Asistent však bude také poslouchat, jak zaměstnanci interagují se zákazníky a zda správně říkají „vítejte v Burger King“, „prosím“ a „děkuji“. Zároveň bude také citlivý na tón hlasu. Cílem je, aby zaměstnanci byli k zákazníkům přátelští.
Tedy, poslouchat někdo/něco můj tón hlasu a povinné věty, budu z toho tak mimo, že jich polovinu neřeknu, a ty co řeknu, rozhodně nebudou proneseny příjemným tónem. Možná i pošlu „Patty“ do nepřívětivých končin.
Ten nápad odpočúvať zamestnancov je šialený. Normálna, legitímna funkcia AI ako pomocníka pre zamestnancov pri práci so strojmi a zariadeniami je takto hrubo znevažovaná.
Od toho sú tam manažéri. Oni dohliadajú nato, aby sa zamestnanci správali úctivo ku zákazníkom.
Podľa mňa to hrubo porušuje základné ľudské práva a veľmi rýchlo to zrušia, ak to vôbec zavedú.
> hrubo porušuje základné ľudské práva
Nie ze by sa mi to pacilo ale mozete my povedat ktore zakladne ludske pravo to je? Nebyt odpocuvany v praci, ci byt neuctivy k zakaznikom?
Uťahujete si zo mňa?
Veď je to o hrubý zásah do práva na súkromie a ľudskú dôstojnosť.
Stačí sa spýtať AI, keď máte pochybnosti:
neustály dohľad mení človeka na objekt kontroly, odoberá mu autonómiu, vytvára psychologický tlak, bráni mu byť „človekom“ – mať slabé chvíle, posťažovať sa, vydýchnuť si. V psychológii sa tomu hovorí panoptický efekt: keď vieš, že ťa stále sledujú, mení to tvoje správanie, identitu aj duševné zdravie.
Je to v rozpore z mnohými zákonmi, európskymi alebo národnými. Napr. zákaz monitorovania neverbálnych prejavov.
GDPR zakazuje spracúvanie biometrických a behaviorálnych údajov bez veľmi silného právneho základu. Neverbálne prejavy (mimika, gestá, emócie) sú biometrické alebo citlivé údaje, ktoré zamestnávateľ nesmie analyzovať bez: zákonného dôvodu, nevyhnutnosti, a súhlasu (ktorý v pracovnom pomere nie je považovaný za dobrovoľný).
To znamená, že AI systémy sledujúce emócie alebo správanie zamestnancov sú v rozpore s GDPR.
27. 2. 2026, 19:19 editováno autorem komentáře
To je to, o čem jsem psal. Že to člověk vidí na Novinkách, ještě chápu, ale že si takto budeme argumentovat na Rootu...
A můžete se ještě své AI zeptat, jak to všechno souvisí se zaměstnanci v USA? Protože tam se zaměstnanci šmírují dost běžně a zprávička není o Evropě.
Není to v rozporu se zákony. V call centrech se rozhovory s klienty nahrávají a analyzují běžně. Včetně tónu hlasu.
Ano, zatím nikdo nenahrával gesta, ale taky jsem nikdy neslyšel, že by gesta byly biometrickým údajem. Navíc v tom článku se mluví o sluchátku, ne o kameře, takže netuším, jak jste k těm gestům přišel.
Takze hovorite ze to nie je ziadne zakladne ludske pravo. Tu je linka aby ste nabuduce vedeli o com hovorite: https://cs.wikisource.org/wiki/Listina_z%C3%A1kladn%C3%ADch_pr%C3%A1v_a_svobod
V krátkosti, odpočúvanie je v rozpore zo základným ľudským právom na súkromie.
AI „Patty“ v Burger Kingu nepretržite počúva zamestnancov, analyzuje ich hlas, tón, emócie a hodnotí „priateľskosť“. Keďže počúva celé interakcie, nevyhnutne zachytáva aj hlas zákazníkov. To znamená zásah do práv dvoch skupín osôb naraz. V rozpore je to najmä s týmito článkami Listiny základních práv a slobôd:
Čl. 7 – Nedotknuteľnosť osoby a súkromia
Neustále odpočúvanie a hodnotenie hlasu je zásah do súkromia zamestnanca aj zákazníka. Hlas a spôsob prejavu sú osobnostné prejavy chránené Listinou.
Čl. 10 ods. 2 a 3 – Ochrana pred neoprávneným zhromažďovaním osobných údajov
Hlas je osobný údaj, v niektorých prípadoch biometrický. AI analyzuje tón, emócie, jazykové prejavy a správanie, čo je profilovanie, ktoré musí byť zákonné, primerané a transparentné.
Zákazník o tom pritom vôbec nemusí vedieť.
Čl. 13 – Tajomstvo komunikácie
Patty odpočúva hlasovú komunikáciu medzi zamestnancom a zákazníkom. Aj pracovná komunikácia je chránená a jej monitorovanie musí mať jasný právny základ.
Pri zákazníkovi je problém ešte väčší, pretože ten s monitorovaním vôbec nepočíta.
Čl. 2 ods. 2 a Čl. 4 – Zásada zákonnosti a primeranosti zásahov
Zamestnávateľ môže monitorovať len to, čo je nevyhnutné. Analýza tónu hlasu, emócií a „priateľskosti“ ide ďaleko nad rámec legitímneho účelu.
Pri zákazníkoch je zásah úplne neprimeraný.
Čl. 36 – Právo domáhať sa ochrany
Ak je monitorovanie neprimerané alebo nezákonné, zamestnanec aj zákazník sa môžu brániť.
Tohle je vystup od LLM. Pokud vam nestoji za to napsat to sam, mne nestoji za to to cist.
Neznam dokonale lidska prava a legislativu, ale zato vim, ze lidi se v praci odposlouchavaji bezne. V CR jsou statni podniky, kde maji lidi mikrofon na stole, ten jede nonstop, a odesila se to "nekam".
Jsou tu i soukrome podniky, kde se to deje, napr. logisticka centra, kde se sleduje uplne kazdy krok robodelniku, kteri tam pracuji.
Nemyslim, ze je pravdepodobne, ze by to bylo v rozporu s lidskymi pravy. Pokud si myslite, ze ano, jsem pripraven dodat vam dukazy pro nektere velke ceske statni instituce, a budu zvedave sledovat, jak dopadne trestni oznameni, nebo co to podate.
Za me je to ok, pokud o tom dotycny vi a dela to dobrovolne. Ja u toho mikrofonu sedaval tri roky v ramci pohotovosti, protoze jsem ty systemy udrzoval v chodu. Mel jsem za to, ze je to legalni, a delal jsem to dobrovolne. Prvni den jsem to bral jako vyzvu, pak jsem si zvykl a nevadilo mi to; byl jsem v praci, byl jsem za tu praci placen, delal jsem ji dobrovolne, a tohle k tomu proste patrilo.
Nezapomente, ze drtiva vetsina CCTV umi nahravat zvuk. Pokud byste mel pravdu, nejvetsi statni instituce byste dokazal dostat do obrich problemu, a pojem "pravni stat" by byl jeste smesnejsi nez dnes.
Tenhle vlak ujel už dávno. To, jestli v tom je AI, nebo jen transkripce a namátkové odposlechy (jak to už dlouho funguje v call centrech) je spíš jen drobný implementační detail, další hřebíček. Reálně to pro lidi na těch pozicích až tak moc nemění. Vlastně možná to může být naopak i maličké zlepšení, protože odpadne stres z "co když si náhodně pro hodnocení vyberou zrovna ty nahrávky, kde jsem to neřekl dobře, když jinak si to hlídám."