Európsky parlament hlasoval v stredu 22. apríla 2009 o dokumentoch Interoperabilita pre európske orgány verejnej správy (ISA) pod číslom A6–0136/2009 sa skrýva dokument, ktorý de facto prikazuje použitie len otvorených formátov a len otvoreného softvéru v orgánoch verejnej správy. Pre niekoho blesk z čistého neba, pre mňa však je to logické vyústenie procesu, ktorý pracovne nazývam 7 dní (rokov) Európskej únie a open source.
Málo z nás sa venuje činnosti Európskeho parlamentu ale mali by sme sa mu venovať denne. Schvaľujú sa totiž veci , o ktorých by sa malo vedieť. Konkrétne dokument so skratkou ISA bol schválený dňa 9. marca 2009, v zodpovedných výboroch EP pomerom hlasov 43 za, 0 proti a 0 sa zdržalo hlasovania. To mi pripomína socialistické hlasovania. Ešte zaujímavejšie bolo konečné hlasovanie v 677člennom pléne 22. apríla 2009, a to 648 za, 12 proti a 17 sa zdržalo hlasovania. To je už divné. O čom to teda hlasovali, a čo to slečny/panie a páni europoslanci schválili a hlavne prečo?
Skôr ako sa začnem venovať schválenému textu, ktorého proprietárny formát odporuje smernici, ktorá je v súbore na str. 244, chcem opísať, ako to začalo.
Marek Paška napísal v svojom článku tu na Roote, že open source má náboženskú povahu. Práve toto mi pomohlo, aby som ten proces k niečomu prirovnal. А síce k stvoreniu sveta podľa Biblie. Svätý Peter v druhom liste vo 8 verši napísal: Toto jedno nech vám je, milovaní, zjavné: že u Pána je jeden deň ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň
. Tento verš sa vykladá tak, že okrem Boha nikto nevie, koľko trvá Boží deň, ale Boh stvoril svet za 7 Božích dní. Povedané vedecky: deň v Biblii je relatívna jednotka času pomenovaná deň. Podobné ako s Bohom je to s Európskou úniou. Akurát vieme, že deň EU trvá 4/7 roka.
Proces sa začal v roku 2005. A na počiatku Bola veta: 70 percent of the world's open source developers are based in Europe
, ktorá bola súčasťou súvetia. Nikto nečakal jej dôsledky, ale faktom je, že to bola veta významu troch veršov z Jánovho Evanjelia: Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo.
Verzia o open source by znela: Na počiatku bola veta, a tú vetu vyslovil O'Reily/Pig Wales na EuroOSSCON 2005 v Amsterdame. Všetko, čo sa potom udialo, sa udialo kvôli tejto vete, ale keby nebola tá veta odznela, nestalo by sa nič z toho, čo sa stalo.
Týmto momentom sa začali Európske vlády o open source zaujímať. Hlavne predbiehanie sa Nemcov a Francúzov na prvom a druhom mieste zjavné, francúzska a nemecká OSS komunita bola pripravená na túto zmenu. Mali svoje distribúcie pre desktop: Mandrake a SUSE. Tieto distribúcie boli cez skrytý nacionalizmus pretláčané do štátnych a verejných správ. Predpoklady na prechod budovali v týchto štátoch už dávno predtým. Ale aj tak vznikli projekty migrácie hlavne v tomto období LiMux mesta mníchov je známy, Asi najväčšia masový prechod na Linux bola správa Nemecké ministerstvo zahraničných vecí migruje všetkých 11 tisíc desktopov na GNU/Linux. Náklady na správu im klesli z 3 000 EUR/rok/PC na 1 000 EUR/rok/PC. V tom čase existovalo len odporúčanie pre nemecké ministerstvá, aby používali Linux. Na také nasadenie treba mať dosť študentov, ktorí s OSS vedia robiť. Tu je ďalšia nacionalistická migrácia v Nemecku z roku 2007: Pred nedávnom uzavrel Novell zmluvu, s nemeckými štátmi Durínsko a Bavorsko s Vestfálskom, o nasadení Linuxu na desktop aj server Suse Linux Enterprise Desktop 10 tak bude použitý pri výuke 860 tisícov študentov. Linuxom na desktope je tak vybavených 40 % univerzít v Nemecku.
Ďalšiu z množstva migrácii v Nemecku vyvolala cesta novinárov na Cebit 2003, keď sa Deutsche Bahn podaril neskutočný kúsok na ceste z Hamburgu do Hannoveru britskí novinári urobili fotografiu: (klikněte pro zobrazení fotografie)
Po tomto premigrovali na Linux 55 000 užívateľov. A Linux pritom „nikto nepoužíva“. Práve som popísal skoro milión užívateľov len v Nemecku.
Vo Francúzsku rozdali CD/DVD s open source softvérom 175 tisícom stredoškolákov, a to sa akcia týkala len okolia Paríža. Ministerstvo kultúry premigrovalo 4800 počítačov na OpenOffice.org. Parížska radnica migruje na open source. Francúzske ministerstvo obrany migruje na Linux. Všetci poslanci francúzskeho parlamentu prešli na Ubuntu. Automobilka PSA pre Peugeot Citroën prešla na 20 000 desktopoch na SUSE. Asi 70 tisíc počítačov vojenskej polície prechádza vo Francúzsku na Ubuntu. Pravdepodobne až 60 000 desktopov na ministerstve verejnej správy prešlo na distribúciu Mandriva. A poslanci francúzskeho parlamentu si nesťažujú, práve naopak.
A to je len zlomok migrácií, aj keď jedny z tých najväčších. Kvôli tomu sa motory európskej integrácie rozhodli pretlačiť:
Interoperabilitu pre európske orgány verejnej správy (ISA), ktorej niektoré časti z prijatej verzie skomentujem (originálny text bude kurzívou) keďže:
(2) Rada vo svojich záveroch z 1. decembra 2005 k oznámeniu Komisie „i2010 – Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť“ zdôraznila, že cielenejšie, účinnejšie a integrovanejšie politiky v oblasti informačných a komunikačných technológií (ďalej len „IKT“) na európskej úrovni aj na vnútroštátnych úrovniach sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov hospodárskeho rastu a produktivity. Komisia bola vyzvaná, aby podnecovala efektívne využívanie IKT vo verejnoprospešných službách prostredníctvom výmeny skúseností a navrhla spoločné prístupy ku kľúčovým otázkam, ako sú interoperabilita a efektívne využívanie otvorených noriem.
Toto len svedčí o tom, že EÚ sa seriózne zaoberá OSS dosť dlho.
9. S cieľom dosiahnuť tieto výzvy by sa malo takéto úsilie vynakladať prostredníctvom úzkej spolupráce, koordinácie a dialógu medzi Komisiou a členskými štátmi v úzkej súčinnosti s odvetviami zodpovednými za vykonávanie politík Spoločenstva a v prípade potreby s ostatnými zainteresovanými subjektmi, pričom sa náležite zohľadnia priority a jazyková rozmanitosť Spoločenstva ako aj rozvoj spoločných prístupov ku kľúčovým otázkam, ako sú interoperabilita a efektívne využívanie otvorených noriem.
Otvorené normy už začínajú byť zaklínadlom…
(20) Pri zavedení, zlepšovaní alebo poskytovaní spoločných riešení program ISA by podľa potreby mal byť založený na výmene skúseností a riešení, alebo by ho táto výmena mala sprevádzať, ako aj na výmene a podporovaní osvedčených postupov. V tejto súvislosti by sa mal podporovať súlad s európskym rámcom na dosiahnutie interoperability, ako aj otvorenosť noriem a špecifikácií.
A máme tu otvorené špecifikácie. To už ide ďalej. Toto už definitívne vylučuje niektoré formáty Microsoftu.
Článok 4
Všeobecné zásadyAkcie, ktoré sa spustili alebo pokračujú na základe programu ISA, sa zakladajú na týchto zásadách:
a) zásada technologickej neutrality a adaptability;
b) zásada otvorenosti;
c) zásada opätovnej použiteľnosti;
d) zásada ochrany súkromia a osobných údajov;
e) zásada bezpečnosti.
Hlavne body b) a c), ktoré dodal európsky parlament sú zaujímavé. Reusability je jasná vec, môžem časť programu vziať a použiť inde. To isté otvorenosť, t.j. musím poznať ako program funguje.
Článok 8
Implementačné pravidlá3. S cieľom zabezpečiť interoperabilitu medzi národnými systémami a systémami Spoločenstva sa spoločné rámce, spoločné služby a všeobecné nástroje vymedzia s ohľadom na existujúce európske normy alebo verejnej dostupné alebo otvorené špecifikácie pre výmenu informácií a integráciu služieb.
Kto tie normy vytvorí? Z inej časti textu vyplýva, že úradníci Európskej komisie. Tu je dôležitý postoj šéf-informatika terajšej Európskej komisie resp. šéfa IDABC (Interoperable Delivery of European eGovernment Services to public Administrations, Businesses and Citizens), na ktorý bude ISA nadväzovať.
And in October 2008, there is the formal launch of the OSOR platform – facilitating the sharing and the collaborative development of publicly-funded open source software for public administrations.
Tu ide teda otvorene o OSS. V tomto zmysle si treba vykladať články 4 a 8 ako nanútenie Open source celej EÚ. Ak sa dáva nariadením plná moc ľudom s takouto neskrývanou snahou, tak ju použijú na presadenie názoru. Klinec celej norme dodal článok 1.
Článok 1
Predmet úpravy a cieľ1. Týmto rozhodnutím sa zavádza program týkajúci sa riešení interoperability pre európske orgány verejnej správy, vrátane miestnych a regionálnych orgánov verejnej správy, ako aj inštitúcií a orgánov Spoločenstva na obdobie rokov 2010 – 2015, ktorý poskytuje spoločne využívané riešenia, ktoré uľahčujú interoperabilitu (ďalej len „program ISA“).
Týmto europoslanci nasadili korunu všetkému… Tento článok znamená, že obce, kraje, vlády, štátne parlamenty, ako aj Európsky parlament, sa bude musieť 5 rokov riadiť týmto „eurozákonom“. Prečo teda poslanci schválili normu s takou prevahou?
Jednoducho preto, že IT-áci v europarlamente sa na nich pripravili a už rok na nich testujú kombináciu Ubuntu, OpenOffice.org a Firefox. A zjavne len 12 europoslancom Ubuntu vadí.
Podobne sa na zmenu komisie pripravili v IDABC, kde ešte pred schválením tejto normy schváli k nej vykonávaciu normu tzv. European Interoperability Framework (EIF) 2.0 ako aj licenčnú zmluvu vyslovene kompatibilnú s GNU GPL 2.0 a ešte dvoma OSS Licenciami s názvom European Union Public License, ktorá je zahrnutá do komunitného práva a pod ktorou má byť vydávaný všetok softvér pre e-government v EU.
O tomto by sa dali ešte písať ešte dva-tri články. Jeden o tom, ako sa Slovensko chcelo pripraviť na tento zákon a ako to (ne)dopadlo (projekt nasadenia OSS = hlavne OpenOffice.org na ZŠ a SŠ mal končiť v máji 2009, takže to bude aktuálne až za pár dní) a ďalší by rozvíjal tento článok. V prípade záujmu ich pripravím.
ČLÁNKY DO MAILU
