Zaujímavé že sa v "nadmnožine nad Python" sa hovorí o "bezpečnosti pri práci s pamäťou", keď Python vlastne.... takže vlastne čo to rieši? Ako výkon fajn, a čo to DX? Pozrel som sa na ich hlavnej stránke na porovnanie a tá "nadmnožina" je Python s boilerplatom navyše, aspoň z pohľadu jazyka samotného.
Dodatek: Oni borrow checking nevynucují. Někde na Redditu je k tomu zajímavá diskuse, proč je GC vlastně akorát problém, nejen ten nenažraný javovský, ale i ty efektivní v kombinaci s imutabilitou/escape analýzou. Všechno závisí na návrhu a implementaci složených typů, což se teď nedá dost dobře posoudit, nejsou k tomu informace. V podstatě mají na výběr z tracing GC, RC, FBIP a borrow checkingu.
Jak na to tak koukám, tak to tak hrozné nebude. Mají různé atributy u předávaných argumentů (reference, borrowed, owned) a třeba přesun se musí explicitně označit (podobně jako v C++, jen se používá stříška). Typy ve standardní knihovně zdá se mají všude, kde to dává smysl, kopírovací a přesouvací konstruktory (a případně destruktory, které berou “owned self”). Navíc určitě vznikne nějaký generický typ RC[T] a celé se to začne tvářit jako Swift.