Programovanie ducha: psychológia ako druh hackingu

O tomto seriáli

Vyrastal som v svete IT. Ako decko som čítal o programovaní, spravovaní systémov, krásnom spravodlivom svete, kde 1 + 1 je vždy 2 a nie ináč. A tak som si to všetko vyskúšal hľadajúc svätý grál IT – svet kde 1 + 1 bude vždy 2 a odmena za to bude pol kráľovstva a ruka princezny.

Nech som robil čo som robil, povestný svätý grál, kráľovstvo a princeznú som nenašiel. Materiálne bol život ITčkara fajn, ale z toho som nemal dobrý pocit. A tento zlý pocit, moja nespokojnosť, bol štartovací bod. Tak som sa jedného dňa dopracoval k toltéckemu učeniu, štyrom dohodám. Je to návod, ako sa začať cítiť dobre v reálnom svete, kde často 1+1 je 3 alebo 1, podľa toho ako to politici alebo šéfovia potrebujú. Ako si zlepšiť vzťahy, komunikáciu s reálnymi ľuďmi. Štyri dohody ma nadchli, ale … Ale patria do oblasti, ktorá sa kľudne dá nazvať „spiritualita“ v lepšom a „ezoterika“ v horšom prípade. A tu stojím pred neľahkou úlohou. Vidím, ako moc mi štyri dohody dali, chcem si utvrdiť naštudované, chcem o nich písať, ale doteraz som písal len o IT. Inde som sa nepohyboval. Povedal som si, že to skúsim na Root.cz a pán šéfredaktor myšlienku privítal, v prípade, že tému zabalím do ITčkarom príťažlivej formy s kopou príkladov z praxe. Tak poďme na to.

Úvod

Tento seriál je o najstaršom druhu programovania. Konkrétne sa tu pozrieme na programovanie ľudskej duše. V rámci IT to spadá pod soft-skills, do oblasti zvanej sociálne inžinierstvo. V praxi ho využíva hlavne psychológia, marketing a masmédiá. Uvidíme paralely medzi programovaním a psychológiou. Na príklade štyroch zmlúv, starého toltéckeho učenia, podaných v reči IT si ukážeme ako:

• sa vytvárajú programy bežiace v podvedomí,
• si vyladiť vlastný systém. Tým dosiahneme:
  • slobodu
  • viac spokojnosti
  • lepšiu pozornosť, vyššiu produktivitu, zníženú prokrastináciu
  • lepšie medziľudské vzťahy a lepší vzťah k sebe

História

Moc priťahuje ľudí od nepameti a povedzme si úprimne, ITčkári dnes moc majú. Podľa toho, v akej roli sa realizujú, sú buď BOFH, alebo tvoria programy, čo uľahčujú iným život. Alebo počítače nabúravajú a programy modifikujú „for fun and profit“. V skratke, dnes je skvelé byť ITčkárom! Ak nič iné, aspoň super zarábame a vieme, že peniaze sú moc. A aj preto platí IT = moc.

Ľudia boli fascinovaní mocou ešte dávno pred zrodom IT. Čo robili vtedy? Správne, tiež hackovali. Aj keď to takto sofistikovane nevolali. Vtedy sa to volalo skôr mágia. Kedysi dávno vyzerali hackeri takto:

Hacker zo staré školy

Podľa toho ako sa na svet dívame, je človek buď zázrak boží, alebo biologický systém, alebo niečo medzi tým. Každý človek spočíva z fyzického tela, ktoré každý poznáte a najskôr aj jedno máte. A potom existuje duch. Sám som ako zarytý ITčkár dlho v jeho existenciu neveril a zlé pocity som si vysvetľoval rôznymi exotickými spôsobmi.

Ak chcete programovať ľudí, je nevyhnuté v ducha veriť. Hoci ho nevidíte, je to miesto, kde beží váš software a tento má moc pomocou emócií dosiahnuť, že sa budete cítiť dobre alebo zle. Inými slovami, že budete alebo nebudete robiť určité veci. Čo je v konečnom dôsledku cieľ programovania ducha – prebranie kontroly nad software, ktorý vám tam beží.

Dávno pradávno boli ľudia zotročovaní, dostali putá na ruky a pod hrozbou trestu či smrti vykonávali príkazy. To bolo našťastie fakt dávno a tento hrubý systém zotročovania sa vytratil. Odvtedy sme si vydobyli slobodu a život je krásny… Nesprávny príbeh. Okovy sú len jeden z spôsobov, ako ľudí zotročiť. Ten druhý, okom neviditeľný, spočíva v hackovani ducha. Veľmi jednoduchý príklad:

Ráno vstanete a idete do práce. Aj keď ju možno nenávidíte. 

Napadá mi ešte jedna analógia hackovania ducha k modernému svetu, k svetu IT. Ak chcete vylúpiť banku, je dnes hlúposť ísť tam fyzicky a otvárať sejfy. To nechajte na barbarov a filmových hrdinov. Elegantný ITčkár prevezme ich software z pohodlia domova.

Programovanie ducha využíva dnes masívne psychológia, marketing, právo, teológia, mass médiá a iné duchovné obory. IT svet nás môže tak fascinovať, že na túto archaickú, ale účinnú metódu hackingu zabudneme. Môže vám priniesť slobodu alebo vás môže doviesť do pekla. Alebo to môžete doniesť iným. Alebo si môžete vlastného ducha debuggovat. Ako na to? O tom sú štyri zmluvy, filozofia k dosiahnutiu slobody. A tu je môj pokus o ich vysvetlenie s paralelami k IT svetu.

V tomto dieli sa venujem základným pojmom. O programoch, ktoré do ducha patria, sa budeme baviť v nasledovných štyroch a o metódach debuggovania ducha v finálnych troch.

Architektúra

Medzi architektúrou kremíkových a uhlíkových (biologických) systémov existujú paralely. Obidve architektúry slúžia na vykonávanie software. Zjednodušená Van Neumanová architektúra počítačov sa skladá z:

• Pamäť
• Procesor
• Input/Output systém

Program je uložený v pamäti. Obsahuje popis ako reagovať na zadaný input. Vykonáva ho procesor, vstup ziskava napr. z klávesnice používateľa a výstup je užívatelovi prezentovaný napr. na monitore.

Ľudský duch funguje napodiv rovnako. Ukladajú sa v ňom programy. Niektoré sa môžu práve vykonávať. Ako vstup slúžia vaše zmysly a skúsenosti z minulosti. Výsledok programov sa prejavuje primárne na vašom tele, napr. dobrá nálada sa môže prejaviť na vašej mimike či postoji.

Duch

Každý človek má ducha. Duch nemá materiálnu podobu a preto je neviditeľný. To ale neznamená, že neexistuje. Ani software nevidíte a predsa vieme, že existuje. Software žije v počítači a cez neho sa aj manifestuje. Nápobne žije duch v fyzickom tele a na ňom sa manifestuje. Napr. cez žalúdočné vredy. Duch je orná pôda pre myšlienky, programy, ktoré tam doslova môžu byť zasadené. Je to vaša virtual machine na vykonávanie programov.

Časť ducha má za úlohu snívať. Duch sníva stále 24h denne, iba smrť to môže prerušiť. Pri aktivovanom mozgu snívame lineárne.

V praxi to znamená, že keď som v čajovni a rozprávam sa s kamarátkou, viem, že nebudem v ďalšom okamihu v Indii levitovať v budhistickom chráme. Keď spíme a keď mozog zapnutý nie je, je to kľudne možné. 

Vďaka schopnosti snívať sa dokáže ľudský duch programovať sám. Toto je zásadný rozdiel pri programovaní ducha a PC. Počítače túto schopnosť nemajú, u nich treba všetky programy explicitne naprogramovať. Počítačom chýba poriadna AI.

Civilizácia

Na svet prichádzame s prázdnym duchom a schopnosťou naučiť sa snívať. To znamená, vnímať svet ako ho len chceme. V reči IT to znamená nahrať do našeho ducha a vykonávať programy aké len chceme. A tu je kameň úrazu v civilizovanej spoločnosti. Ak by niekto nezasiahol, mohlo by sa stať, že ešte náhodou zistíte, že cisár je nahý. Toto veru nie, to by sa určite nepáčilo ľuďom, čo sa narodili pred nami. A tak nás naši predkovia učia ako spraviť žiť. Aké programy si do ducha inštalovať (samozrejme, tie ich). To konkrétne znamená, že väčšina populácie má strach z hadov, pavúkov a neprdí nahlas v spoločnosti. Kultúra nie je nič iné, ako zborník pravidiel na vnímania sveta.

Žite v nemeckej kultúre a budete mať tendenciu milovať poriadok, disciplínu a svoju prácu. U nás u Slovákov budeme mať skôr zrelaxovaný prístup k spomínanému. V každom prípade, kocky boli hodené za vás, nemáte moc na výber. 

Takto vyzerá svet, keď ho vníma každý po svojom:

Takže civilizácia poskytuje šablónu na programovanie ľudí. Je ako základný balík software na holý počítač. Správne aplikovaný produkuje perfektne normálneho člena spoločnosti. Sen každého rodiča, starého rodiča a hlavne šéfa a politika a iných ľudí so záľubou v ovládaní botnetov. Proste produkuje zombie.

Tak trošku matrix, že? Tým že to čítate, máte ale na výber. Blue pill or red pill? Ok, poďme ďalej. Ako sa programuje duch?

Pozornosť

V každej jednej sekunde môžete vnímať milióny vecí. To ale v tomto našom lineárnom svete nejde. Preto existuje niečo ako pozornosť. To je každému z nás daná schopnosť rozlišovať medzi dôležitým a nedôležitým. Pomocou nej sa uskutočňuje programovanie. Pozornosť je ako CPU čas. Ak ho práve máte, beží váš program. Reklama (za veľké prachy) funguje, ak žerie vašu pozornosť:

Pri vývoji ľudskej bytosti sa rodičia, učitelia a iní silou mocou snažia získať jej pozornosť. Dáva im to možnosť do jej ducha nahrávať programy. A to je moc. Podvedome si to uvedomujeme a máme zvyk milovať pozornosť druhých. Ak ju dostaneme berieme to ako pozitívne ohodnotenie. Stávame sa závislí na pozornosti, čo nám dajú druhí. Prečo to je problém? Lebo to dáva druhým možnosť nás ovplyvňovať, vykonávať ich programy. Stačí trochu pozornosti…

Pozornosť je možno dôvod, prečo majú v Red Hate také výstredné červené klobúky:

Mimochodom, ak ste sa pri čítaní dostali až sem, je to, čo tu robím, pútanie vašej pozornosti mojimi myšlienkami. Tak verím, že sú pre vás zaujímavé.

Programy

Dostávame sa k hlavnému bodu programu. To, čo je do ducha naprogramované, sa volá v reči štyroch dohôd neprekvapujúco „dohody“. V IT reči sú to programy. A ako vieme, program môže byť niečo užitočné, alebo aj vírus či backdoor.

Pri programovaní ducha platí, že čím viac sa program opakuje (exec-uje), tým ťažšie sa odstráni. Ako v moderných OS, kde shared libs po terminácii programu zostávajú načítané, a tak sa program druhý krát spustí rýchlejšie. Ináč povedané, opakovanie je matka múdrosti a vytvára zvyky. Existujú dobré zvyky, ktoré z vás robia skvelého človeka. Ako napr.

Skoro vstať a umyť si zuby, aby vám dlho vydržali. 

A potom zlé zvyky, ako napr.

Každých 10 minút si odskočiť na Facebook alebo ísť zapáliť. 

V určitom veku spoznáte, že niektoré zvyky sa vám páčia viac ako iné. Štyri dohody sú o tom, ako tie neuspokojivé odstrániť (pre debianistov: apt-get remove *zlozvyky*).

Domestifikovanie

Po tom, čo nový človek príde na svet, je úlohou rodičov sa oňho starať a naučiť ho žiť. To v praxi znamená kŕmiť ho a správne naprogramovať. Už vieme, že to sa koná cez upútanie pozornosti. A to ide cez odmenu, alebo trest. To vytvára zážitky, na základe ktorých budete konať v budúcnosti. Ako sme už povedali, duch sa riadi podľa existujúcich zážitkov (skúsenosti) a čím častejšie sa opakovali, tým automatickejší proces to bude. Tento proces sa v reči štyroch dohôd nazýva domestifikovanie.

Domestifikovaním je v našom duchu vytvorený hodnotový systém. Dôsledok faktu, že sme si ho nevybrali sami na základe našeho vnímania sveta je, že nezodpovedá našim preferenciám a že stratíme sami seba. Ako neskôr uvidíme, tu je pes zakopaný. Ako Sokrates hovoril „poznaj sám seba“. Obrazne, ak je váš HW Playstation 3 a Windows 7 je OS vašej kultúry, to nerozbeháte. V konečnom dôsledku je odmenou zlý pocit.

Domestifikovanie nám inštaluje úplne najhlbší software. Nie je to Java programček bežiaci v VM, ktorá beží na OS, ktorý využíva BIOS. Je to samotný BIOS. Tento mocný BIOS ducha (codename parazit) pozostáva z troch častí:

• zákonník – tu sú uložené vaše externe dané hodnoty, čo sa smie a čo nie
• sudca – hodnotí, čo je správne alebo nesprávne
• obeť – správne, aj to ste vy. Napr. keď si hovoríte, že ako som mohol byť len takto sprostý. Alebo že niesom dobrý / pekný / ….

Parazit dozerá na to, aké programy vykonávate. Čo a ako vnímate. Všetko, čo je proti zákonníku, produkuje strach a otvára emociálne rany. Napr.

Ak sa zlé cítite, keď niekto hádže odpadky na zem, je dosť možné, že ste s tým mali niekedy zlú skúsenosť. Napr. vám za to vynadala vaša učiteľka. 

Emocionálna rana je software bug z vašeho pohľadu. Stojí vás zdroje a nič vám nedáva.

Dokedy BIOS nie je úplne nainštalovaný je treba externých dozorcov (watchdogs). Po úspešnom absolovaní sa stávajú zbytočným, vďaka sudcovi a zákonníku sa človek neskôr domestifikuje sám.

Prečo?

Nie ste spokojný s vašim systémom? Pripadá vám ako zavírený starý windows otvorený celému svetu? Dobrá správa je, že sa s tým dá niečo robiť. Menej dobrá, že to nejde ľahko. Chcete, aby vaše programy behali hladko, ale problém je hlbšie v jadre. Nie v VM, nie v OS. On je ešte hlbšie – v BIOSe.

Jeden z dôvodov, prečo sa k tomu môžete odhodlať, môže byť láskavosť našeho prostredia. Vždy keď niekto príde na bug v vašom software a produkuje vám tým emocionálny jed, vám to milerád pripomenie. Napr:

Pamätáš, ako si vtedy … <doplnte zazitok podla vlastnych skusenosti> 

Že to bolo v minulosti a je pre teraz irelevantné nikoho nezaujíma. Ináč povedané, za každú chybu platíte donekončna, až dokedy táto chyba nebude odstránená. To musíte ale vy, bugy nemajú vo zvyku sa fixovať sami.

Ďalší dobrý dôvod je, že je normálne, že ten defaultný BIOS má tonu bugov. V reči ezoterikov by sme sa bavili o tom, že je normálne trpieť, že peklo je súčasť života. Blbosť, Donald Knuth píše software, kde chyby nie sú. Bugy sa dajú fixovať!

Iný dôvod môže byť bordel v našej hlave. Čo Toltéci volajú „mitote“ môžme porovnať k kolekcii programov, z ktorých nám každý v kuse hovorí čo robiť. Bežia všetky naraz. „Dať si jablko alebo si nedať jablko“. „Pracovať či prokrastinovat“. „Byť blackhat či white-hat“ alebo rovno „byť či nebyť“. Do „mitote“ sa dá vniesť poriadok.

Alebo môžete chcieť niečo robiť s tým, že sú ľudia čo o vašich bugov vedia a zneužívajú ich. Napr. cez MITM, DDos či XSS. V reči IT máte systém, ktorý je súčasť botnetu. V reči ezoterikov sa radšej nechajú zneužívať, ako by ste boli sami sebou. Nič iné sme neboli naučení. Radšej nosíme masky, ako by sme boli sami sebou a stanovili jasné hranice. Zodpovednosť za váš systém je ale na vás.

Alebo môžete chcieť byť viac spokojný, rásť.

Záver

Cestovať v čase nevieme a nanovo sa domestifikovať, reformatovať systém, len tak nepôjde. Ak sa ale chcete zbaviť programov, ktoré vám nesedia, je tu možnosť. Môžete selektívne odvírovavať. Vždy keď odstránite nejaký program, dostane späť zdroje, ktoré spotreboval. Dostaneme novú silu, odstrániť tie hlbšie zakopané programy. Až nakoniec padne aj BIOS – parazit.

Nabudúce sa pozrieme, ako konkrétne na to.

P.S.: Feedback je vítaný. Rád ho zapracujem do ďalších dielov

Zdroje

• Don Miguel Ruiz – Štyri dohody
• Wikipedia – Čtyři dohody
• Jaroslav Dušek: videá k jeho jeho predstaveniam na tému štyroch dohôd nájdete na YouTube.com alebo si ho rovno pozrite v divadle.

Slovník

Ak ste doteraz žili len v IT ale aj tak sa chcete pozrieť na iné zdroje o štyroch dohodách, nasledovný slovník vám môže byť nápomocný.