sekunda ale 200 milisekund.
Soucastka se neposkodi elektromagneticky polem ale prilozenym napetim. Pajku jsem z tohohle hlediska zkoumal a zjistil jsem, ze sekundarni vinuti (i jen to s zarovickou) spicky konzumuje. Kdyz clovek odpoji proud z primaru, ten pokracuje v sekundaru, aby se nezmenila magnetizace jadra. Takze to jako zapalovaci civka nefunguje - pokud neni prerusena smycka a vysroubovana zarovicka soucasne.
Ale jo ERS50 je hodna zatraceni. Napr. v praci jsme potrebovali napajet monitorovaci vyvod na pin CPU s rozteci 0.7mm. Weller (neco jako ERS 50) se tam nedostal protoze okolo byly SMD kondenzatory, odpory a konektory. I ten tenky hrot byl prilis tlusty.
Musel jsem bezet do obchodu pro levnou cinskou trafopajku, dal misto smycky tenky dratek, cvak cvak a bylo to.
Jindy jsme potrebovali vymenit v embedded zarizeni flash pamet 4MiB s rozteci 1mm nebo 0.7mm. Weller opet neschopny, nebot nemel nastavec ktery by ohral celou radu vyvodu najednou. Ohnul jsem smycku v trafopajce do hranata, trochu pretah pilnikem a pamet vyletoval a zaletoval novou. Jela. Ke zniceni udajnym elektromagnetickym polem nedoslo.
Na vyletovavani SMD je trafopajka k nezaplaceni, pokud nemaji 4 rady k nozicek. Deska se pritom ani moc neohreje. Takhle jsem i vyletovaval nejake svaby z vraku nejakeho stareho HW co jsem potreboval na patch Didaktika, protoze se mi pro ne nechtelo bezet do shopu. Jedou, bez poskozeni udajnym elektromagnetickym polem.
Tohle uz hranici s demagogii - kazda mikropajka vcetne ERS50 ma vymene hroty, muzete si k ni dokoupit hrot ostry jako spendlik.
Ono nepotrebujete nastavec kterym ohrejete celou radu pinu najedou... Staci kdyz si na piny nanesete tolik cinu az se vsechny spoji dohromady a je to venku cobydup... Schvalne to zkuste a uvidite...
Trafopajka ma obecne dva problemy, jednak ze nema uzemneny hrot a druhak nespina v nule, ale jak se trefite do sinusovky, tak se do ni trefite... 100x se nic nestane a po stoprvni treba taky ne.
Bohužel tvoje metody pájení nemají nic společného s profesionální prací. Pokud pájíte bez regulace teploty jednou se vám to vymstí.
BTW Není radno radit kutilům používat trafopájku vzhledem výskytu citlivých součástek na přepětí na desce. Kutil nezná tz správné zásady práce s trafopájkou, tak jako člověk s příslušnou kvalifikací.