Hlavní navigace

Ako som inštaloval Debian 3.0

Marek Grác

Hneď na začiatku sa vám musím priznať, že som Slackware pozitív. A za posledných šesť, či sedem rokov som inštaloval a spravoval hlavne túto (dnes už pre mnohých) starožitnosť. Okolnosti ma však donútili nainštalovať si jednu z moderných distribúcií a tak voľba padla na Debian. A ja som si po istom čase odnášal domov sedem cédečiek s binárkami. To som ešte netušil, čo ma čaká.

Môj, dnes už obstarožný počítač (K6–2 300MHz, 32MB RAM) som nakoniec presvedčil o tom, že sa mu podarí nabootovať aj z cédečka. A tak som sa po prvý krát tešil a oči mi blikali v predzvesti čohosi nového a fascinujúceho. Podľa úvodnej obrazovky som zvolil tajomný kód

bf24

a naštartovalo mi jadro rady 2.4. Stabilná vetva Debianu totiž zostáva konzervatívna a stále má predvolené jadro rady 2.2. Obraz sa prepína do grafického módu, na vrchu obrazovky sa objavuje tučniak a jadro chŕli kvantá textov. Priznám sa, že by som bol radšej za klasickú textovú konzolu, kde mám tie písmenká o čosi väčšie a navyše mi to až tak nebliká (viem, že toto nie je chyba Debianu). Ale naspäť k inštalácii. Na prvej dialógovej obrazovke sa volí jazyk, v ktorom prebehne inštalácia. Keďže sa moja rodná slovenčina v menu nevyskytla, tak som prešiel k češtine. Aj keď priznám, že som si ňou nebol až taký istý, skrývala sa totiž pod položkou Volite tento a stisknete Enter k pokračování česky. A tu sa už objavuje to, čo je určite najslabšou stránkou celej inštalácie. Lokalizácia sa totiž vyskytuje v rozličných podobách. Od čiastočných prekladov, cez preklady nadpisu a odpovede (vysvetľujúci text v angličtine) až po …

Od tejto chvíle sa pokračuje v podstate klasicky a na inštalácii nie je toho príliš zaujímavého. Nakonfiguruje sa klávesnica, natiahnu dodatočné moduly do jadra, rozdelí sa disk a nastaví odkladací priestor. Jednoducho veci, ktoré sú nutné k tomu, aby systém mohol naštartovať z disku. V mojom prípade som neinštaloval boot-loader, ale len vytvoril štartovaciu disketu. Jediná vec, ktorá sa dá vytknúť technickej stránke inštalačného programu je fakt, že sa dva krát pýta na primárne inštalačné médium. A už sa základ systému inštaluje na disk a zostáva už len reštartovať počítač.

Na poslednej obrazovke pred reštartom sa bohužiaľ nikto nezmieňuje o fakte, že to cédečko je potrebné vytiahnuť. Viem, že som si to mohol myslieť, ale pri tejto inštalácii som sa rozhodol postupovať podľa návodu. A tak som reštartoval opäť a tentokrát bootoval z vytvorenej diskety. Príjemne ma prekvapilo to, že text na diskete je v čestine. Ale opäť zádrhel, tentokrát s diakritikou. Text (na rozdiel od fontu) vyzerá byť v kódovaní UTF-8, ale je to len domnienka pretože tak usudzujem len na základe toho, že niektoré znaky sú dvojbajtové. Škoda. Na(ne)šťastie sa autori rozhodli, že dosť bolo národných jazykov a celý cirkus pokračuje v angličtine. Opäť sa dostávame ku klasickému nastavovaniu nového systému. Zaujímavé sa mi zdalo akurát to, že predvolené odpovede na otázky použiť heslá MD5 apoužívať /etc/shadow sú NIE. Ale tu už nastáva tá pravá diskotéka, keď vkladáte jedno CD za druhým. Aby sa načítali ich obsahy a mohlo sa pristúpiť k inštalácii balíčkov. Tu by sa mi viac páčila voľba medzi súčasným stavom a možnosťou zadania počtu CDčiek (1,2,3,…), ale to len tak naokraj. Keby to bolo niekomu málo, tak si môže zvoliť ešte aj iné zdroje a doplniť bezpečnostné záplaty do systému.

Samotná inštalácia prebieha v dvoch krokoch. Tou prvou je spustenie programu tasksel a výber z úloh, ktoré bude počítač vykonávať. Medzi tieto úlohy patrí napr. desktop, dial-up, file server, python, fortran, .. týchto úloh je však len zopár. Ale za výhodu považujem to, že medzi nimi nájdete aj lokalizačné balíky (čeština a slovenčina medzi nich nepatrí). A tak na jemné doladenie zostáva program dselect. Tento program nie je práve užívateľsky priateľský, ale na druhej strane zvládol takmer všetko, čo som od neho očakával. Takže sa naň ani v najmenšom nesťažujem. Po dokončení výberu balíkov a následnej diskotéke (tentokrát nepochybne oprávnenej) pri inštalácii balíkov, nás čaká už len ich nastavenie. To znamená, že sa vygenerujú potrebné locales, inicializuje pripojenie cez ppp, nastavia Xy, počítanie peňazí za prístup na internet podľa krajiny (opäť bez Čiech a Slovenska) a neustále presviedčanie o tom, že mám ISDN a potrebujem ho nastaviť. Jedinou vecou, ktorá mi pri tomto nastavovaní chýbala, je nastavenie fontu na textovej konzole, aby mäkčene a dĺžne vyzerali tak, ako sa patrí. Pri inštalácii sa mu na prvý pokus nepodarilo nakonfigurovať tri balíky xdm, kdm a X server. Tak som to na chvíľu vzdal a po novom naštartovaní počítača naskočilo kdm presne podľa očakávania, tak neviem.

Jednou z najväčších výhod Debianu by malo byť množstvo aplikácií, ktoré získate spolu s distribúciou. Na úvodných siedmych cédečkach sa nachádza 8564 skutočných balíkov. Napriek tomu mi tam niektoré balíky vyslovene chýbajú napr. OpenOffice. A naopak niektoré balíčky sú tam úplne zbytočné, pretože chýbajú tie hlavné aplikácie. Takže nájdete napr. maďarský slovník do OpenOffice (myhungarian), alebo dokumentáciu k hre angband (angband-doc). Len sa tam ten OpenOffice a angband nejako nepomestili, hoci ako som už spomenul siedme CD je poloprázdne.

A čo dodať na záver? Inštalácia Debianu určite nie je prechádzkou cez ružovú záhradu. Skôr by som to prirovnal k dobývaniu hradu so Šípkovou Ruženkou. Či túto strastiplnú cestu vykompenzuje šťastný život až kým nepomrieme? Uvidíme.

Našli jste v článku chybu?